Denník N

Aby učili lepšie, kupujú americkí učitelia školské pomôcky za stovky dolárov

Učiteľstvo je zamestnanie, v ktorom nosíte veci z domu do práce a nie naopak. Podľa prieskumov minú učitelia v USA ročne viac ako 500 dolárov na nákup pomôcok, ktoré si ich škola nemôže dovoliť. Robia to preto, aby učili lepšie, aby mali všetci žiaci perá, ceruzky, zošity a trieda vybavenie, ktoré zodpovedá aspoň bežnému štandardu. Podobne sú na tom aj učitelia v Spojenom kráľovstve. Aká je situácia na Slovensku?

Stála pri ceste a v rukách držala nápis Teacher Needs School Supplies! Anything Helps. Thank you. Učiteľka Teresa Danks z Oklahomy vyzbierala 32 dolárov, s dobrým pocitom, že to aspoň skúsila sa vrátila domov a fotografiu zo zbierky zavesila na internet. Spustila niečo, čo nečakala. Jej príbeh si všimli médiá, vystúpila v relácii Good Morning America a pomocou verejnej zbierky a nadácie vyzbierala pre školu viac ako 25-tisíc dolárov. No najmä, na verejnosť vniesla tému, o ktorej sa príliš nehovorí.

Znižovanie rozpočtov pre jednotlivé školy, zlá sociálna situácia mnohých žiakov, zastarané a nedostatočné vybavenie verejných škôl a snaha učiteľov o najlepšie možné vzdelávanie napriek nedostatku financií na základnú výbavu škôl a žiakov. Podľa prieskumu z roku 2015 minú americkí učitelia na nákup školských pomôcok okolo 600 dolárov ročne.  Viac ako 60% materiálov, ktoré sa využívajú v školských triedach, zakúpili podľa prieskumu samotní učitelia. Pri učiteľských platoch, ktoré sú aj v USA relatívne nízke, ide o šokujúce čísla.

Podobné príbehy zaznievajú aj zo Spojeného kráľovstva. Za všetky poslúži tento učiteľský článok. Komentáre pod ním dokazujú, že skúsenosť autora zdieľajú jeho mnohí kolegovia. Až sa mi nechce veriť, nakoľko sú opisy zo života britských škôl totožné s tými našimi. Takmer každodenný boj o tlačiarenský toner a kancelárske papiere, u žiakov nedostatok (alebo úplná absencia) základných pomôcok ako sú perá, ceruzky, pravítka, zošity a pod. A peňazí na nákup nutného v nedohľadne. Čo urobí učiteľ, aby problém odstránil a zabezpečil, čo najkvalitnejšie vzdelávanie pre svojich žiakov? Často siahne do vlastnej peňaženky a kúpi to, čo treba. Tam jednu maličkosť, inde zas ďalšiu, keď treba prinesie aj vlastný počítač a projektor.

Avšak, nie je aj takéto samaritánstvo príčinou toho, že sa školy javia ako dobre fungujúce organizácie, ktoré netrpia biedou? Čo by sa stalo, ak by učitelia odmietli suplovať štát, povedali si dosť a žiadali pre svoje školy a žiakov to, na čo majú právo?

Situácia na väčšine slovenských škôl je obdobná. Nedostatok financií od štátu (zriaďovateľa) je plátaný nadšením učiteľov, no najmä čerpaním rôznych fondov, príspevkov a grantov, bez ktorých by mali školy ledva na bežnú prevádzku. O rozvoji ani nehovoriac. Štát si už na dôvažok zvykol, že chýbajúce peniaze v rozpočte školstva suplujú európske fondy, z ktorých sú financované napr. tak základné veci, ako sú školskí asistenti.

Zaujímavým spôsobom, ktorým môžu učitelia pomôcť svojim školám a zároveň aj sebe, je spolupráca s firmami. Aby pre školu získali moderné technológie, nový nábytok a pomôcky, pôsobia americkí učitelia často ako ambasádori firiem, ktoré sa cez nich dostávajú na rozsiahly trh škôl. Učitelia používajú firemné produkty, chvália ich (napr. na sociálnych sieťach), referujú o nich na konferenciách. EdTech priemysel je v USA rýchlo rastúcim odvetvím a jeho vzťah s učiteľmi sa začína podobať vzťahu lekárov a farmaceutických firiem. Na etický problém, že učitelia, školy a biznis sa začínajú vzájomne prelínať, upozorňuje výborná reportáž od The New York Times.

Tam ešte nie sme, ktovie dokedy… dvere sú otvorené.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie