Denník N

Detektívka Nenávisť je ako severská krimi v nitrianskych uliciach

Po detektívke Nenávisť som siahol z niekoľkých dôvodov. Zaujala ma svojou lokalizáciou a tiež tým, že podľa anotácie mali byť obeťami násilných činov historici a archeológovia pôsobiaci na slovenských univerzitách.

Niežeby by ma vyvražďovanie akademikov vzrušovalo, ale dejiny a dejepis sa ma dotýkajú profesijne a okrem toho je úplne pochopiteľné, že ak sa kniha ponúka vetou na obálke: „Čo spája brutálne vraždy pod Zoborom?“, ako Nitran(čan)a ma to nemôže nechať chladným.

Dôvody sú teda vysvetlené, poďme k dojmom. Chápem, že slovenských autorov tak trochu uráža, keď sa ich dielo hodnotí slovami, že na slovenské pomery je to výborné, lebo aj mňa by to iritovalo. Napriek tomu tak robím často aj ja, ale to len preto, že pôvodné dielo (kniha, film) sa skutočne približuje svetovým (európskym) kvalitám.

Detektívka Nenávisť môže napríklad pokojne konkurovať mnohým románom zo žánru severské krimi. Je napísaná podľa podobného kľúča so stupňujúcim sa napätím, často využívajúc historické súvislosti alebo sociálno-psychologické motívy, pričom nechýba ani mysteriózna rovina deja.

Rozdiel je akurát v už spomínanej lokalizácii, a preto sú obeťami Valentín Vlk alebo Samuel Svorad, a nie Olaf Johansson alebo Selma Nilssonová. Dej sa samozrejme tiež neodohráva v Oslo alebo Malmö, ale v Nitre a v blízkych obciach pod Tribečom, čo som ako lokálpatriot prijímal na jednej strane s nadšením a zároveň s úsmevom, keďže vyfabulované kriminálne udalosti je predsa len akosi prirodzenejšie si predstaviť na mapách kozmopolitnejších metropol.

Niežeby Nitra a okolité vidiecke sídla nemali dostatočne temné inšpirácie, ponúkajú sa napríklad historické odkazy, príbehy z prostredia organizovaného zločinu a znalcom slovenskej súčasnej prózy určite nie je neznáma ani záhada tzv. tribečského štvoruholníka, ktorá po výbornej beletrizácii priniesla jej autorovi Jozefovi Karikovi nomináciu do finálovej desiatky ceny Anasoft litera 2017, čo sa počas existencie tejto literárnej súťaže stalo žánrovej literatúre vôbec po prvýkrát.

Juraj Thal – autor detektívky Nenávisť, tiež vsadil na historicko-mystickú rovinu. Obeťami sú univerzitní pedagógovia, ktorí sú vraždení podľa akéhosi mysteriózneho kľúča na rôznych miestach v lesoch v okolí Nitry, pričom spôsoby vrážd sú zároveň odkazmi na mystiku štyroch živlov.

Dej má výbornú gradáciu a číta sa s ľahkosťou, pod čo sa pravdepodobne podpísala aj dobrá redakcia, pretože nič nezabíja dobrú oddychovú detektívku a žánrovku viac, ako rozťahaný text s množstvom dejových rovín.

V primeranom rozsahu 260 strán tak čitateľ dostáva konzistentný príbeh, ktorému ja osobne vyčítam snáď iba preexponovanú záverečnú pointu (rozuzlenie), ktorá na môj vkus zbytočne prerástla geografickú lokálnosť a regionálnosť príbehu, hoci Juraj Thal poňal koncept nenávisti v podstate šalamúnsky, okrem nenávisti ako ideologického fenoménu ponechal tejto emócii aj prízemnejší ľudský rozmer, ktorého hnacím palivom je obyčajná pomsta.

Paradoxne však aj tento znak nie je v rozpore s tvrdením, že sa predmetná detektívka približuje kriminálkam severského typu, keďže aj škandinávski autori v snahe o prekročenie svojej regionálnosti kriminálne motívy obohacujú o pointy s konšpiračno-nadnárodnými rozmermi.

 

Juraj Thal: Nenávisť (Čo spája brutálne vraždy pod Zoborom?), Vydavateľstvo: Artis Omnis, 2017

Teraz najčítanejšie