Strach zvíťazil
Evanjelickí biskupi rozhodli, že Ondrej Prostredník, bývalý dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave nebude ďalej môcť vyučovať teologické predmety. Spôsobil to jeho tolerantný postoj k právam LGBT menšiny. Tvrdenie biskupov, že Ondrej Prostredník postavenie docenta zneužíva, skrátka neobstojí. Je predsa nevyhnutné, aby sa študenti teológie počas svojho štúdia stretli rovnako s konzervatívnymi aj s progresívnymi teologickými postojmi už na fakulte. Biskupi tak znova ukázali, že nie sú schopní o týchto etických výzvach verejne diskutovať, namiesto toho sa radšej v strachu zbavujú svojich oponentov.
Biskupi ECAV na Slovensku sa zrejme rozhodli, že 500. výročie reformácie oslávia trocha atypicky tým, že predvedú niektoré z príčin reformácie cirkvi svojím vlastným konaním. Oslavy sa tak začali priamou ukážkou arogancie, zastrašovania, zneužívania právomocí a neschopnosťou biskupov viesť kultivovanú verejnú diskusiu so zástancami progresívnejších teologických prúdov.
Koncom augusta zbor biskupov rozhodol, že odoberie kánonickú misiu bývalému dekanovi Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK, vynikajúcemu docentovi z katedry novej zmluvy preto, že údajne „zneužíva postavenie docenta (…) a akademickú slobodu vedeckého bádania na bezprecedentné ovplyvňovanie názorov najmä mladých veriacich a študentov teológie na postupné plazivé implantovanie názorov, ktoré sú v rozpore so stanoviskom Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku.“
Neviem, či to už biskupi ECAV na Slovensku zaregistrovali, ale postoje Ondreja Prostredníka ku zväzkom osôb rovnakého pohlavia nie sú žiadnym tajným učením. Ako docent na bohosloveckej fakulte by o nich so študentmi musel hovoriť, aj keby ich sám nezastával už len preto, že tieto progresívne etické stanoviská zaujalo nemalé množstvo evanjelických cirkví vo svete. Pri výklade Pavlových epištol sa týmto témam nedá vyhnúť a bolo by nepoctivé, ak by pedagóg prezentoval len jednostranný výklad daných textov.
Tvrdenie biskupov, že Ondrej Prostredník postavenie docenta zneužíva, skrátka neobstojí. Je predsa nevyhnutné, aby sa študenti teológie počas svojho štúdia stretli rovnako s konzervatívnymi, aj s progresívnymi teologickými postojmi už na fakulte.
Ako vlastne chcú biskupi dosiahnuť to, že sa študenti teológie nestretnú s progresívnymi teologickými postojmi inde, ako na prednáškach Ondreja Prostredníka? Zariadia snáď nejakú cenzúru internetového pripojenia? Zakážu čítať literatúru, ktorej autormi sú progresívni teológovia? Prerušia ekumenické kontakty s progresívnymi cirkvami v zahraničí? Majú sa snáď základné etické postoje budúcich farárov a faráriek formovať až vtedy, keď opustia fakultu a biskupi ich pošlú slúžiť na faru ktovie kam? Alebo snáď majú biskupi ECAV na Slovensku záujem len o takých absolventov, ktorí budú predovšetkým nesamostatní, neschopní kritického myslenia a tým pádom absolútne servilní každému z ich rozhodnutí?
Ak áno, potom by ECAV na Slovensku mala zvážiť založenie nejakej vlastnej inštitúcie, nezaradenej pod najstaršiu univerzitu na Slovensku, na ktorej by si takýchto absolventov mohla vychovať. Takýto typ prípravy však nemôže očakávať na fakulte Univerzity Komenského, ktorá v Čl. 2. svojho Štatútu hovorí, že jej hlavným poslaním je „pestovanie slobodného myslenia, nezávislého vedeckého bádania a samostatnej umeleckej tvorby a všestranná podpora tvorivého ducha ľudskej spoločnosti.“
Zbor biskupov poukazuje aj na verejné pohoršenie, ktoré Ondrej Prostredník svojimi verejnými vyhláseniami v prospech práv LGBT menšiny vzbudzuje. Treba však povedať, že od tzv. referenda o rodine je spoločnosť v týchto témach polarizovaná a akékoľvek konzervatívne, ale aj progresívne stanovisko k nej môže istú časť verejnosti pohoršiť. To však nie je, ani nemôže byť argumentom pre to, aby biskupi komukoľvek odobrali kánonickú misiu.
Namiesto takýchto mocenských krokov by biskupi mali radšej zaujať pozíciu moderátorov tejto zložitej diskusie, vysvetľovať veriacim, že aj progresívne postoje ku zväzkom osôb rovnakého pohlavia sú v evanjelickej teológii úplne legitímne, že otázky ľudskej sexuality neovplyvňujú učenie o ospravedlnení a spáse človeka, že sa hlásime k spolupráci s takými cirkvami, ktoré páry osôb rovnakého pohlavia v kostole bežne sobášia, ba čo viac, že naša partnerská cirkev vo Švédsku má biskupku Evu Brunne, ktorá má manželku, nie manžela, a že k pokojnej a racionálnej diskusii o týchto otázkach nás vyzýva aj Svetový luteránsky zväz.
Evanjelickí biskupi však zrejme nie sú schopní do tejto diskusie ani vstúpiť, nieto ju ešte sami moderovať. Ich vlastná neschopnosť ich tak privádza k tomu, že sa v strachu z konfrontácie radšej zbavujú všetkých, ktorí si s nimi dovolia verejne nesúhlasiť, dúfajúc, že tak získajú sympatie tej časti spoločnosti, ktorá je konzervatívna. S ich krokmi by však nemal súhlasiť žiaden z členov cirkvi predovšetkým preto, že nimi vytvárajú v cirkvi atmosféru strachu a neslobody, ktorá by evanjelickej cirkvi mala byť na míle vzdialená.
Neostáva nič iné, než čakať, či prípad Ondreja Prostredníka vzbudí dostatočne veľkú vlnu nevôle vnútri cirkvi, či sa ho budú schopní zastať farári a farárky a predovšetkým, či sa ho budú schopní zastať jeho kolegovia na fakulte. Ktovie, možno by Evanjelická bohoslovecká fakulta UK na základe takéhoto kroku mala zvážiť, či si vo svojom štatúte aj naďalej chce ponechať časť, ktorá ju zaväzuje k tomu, aby takéto rozhodnutie biskupov rešpektovala.
Na záver celkom osobne: Bol to práve Ondrej Prostredník, kto sa ma zastal medzi prvými, keď pred rokom rezonovalo v médiách nepredĺženie mojej pracovnej zmluvy v ECAV na Slovensku pre môj tolerantný postoj k zväzkom osôb rovnakého pohlavia. Ondrej si bol dobre vedomý toho, že mu zbor biskupov môže odobrať kánonickú misiu. O to viac si vážim jeho odvahu vstúpiť do tejto verejnej diskusie.
