Statusy bytovkových stien

Sociálne siete ešte neexistovali, existovali však ľudia, ktorí pociťovali naliehavú potrebu vyjadriť sa. Namiesto smartfónov zobrali do rúk farebný sprej, tí skorší pixľu farby a štetec. A kam inam by napísali svoj odkaz, ako na miesto, okolo ktorého chodia denne všetci susedia a známi. Na miesto, ktoré buď pozývalo svojou nedotknutou farebnou plochou tak, ako pozýva čerstvo zasnežený dvor prebehnúť sa sem a tam, alebo naopak, povolávalo svojím chaosom popretkávaných písmen pridať sa k ostatným. Keby pod sebou mohli mať títo predchodcovia statusov zobrazené množstvo videní, zmestilo by sa toto číslo na stenu bytovky?

Skupina Bitls

Dnes už tieto originálne výplody kreativity nie sú v takom zastúpení ako to bolo kedysi. Kde-tu sa objaví relikvia z minulosti, akou je napríklad nápis „Skupina Bitls“, ktorý je na stene ešte hádam od čias, keď na streche podobného domu odohrala skupina svoj posledný koncert. Expresívne ťahy štetca namočeného v žltej farbe prezrádzajú zanietenie autora, vďaka ktorému sa roky nikto neopovážil tohto nápisu dotknúť (v čase písania tohto článku nápis ešte stále odolával, bohužiaľ, nedávno padol za obeť farebnému polystyrénovému overalu).

Bohužiaľ, mnohé nápisy, ktoré slúžili napríklad aj ako súradnice určujúce miesto stretnutí, sa stali obeťou zatepľovania blokov alebo jednoducho časom zmizli. Svojím úderným obsahom alebo bizarnou výpoveďou však ostali v pamäti mnohých ľudí. Takýmto nápisom je napríklad aj: „Mamka, vráť sa domov“ — nápis, ktorý bol svojho času na viacerých miestach v Prešove a za ktorým sa skrýva množstvo príbehov, ktoré si náhodný čitateľ za touto vetou môže predstaviť.

Autorom nápisu z Centrumu „Punk je šmece!“ bol azda pravoverný depešák, ktorý potom chodil medzi spriaznenými fanúšikmi s kvapkami farby na čiernych nohaviciach a tričku ako s veliteľským vyznamenaním.

Veštby a priania

Je ťažké predstaviť si, čo viedlo autora nápisu na plote „Sláva vlnitým plechom“ k tomuto počinu. Alebo prečo niekto investoval energiu a zároveň pri tom riskoval, že ho niekto chytí, keď písal na stenu bytovky: „Chľeba do ustoch“. Možno cestou z nákupov v Tescu vložil svoju dlaň do veštiacej „mašiny“, ktorá sa kedysi nachádzala na prízemí a za pár mincí poskytla zvedavému zákazníkovi veštbu vo forme bločku. Tá mu poradila, že ak chce, aby sa splnili jeho tajné priania, musí najprv napísať na stenu bytovky tajné prianie tohto „veštca“, ktorý roky visel na stene s otvorenými ústami, žiaden chlieb však nikdy nedostal…

„Anger management“

Prípadne sa nápisy mohli objaviť pred stenami bytovky na najnezvyčajnejších miestach — nastoknuté na kýptiku nešťastného stromčeka, ktorý sa stal obeťou vianočného nadšenca. Táto udalosť sa vraj stala v roku 1994. Keď nepríjemne prekvapený obyvateľ istého vchodu uvidel, čo sa stalo s troma ihličnatými stromčekmi — boli zrezané nad zemou veľmi negustióznym spôsobom — neváhal a na zvyšok stromčeka nastokol papier neurčitého formátu s odkazom: „žeby ruka beštije tej, co tote stromki porezala, ochrnuta bula po cali rok 1995“. Novoročný prípitok teda dotyčný vandal pravdepodobne držal už v ľavej ruke…

Čo naozaj viedlo týchto pouličných hlásateľov k vytvoreniu nápisov sa môžeme dnes len domnievať. Išlo len o počin pubertálnej rebélie, o naliehavú potrebu podeliť sa so svetom o svoju myšlienku, o náhlu inšpiráciou spojenú s náhodnou prítomnosťou farby a štetca, o pravekú vieru v ovládnutie vecí zobrazených na stene či o sugestívnu prítomnosť génia loci, hoci neviditeľného, ale silno vyžarujúceho a inšpirujúceho… Istí si môžeme byť len tým, že polystyrénová stena marhuľovej farby nám toľko otázok neposkytne.

text: Kristína Šebejová

PS: Stále sme na love nástenných nápisov. Ak máte nejaký tip – stačí aj bez fotky – pošlite ho na https://www.facebook.com/TaTakeTown/. Nápis nemusí pochádzať z Prešova.