Veda, Genezis a Pavol z Tarzu

Prirodzene, vždy sme mali potrebu po vysvetlení veľkých vedeckých a filozofických otázok, ale pretože sme prednedávnom ešte neboli vedecky dostatočne vzdelaní, svojou domýšľavosťou a predstavivosťou sme dospeli k tvoreniu mýtov, v ktorých vystupovali bohovia podobní zvieratám, alebo ľuďom. Takto vznikla aj kniha Genezis, ktorá však spomedzi ostatných antických, mytologických kníh, najviac ladila s ľudskými emóciami. Hneď prvá kapitola, napr., vonia pokojom, a poriadkom, ktoré človeka prirodzene priťahujú.

Táto konkrétna kniha – prvá časť Biblie – je v podstate niečo ako antická novela – mimoriadne umelecké dielo, ktoré uspokojovalo, a aj dnes uspokojuje ľudské emócie, pričom zároveň vedie čitateľa k cnostnému životu. Podobnou literatúrou je aj kniha Jób. V týchto knihách je Boh vykresľovaný, ako niekto, kto je absolútne zvrchovaný, a zároveň dokonale dobrý a verný – a táto predstava nám prináša pokoj, prirodzene nás vedie k cnostnému správaniu sa, a zaháňa nepokoj z predstavy, že svet je jeden veľký chaos, v ktorom si nikto nemôže byť ničím istý.

Viera v biblického Boha dáva človeku pocit istoty a pokoja, a preto mnohí ľudia veria. Ich dôvod je teda empirický, a veľmi osobný.

Ďalej, keďže človek nekoná vždy spravodlivo a cnostne, myšlienka biblického Boha preto nie je pre neho vždy príjemná, lebo z nej vyplýva povinnosť konať podľa Božej vôle – žiť cnostne, a v určitý čas aj zúčtovanie. Toto je, myslím, že najčastejší dôvod, prečo ľudia niekedy vieru odmietajú – strach pred odsúdením, o ktorom by boli radšej, aby neexistovalo.

Racionálny dôvod, ktorý Nová Zmluva predkladá, pre vieru v spravodlivé zúčtovanie všetkých ľudí, aj zosnulých je Božie vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych do neporušiteľnosti, a racionálny dôvod, ktorý NZ predkladá, pre vieru v zvrchovaného Boha je prítomnosť inteligentného dizajnu. Je totiž logicky nemožné, aby akákoľvek štruktúra vznikla bez pôsobenia Božej moci. Božia moc teda udržuje celý svet po kope, celý svet v pohybe (a teda aj v evolúcii), a všetko živé pri živote. Božia moc je všade.

Problém tejto poslednej (prečiarknutej) časti je nasledovný:

Aj keď je pravda, že existuje moc, ktorá udržiava všetky veci po kope a v pohybe (a teda aj v evolúcii), s čím súhlasia aj fyzici ako je napr. Lawrence Krauss (mimochodom, odporúčam pozrieť si na internete jeho diskusiu s Richardom Dawkinsom), v prečiarknutom texte sa neudáva žiadny argument pre tvrdenie, že táto moc je Božia. Čo ak je to jednoducho moc, ktorá nikdy nevznikla, len tu proste od večnosti je, ale aj keby táto moc mala svoj vznik, vedecky nevieme, ako vznikla, ale pretože to nevieme, nemusí to hneď znamenať, že jej vznik inicioval Boh. Logicky teda, na základe zmienených tvrdení, nemožno dôjsť k záveru, že existuje Boh.

Racionálny argument Biblie pre existenciu Boha, argument z dizajnu, je však založený na premise, že nie je možné, aby akákoľvek štruktúra vznikla bez inteligentného dizajnéra. Tak, ako majú svojho dizajnéra hodinky, tak má svojho dizajnéra aj atóm, a teda aj celý vesmír. Moc, o ktorej bolo hovorené je určite prostriedok, skrze ktorý vznikla, a skrze ktorý sa mení štruktúra – v tomto sa ateisti s kresťanmi zhodujú, ale na čom sa nezhodujú je to, že každá štruktúra musela byť najprv v mysli inteligentnej bytosti – Boha.

Pavol z Tarzu, autor väčšiny listov z Novej Zmluvy, napísal, že „jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí,“ a zo stvorených vecí znamená z vecí, ktoré boli najprv v mysli stvoriteľa, a potom ním stvorené (ale o tom, ako dlho mu trvalo ich stvorenie, tu apoštol nehovorí – mytologická kniha Genezis hovorí, že 6 dní, ale to nie je pravda).

Apoštol Pavol teda učil, že tak, ako vieme, že hodinky majú dizajnéra, že tak vieme aj to, že má svojho dizajnéra aj atóm/vesmír, a teda že takto vieme, že Boh existuje.

Zdroj citátu: Rim 1,20; Slovenská Ekumenická Biblia