Denník N

Veľká dôchodková diera v Sociálnej poisťovni

Peniaze, ktoré Sociálna poisťovňa vyberie na starobnom poistení dlhodobo nepostačujú na výplatu dôchodkov súčasným dôchodcom. V 90-tych rokoch vykrývala Sociálna poisťovňa tento rozdiel z prebytku minulých období.(1) Keď sa prebytky minuli, začala poisťovňa sanovať deficit dôchodkového fondu z iných fondov Sociálnej poisťovne a robí tak dodnes. Delenie odvodov do Sociálnej poisťovne na rôzne fondy a „poistenia“ sa už dávno stalo iba zbytočnou administratívnou záťažou. Aj tak skončia všetky peniaze nakoniec v jednom vreci.

Aby sme boli presný, je potrebné dodať, že z takzvaného „starobného poistenia“ nevypláca poisťovňa iba starobné dôchodky, ale aj predčasné starobné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky. Najväčší podiel na výdavkoch Sociálnej poisťovne však majú práve starobné dôchodky.

V roku 2006 sa prvý raz stalo, že ani všetky zdroje Sociálnej poisťovne dohromady nepostačovali na výplatu dôchodkov a rozdiel musel zafinancovať štát z iných zdrojov.(2) Štát by musel dotovať Sociálnu poisťovňu bez ohľadu na existenciu alebo neexistenciu II. piliera. Transfer finančných prostriedkov zo štátnych finančných aktív do Sociálnej poisťovne bol totiž vyšší ako transfer finančných prostriedkov zo Sociálnej poisťovne do DSS. Od roku 2009 sa dotovanie dôchodkov zo štátneho rozpočtu stáva javom permanentným a bez vyhliadok na zmenu. Štát musí dotovať Sociálnu poisťovňu sumou výrazne vyššou ako sú odvody do II. piliera.(3) A to si ešte štát zákerne pomáha opakovaným otváraním II. piliera.

Na vykrývanie schodku používa aj peniaze sporiteľov, ktorí sa rozhodli opustiť II. pilier. Od roku 2013 si štát „uľavil“ znížením príspevkov na II. dôchodkový pilier z pôvodných 9% na súčasné 4%. Sociálna poisťovňa je naďalej silne deficitná, ale dotácia štátu sa v roku 2013 znížila o viac ako 410 mil. Eur. Táto úspora v rozpočte sa presunula do inej spotreby a vyviazanie z medzigeneračnej solidarity sa oddialilo.

Zlé hospodárenie Sociálnej poisťovne minimálne v roku 2009 je možné dať z malej časti za vinu aj vplyvu hospodárskej krízy. Pokles tempa rastu priemernej mzdy a nárast nezamestnanosti má negatívny dopad na príjmy Sociálnej poisťovne. Recesia je však bežný jav hospodárskeho cyklu, s ktorým je jednoducho potrebné počítať. Keď uvážime dopad recesie na hospodárenie Sociálnej poisťovne, uvidíme, aký je systém I. piliera v skutočnosti krehký aj bez ohľadu na budúci negatívny dopad demografického vývoja.

Axiómy, fakty a tézy

  • Dôchodky je potrebné dotovať zo štátneho rozpočtu bez ohľadu na existenciu druhého piliera.

Tento blog je súčasťou série o druhom pilieri, ktorej zámer a obsah nájdete v tomto blogu.

(1) viac: GOLIAŠ, Peter (2004): Dôchodková reforma na Slovensku: Argumenty pre a proti. Bratislava: INEKO, dostupné: web.sulik.sk/files/12/file_6_1.pdf, dňa 3.4.2011, Graf 1, str. 4

(2) viac: : GOLIAŠ, Peter: Diera v Sociálnej poisťovni rýchlo rastie, INEKO, http://www.ineko.sk/clanky/diera-v-socialnej-poistovni-rychlo-rastie, dňa 3.4.2011

(3) viac: Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2015 s výhľadom na roky 2016 a 2017, dostupné: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23942, dňa 30.3.2015

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Peter Cmorej

Expert SaS pre Odvodový bonus a dôchodkový systém. Finančný analytik, spoluzakladateľ portálu MôjPoradca.sk, spolumajiteľ www.ako-investovat.sk, predseda OZ Spotrebiteľské právne centrum, kde sa venujem ochrane spotrebiteľov vo finančnom sektore. Komunálny politik v Petržalke. Živí ma najmä ekonomické poradenstvo a sprostredkovanie finančných produktov. Viac na www.petercmorej.sk, www.chranimespotrebitelov.sk, www.ako-investovat.sk