Pražené cvrčky alebo sršne so zázvorom? Dánsky dokument praje dobrú chuť
Už o pár desaťročí dospeje ľudstvo do štádia, že nebude mať na výber. Aby dokázalo nakŕmiť narastajúci počet ľudí na planéte, bude zrejme musieť do svojho jedálnička zakomponovať nečakaný zdroj bielkovín – hmyz. Dvaja kuchári sa v dokumente s veľavravným názvom Chrobáky vydávajú za fascinujúcim dobrodružstvom, počas ktorého spoznávajú ako chutia chrobáky z celého sveta. Snažia sa zmeniť západný “fuj-stereotyp” na hmyz a nastoľujú otázku, či môže hmyzia diéta skutočne zachrániť ľudstvo pred hladom. Film už čoskoro uvedie filmový festival Jeden svet.
Opečiete cibuľku a cesnak, pridáte zázvor a… A za hrsť obrích japonských sršňov. Dochutíte sójovou omáčkou. Delikatesu servírujete horúcu. Rôzne larvy, termity, cvrčky či kobylky sú v mnohých kultúrach súčasťou jedálnička už celé veky. Avšak západný svet sa na tento zdroj obživy pozerá cez prsty. Práve to sa snaží zmeniť kuchárske duo Ben a Josh v snímke Chrobáky, ktorú už čoskoro uvedie filmový festival Jeden svet. Dvojica postupne putuje Keňou, Ugandou, Japonskom, Mexikom či Austráliou a spoznáva, ako chutí hmyz v rôznych častiach sveta.
“Hmm, cítim príchuť makadamových orieškov.”
“Chutí to tak trochu ako avokádo.”
“Fantastické.”
Kuchári sa od miestnych učia, ako chrobáky a spol. variť, dusiť, piecť, ochucovať. A snažia sa zostaviť vlastné menu. Pod ich kuchárskou taktovkou tak vznikajú pozoruhodné kulinárske variácie, v ktorých hrá hlavnú rolu hmyz.
“Je zaujímavé, ako sa západný svet pozerá na jedenie hmyzu cez prsty. Dochucovanie medom pritom akceptuje. No viete, čo je v skutočnosti med? Včelie zvratky.” Aj táto myšlienka rezonuje vo filme a vedie k zamysleniu sa nad rôznymi pohľadmi kultúr na akceptáciu jedenia hmyzu. Vezmite si napríklad, že ešte v 90. rokoch sa ľudia v západnej Európe pozerali s nechuťou na také sushi. Jedenie surovej ryby bolo niečo nepredstaviteľné, pripomínajú kuchári. Dnes pritom nájdeme sushi bežne aj na našich benzínových pumpách.
Keď si Ben s Joshom s miestnym obyvateľstvom pochutnávajú na obrích larvách pečených v pahrebe, spočiatku sa európsky divák pozerá na kulinárske scény dánskeho dokumentu s odporom. Avšak ten sa postupne, krajinu za krajinou, chrobák za chrobákom, mení na niečo normálne. Až napokon divák dospeje do štádia, že by malou ochutnávkou ich kuchárskeho umenia vôbec nepohrdol.
Celá cesta ústrednej dvojice má však omnoho hlbší cieľ než len spoznať nové chute a naučiť Západniarov jesť chrobáky. Na začiatku filmu je uvedená premisa, že masové jedenie hmyzu zachráni ľudí pred hladom. Populačná explózia spolu s narastajúcou životnou úrovňou menej rozvinutých krajín bude viesť k potrebe väčšej produkcie potravín vo svete. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN vzrastie v roku 2050 počet ľudí na planéte na viac ako deväť miliárd. Produkciu jedla bude podľa Spojených národov potrebné zvýšiť až o 70 percent. Na to, aby Zem uživila také množstvo ľudí, bude musieť človečenstvo vo veľkom využívať doteraz z veľkej časti prehliadaný zdroj bielkovín – hmyz.
Tým sa dokument začína. Postupne však dvojica kuchárov prichádza na to, že mnohé firmy vidia v zakomponovaní hmyzu do jedálnička ľudstva len spôsob ako sa obohatiť. “Cítite to? To je vôňa peňazí,” hovorí Ben. Dokáže masová “chrobáková diéta” zmeniť systém ako celok? Ako ovplyvní miestne kultúry v rôznych častiach sveta? A predstavuje vôbec trvalo udržateľné riešenie hroziacej potravinovej krízy? Odpovede hľadá dánsky dokumentárny film ovenčený viacerými cenami.
Peter Stanka
