Pozitívny dôsledok legalizácie marihuany na zdravie jej konzumentov

Zdá sa, že to, že je marihuana ilegálnou látkou, nedokáže zabrániť jej rozšírenému užívaniu a zneužívaniu, a naopak, že jej legalizácia vo významnejšej miere toto užívanie nezvyšuje. Tento krátky článok nemá byť obhajobou legalizačných snáh, skôr len zamyslením sa nad tým, že by jej legalizácia mohla pomôcť redukovať čierny trh a tak aj znížiť negatívne účinky konzumácie marihuany na zdravie.

Myšlienková línia, ktorá podporuje legalizáciu nejakej psychoaktívnej látky len preto, aby sa zamedzil čierny trh s ňou, môže byť sama o sebe nebezpečná. Podobne by sme predsa mohli legalizovať aj kokaín a pervitín. Sám som nedávno podporoval zrušenie herní a na argument, že sa tak zvýši počet čiernych herní, som reagoval spôsobom, že nezákonná činnosť je nezákonná činnosť. Nezdalo sa mi rozumné ponechať herne iba kvôli nebezpečenstvu čierneho trhu. V súčasnosti však rastie zameranie na zníženie rizík, plynúcich z užívania drog. Legalizáciu marihuany by tak bolo možné brániť práve vďaka princípu pomoci jej užívateľom. Redukciou čierneho trhu by sme mohli znížiť predaj nebezpečnejších odrôd marihuany, čo by mohlo byť aktom prevencie voči negatívnym účinkom marihuany na zdravie. Ako to?

Píše o tom augustové číslo The Lancet Psychiatry v zaujímavom osobnom pohľade skupiny psychiatrov na legalizáciu marihuany, konkrétne v článku Can we make cannabis safer?

Rastlina Cannabis sativa obsahuje množstvo kanabinoidov. Medzi najdiskutovanejšie patrí Δ⁹-tetrahydrokanabinol (THC), čo je hlavná psychoaktívna zložka marihuany, a kanabidiol (CBD), čo je zas kanabinoid, ktorý redukuje nepriaznivé účinky THC na zdravie. V súčasnosti rastie predaj a spotreba nebezpečnejších odrôd marihuany, ktorými sú samičie rastliny, ktoré nie sú opelené. Energiu potom nevyužívajú na tvorbu semienok, ale na produkciu THC. Tak vzniká vysoko-potentná marihuana, ktorá je v hispánskom prostredí známa ako sinsemilla (bez semien), v anglosaskom zas ako skunk. Tým, že sa pestuje pod intenzívnym svetlom, sa jej na Slovensku a v Čechách hovorí aj lampa alebo podlampovka. Okrem toho, na čiernom trhu dostať aj syntetické kanabinoidy, ktoré nepochádzajú z rastliny, ale sú vyrobené v laboratóriu (napríklad známe Spice), a na endokanabinoidové receptory v mozgu pôsobia omnoho silnejšie ako THC.

Kým pod lampou vypestovaná marihuana s vyšším obsahom THC vedie k vyššej pravdepodobnosti závislosti (áno, marihuanová komunita by už mala prijať, že naozaj existuje závislosť od marihuany), vyššiemu psychotogénnemu pôsobeniu (čo je tendencia k vyvolaniu psychotických príznakov až psychotickej poruchy) a k výraznejším následkom na kognitívne funkcie, najmä pamäť, a to hlavne v prípade pokračujúceho užívania marihuany (dlhodobejšia abstinencia od nej vedie podľa dostupných štúdií k zlepšeniu kognitívnych funkcií, i keď sú aj výskumy, ktoré dokumentujú istý prepad v IQ skóre pri dlhodobom užívaní tejto drogy).

Nejde však len o obsah THC, ale aj CBD. Kanabidiol totiž podľa viacerých výskumov účinne znižuje negatívne pôsobenie tetrahydrokanabinolu vo vzťahu k závislosti, psychóze a kognitívnym funkciám. Navyše, čo je veľmi dôležité, jeho vyšší obsah v rastlinke nepokazí psychoaktívny zážitok z nej.

Prečo to všetko spomínam? Jednoducho preto, že ak by bola marihuana legalizovaná, bolo by možné regulovať trh s ňou, a tak obmedziť obsah THC na pre zdravie únosnú mieru, avšak tak, aby napriek tomu bola zabezpečená „plnohodnotná“ intoxikácia, a zároveň stanoviť povinnú kvótu na obsah CBD. Optimálny pomer THC:CBD však veda ešte stále hľadá.

Oficiálny trh by pritom bolo možné sýtiť aj zdraviu prospešnejšími formami aplikácie marihuany, napríklad cestou vaporizérov, ktoré nevytvárajú dym.

Legalizácia marihuany má teda aj svoje pozitívne stránky, najmä ak sa zameriame na stratégiu redukcie škodlivých následkov, plynúcich z jej užívania.