Odvodový bonus a dôchodky

Obsah blogu

• Súčasný stav je mizéria
• Budúci stav tomu zodpovedá
• Odvodový bonus nespasí, ale pomôže
• Čo vypočítala Rada pre Rozpočtovú zodpovednosť
• Verejné financie v dnešnom systéme a systéme OB
• Otázky a odpovede

Súčasný stav je mizéria

Dnes máme úplne nezmyselne dva zásluhové dôchodkové piliere. Súčasný pomer pracujúci vs. dôchodcovia sa z dnešného pomeru 2:1 už za tridsať rokov zmení na 1:1. K tomu máme hordu nezamestnateľných, obrovskú emigráciu mladých a naša demografia patrí k najhorším v OECD.

Dôchodky poberáme stále dlhšie, ale napríklad taký priemerný živnostník je odsúdený na totálnu chudobu (kto optimalizuje, toho čaká bieda). Sociálna poisťovňa je deficitná, napriek tomu už desaťročia verejnosť klameme, že náklady na dôchodky sú iba 18 % (tzv. dôchodkové poistenie). Vďaka neprehľadným zdrojom a výdavkom sa tu kdejaký populista môže hrať na Ježiška a  nafukovať tak náklady systému. Napríklad Vianočné dôchodky platí Ministerstvo práce, ktoré prostriedky iba transferuje do Sociálnej poisťovne.

Aby sa nezabudlo, nespravodlivo krátime dôchodky druho-pilierovým dôchodcom. A aby to bolo už úplne dokonalé, vládnu nám lumpovia, ktorí keď majú k dôchodkom niečo povedať, tak klamú, len aby mohli okradnúť budúcich dôchodcov.

Ak nás nebodaj zasiahne v nevhodnom čase prudšia ekonomická kríza, tak môžeme skončiť ako druhé Grécko. V indexe udržateľnosti patrí náš dôchodkový systém k najhorším na svete.

Áno, až tak veľmi mizerný je náš dôchodkový systém.

Budúci stav tomu zodpovedá

Bude sa zvyšovať dôchodkový vek, budú sa zvyšovať výdavky na dôchodky a dôchodky samotné budú klesať. Otázne nie je či, ale ako veľmi. Dnes Sociálna poisťovňa uvádza priemernú výšku starobného dôchodku k priemernej mzde 45,77 %, čo je približne 417 Eur. OECD odhaduje, že tento pomer klesne do roku 2061 niekam ku 30 %. Rada pre Rozpočtovú zodpovednosť vypočítala 30 % už v roku 2046 a do roku 2066 mierny nárast na 31,9 %[1].

Ak počítame v dnešných cenách, s aktuálnou priemernou mzdou 912 Eur, tak 31,9 % znamená priemerný dôchodok vo výške 291 Eur.

Žiaľ, aj toto je počítané iba za predpokladu, že žijeme pod šťastnou hviezdou, našej krajine sa bude dariť a budú nám už vládnuť iba rozumní a zodpovední politici (viac nižšie). Vlastne môžeme povedať, že každým dňom vlády Róberta Fica sa naše vyhliadky zhoršujú.

Odvodový bonus nespasí, ale pomôže

Nie, Odvodový bonus nevyrieši všetky boľačky sveta a nenastane raj na zemi. Dôchodcovia sa žiaľ nebudú topiť v peniazoch. Odvodový bonus oproti dnešnému systému:

• urobí z I. piliera plne solidárny systém (to sa malo urobiť už v 2004)
• prinesie skutočne udržateľné verejné financie
• odstráni problém s nedostatočným dôchodkovým zabezpečením mnohých živnostníkov (dnešný živnostník, ktorý optimalizuje, je budúci sociálny prípad)
• odstráni nespravodlivé krátenie dôchodkov druho-pilierovým dôchodcom
• cez výraznú podporu pracujúcich rodín s deťmi zlepší demografický vývoj

Nič viac, nič menej. Odvodový bonus nesľubuje vyššie dôchodky. Kto bude chcieť na dôchodku slušne žiť, ten si bude musieť sporiť navyše, rovnako ako dnes.

Bude mať človek, ktorý prežil celý svoj pracovný život v systéme Odvodového bonusu rovnaké dôchodkové zabezpečenia ako by mal za 40-50 rokov v dnešnom systéme? Aby sme si odpovedali na túto otázku, musíme zistiť, či bude priemerný dôchodok v systéme Odvodového bonusu za 40-50 rokov aspoň 291 Eur.

V systéme Odvodového bonusu (OB) bude mať každý dôchodca nárok na základnú štátnu dávku vo výške životného minima, ktoré je dnes 199,48 Eur, čo je po zaplatení dane a odvodov 123,7 Eur mesačne. Zároveň v systéme OB budeme od každého pracujúceho nad 35 rokov vyžadovať, aby si sporil do II. piliera 5 % zo svojej čistej mzdy, až pokým si nenasporí sumu dostatočnú pre zakúpenie dôchodku minimálne vo výške životného minima[2]. Dôležitou informáciou je, že nasporená suma v druhom pilieri (ani výnosy) nebude podliehať dani a odvodom.

Počítajme spolu: 123,7 Eur (OB dôchodcu v čistom) + 199,48 Eur (dôchodok z II. piliera)= 323,18 Eur, čo je viac ako očakávaný dôchodok z I. piliera za 30-40 rokov v dnešnom systéme. V systéme OB teda vyžadujeme, resp. cielime stav, aby bol dôchodok vyšší ako budúci očakávaný dôchodok v dnešnom systéme. Pre istotu ešte raz pripomeniem, že všetko rátame v dnešných cenách, tzn. ako keby inflácia, zvyšovanie miezd, ani zvyšovanie životného minima v budúcnosti neexistovali.

Tri poznámky:

• OB je obrovská reforma, ktorá zasahuje do mnohých oblastí ľudského života. Niekedy je ťažké určiť hranice, čomu sa OB ešte má venovať a čomu už nie. V predchádzajúcich vydaniach OB bola táto čiara namaľovaná pred dôchodkovým systémom.
• nie som advokát II. piliera. DSS-kám by prospela konkurencia a dobrý dôchodkový systém má v mojom ideálnom svete viacero „pilierov“. Bol by som rád, keby v tomto kontexte boli vnímané aj naše návrhy na povinný odvod do II. piliera. Tým chcem naznačiť, že II. pilier môže v budúcnosti vyzerať inak ako ho poznáme dnes.
• pre zopakovanie, respektíve pre tých, ktorí OB až tak nepoznajú: OB nepoškodí žiadneho dôchodcu. Terajší dôchodcovia ako aj pracujúci, ktorí už v dnešnom systéme získali odpracované roky, budú na dôchodku dostávať vyrovnávaciu dávku, ktorá im v plnej miere nahradí nárok na dôchodok, ktorý získali v starom systéme. To znamená, že nárok na vyrovnávaciu dávku v nejakej zanedbateľnej výške bude mať dokonca aj 16 ročný študent, ktorý v starom systéme odpracoval iba jedno leto na brigáde. Prechodné obdobie s vyrovnávacími dávkami bude preto trvať desiatky rokov. Pre účely dnešného blogu predpokladáme, že človek začal pracovať až v systéme OB, tzn. nepočítame s vyrovnávacou dávkou.

Teraz modifikujme otázku, na ktorú dnes hľadáme odpoveď. V systéme OB má dôchodca garantovanú základnú štátnu dávku v čistom 123,7 Eur. Budúci očakávaný dôchodok v dnešnom systéme, ktorý potrebujeme dosiahnuť, je 291 Eur. Rozdiel je 167,3. Potrebujeme teda vypočítať, či si priemerne zarábajúci občan (dnes 912 Eur v hrubom) dokáže v systéme OB svojimi 5 % z čistej mzdy našetriť dostatok na zakúpenie doživotného dôchodku aspoň vo výške 167,3 mesačne.

Najprv musíme zistiť, akú sumu potrebujeme nasporiť. Pre výpočet som použil kalkulačku Inštitútu finančnej politiky a vyšlo mi 35 tisíc Eur. Predpoklady, ktoré som použil, sú pomerne veľkorysé: odchod do dôchodku v 67 rokoch (pravdepodobnejší scenár je 70 rokov), priemerná doba dožitia 85 rokov (toľko dnes nedosahuje ani Japonsko) a priemerné zhodnotenie prostriedkov počas dôchodku 1,2 %. Ak by som použil prísnejšie kritériá, odchod do dôchodku 70 rokov a dobu dožitia 82 rokov, stačilo by aj 25 tisíc Eur[3].

A teraz ako tých 35 tisíc Eur nasporiť. Z našich výpočtov vyplýva, že v systéme OB bude pracujúci s dnešnou hrubou mzdou 912 Eur odvádzať do II. piliera 40,5 Eur mesačne. Keďže s povinným II. pilierom rátame až od 35 rokov a odchod do dôchodku sme si veľkoryso nastavili na 67 rokov, môžeme rátať s investičným horizontom 32 rokov. Aký výnos nad infláciu musím dosiahnuť, aby som si za 32 rokov pri vklade 40,5 Eur mesačne nasporil 35 tisíc Eur? Odpoveď je 4,1 % p.a. Dokážeme dosahovať s dôchodkovými úsporami priemerné zhodnotenie 4,1 % p.a.? Ak áno, dokázali sme, že systém OB ponúka dôchodcom rovnaké dôchodkové zabezpečenie ako dnešný systém.

Nepozerajme sa prosím na zhodnotenie II. piliera za prvých desať rokov, ani na štedré výnosy indexových fondov v posledných rokoch. Prvé je vizitkou Smerákov, druhé dôsledok doby, ktorú žijeme. Pozrime sa na najdlhšiu štatistiku výnosov finančných aktív, ktorá je k dispozícii a ktorú nájdeme v publikácii Credit Suisse Global Investment Returns Yearbook. Jej posledné vydanie hovorí, že reálny výnos akciových trhov za posledných 117 rokov (od roku 1900) bol 5,1 % p.a., bez zarátania dividend a bez výkonnosti rozvíjajúcich sa trhov. Reálny výnos znamená výnos nad infláciu.

Tento výnos môžeme použiť ako relevantný benchmark, nakoľko vieme, že v prípade správneho investovania dôchodkových úspor (podľa životného cyklu sporiteľa), by boli úspory sporiteľov väčšinu ich aktívneho života v akciách. Reálny výnos 4,1 % p.a. je tým pádom dosiahnuteľný.

Pozrime sa však, aké zhodnotenie by stačilo, ak by sme investičný horizont natiahli na 35 rokov (odchod do dôchodku v 70 rokoch): 3,3 % p.a. A čo ak by sme sporili hneď od nástupu do pracovného života, od 25 rokov. Pri odchode do dôchodku v 67 (horizont 42 rokov) nám stačí už len reálne zhodnotenie 2 % p.a.

Môžeme urobiť nekonečné množstvo kombinácií, v každom prípade je záver jednoznačný: v systéme Odvodového bonusu je dôchodkové zabezpečenie minimálne rovnaké ako v dnešnom systéme.

Čo vypočítala Rada pre Rozpočtovú zodpovednosť (RRZ)

Podľa poslednej správy o udržateľnosti verejných financií je dnešný dôchodkový systém na Slovensku najbližších 50 rokov udržateľný, s deficitom oproti dnešku horším o 1 % HDP. To za predpokladu zníženia pomeru dôchodkov k priemernej mzde (benefit ratio) ku 30 %, tak ako uvádzam vyššie. Dovolím si tvrdiť, že výpočet RRZ je nadmieru optimistický a realita bude podstatne horšia. Nie, netvrdím, že RRZ si robí svoju robotu zle. Problém je, že RRZ musí svoju správu o udržateľnosti vytvárať s aktuálnym legislatívnym nastavením, vďaka čomu je správa v mnohých bodoch úplne nerealistická.

Začnem zľahka. Tak napríklad RRZ ráta v správe s valorizáciou dôchodkov iba o infláciu a s naviazaním dôchodkového veku na vývoj strednej dĺžky života. Pozrime sa však, čo sa deje v realite. Už v roku 2017 boli dôchodky zvyšované o pevnú sumu a rovnako o pevnú sumu budú zvyšované aj v nasledujúcich rokoch. Plánované zvyšovanie iba o dôchodcovskú infláciu sa nakoniec ani len nezavedie do praxe. RRZ sa už sama vyjadrila, že to ohrozuje udržateľnosť verejných financií.

Aj dôchodkový vek sa vraj bude zvyšovať pomalšie ako dnes predpokladá zákon. RRZ vo svojej správe píše: Ak by sa dôchodkový vek nezvyšoval o strednú dĺžku a dôchodky by sa valorizovali o 50 % rastu miezd a 50 % inflácie, deficit by sa prehĺbil o 3 % HDP v roku 2066, pričom po celú dobu by sa iba zhoršoval.

Keďže RRZ ráta s aktuálnym legislatívnym nastavením, RRZ vo svojej prognóze predpokladá, že druho-pilierovým dôchodcom bude aj naďalej dôchodok z I. piliera krátený tak nespravodlivo ako doteraz[4], čo na horizonte 50 rokov významne znižuje predpokladané náklady I. piliera. Pritom tento stav bude trvať maximálne po prvú ústavnú sťažnosť poškodeného dôchodcu, respektíve po prvé rozhodnutie ESĽP.

Ďalším dôležitým predpokladom správy je, že štátny rozpočet bude najneskôr v roku 2020 prebytkový a vyrovnaný ostane najbližších 20 rokov (!). Štátny dlh má podľa projekcie klesnúť na 15,4 % HDP v roku 2045, aby potom opäť rástol až do roku 2066 na úroveň 44,6 %. Realita? Pamätníci spomínajú, že prvým rokom s vyrovnaným rozpočtom mal byť už rok 2011. To malo byť rok po tom, ako mala byť hotová diaľnica z Bratislavy do Košíc. Je rok 2017 a Kažimír práve zháňa hlasy na prelomenie dlhovej brzdy, opäť aby bolo na tú istú diaľnicu. Prosím, napíšte niekto z budúcnosti do diskusie, že ako sa nám darí s tým vyrovnaným rozpočtom a štátnym dlhom. A či sme aspoň tú diaľnicu už dokončili.

Rád by som si pozrel prognózu ako dopadneme, ak nám to s plnením rozpočtových sľubov pôjde tak mizerne ako doteraz, také čítanie však RRZ neponúka. Ponúka však prognózu ako to bude vyzerať, ak nesplníme ďalší predpoklad správy o udržateľnosti a to redukciu výdavkov o skromných 0,3 % HDP: Hrubý dlh by presiahol horný limit ústavného zákona v roku 2039 a na konci 50-ročného horizontu by sa zvýšil na 154,3 % HDP.

V tejto chvíli sa mi zdá vhodné ponúknuť vám ďalšie čítanie z pera RRZ, konkrétne komentár „Po 60ke sa riziko infarktu zvyšuje aj vo verejných financiách“ a paper „Sovereign default risk and debt limits Case of Slovakia“. Ide o akademickú polemiku na tému, pri akej výške dlhu ako krajina skrachujeme. Ak postačí niečo jednoduchšie, bulvárnejšie, dávam do pozornosti môj starší blog s paralelami ku Grécku.

Posledným nereálnym predpokladom je predpokladaný nominálny rast HDP. RRZ v projekcii ráta, že HDP bude najbližších 50 rokov neprestajne rásť, bez jedinej recesie, tempom minimálne 3 % ročne, najbližších desať rokov dokonca nad 5 % ročne[5]. Ako na takéto čísla prišli? Jednoducho. RRZ musí rátať nielen s aktuálnym legislatívnym nastavením, ale aj s aktuálne deklarovanými prognózami, aj keby boli tak nedôveryhodné ako plány SMERu na vyrovnaný rozpočet. V tomto prípade je zdrojom Európska komisia, ktorá hovorí o predpokladanom reálnom raste HDP do roku 2025 na úrovni 3,5 % a to pri predpokladanej inflácii 2 %[6]. Nominálny rast HDP je tým pádom 3,5+2= 5,5 %.

Ak by sme do modelu pridali napríklad každých 15 rokov recesiu so záporným rastom HDP, celú prognózu by to samozrejme rozbilo na cimpr-campr. Správa predpokladá, že v roku 2066 pôjde na dôchodky 9,2 % HDP. Koľko % HDP to bude, ak sa téza o nepretržitom raste ukáže ako nesprávna?

Pokým dôchodky sú stabilný výdavok (ak chcete ušetriť, musíte niekomu zobrať), s príjmami verejnej správy, resp. štátneho rozpočtu, to už také ružové nie je. Kým v roku 2015 boli výdavky na dôchodky vo výške tretiny štátneho rozpočtu[7] (6,4 mld verzus 18,3 mld), iba rok predtým, v roku 2014, boli vo výške celej polovice štátneho rozpočtu (6,24 mld verzus 12,14 mld).

Naše verejné financie žiaľ nie sú reálne udržateľné a prognóza poklesu dôchodkov v dnešnom systéme k 30% miere náhrady príjmu je ešte veľmi optimistická.

Verejné financie v dnešnom systéme a systéme OB

Dnes ide na dôchodky 20 % všetkých príjmov verejnej správy. RRZ ráta, že v roku 2066 to bude už 24 %. I. pilier je obrovskou záťažou pre verejné financie a jeho monštruózne budúce nároky sú reálnou hrozbou. Dostať výdavky I. piliera pod kontrolu je legitímnym a chvályhodným politickým cieľom. Odvodový bonus je najlepší spôsob, ako to urobiť.

Vieme odhadnúť, ako sa vďaka Odvodovému bonusu do budúcna zlepšia verejné financie? Skúsme to. V roku 2016 bolo na Slovensku 1 378 800 poberateľov dôchodkov. Z prognózy o vývoji obyvateľstva vieme vyčítať, že v roku 2060 bude na Slovensku približne o 1 milión dôchodcov viac. Ak budeme opäť všetko rátať v dnešných cenách (rovnaká cenová hladina, rovnaké HDP) a každému dôchodcovi vyplácame OB 123,7 Eur mesačne, vieme vypočítať, že naše náklady budú 3,53 miliardy ročne. Oproti výdavkom na dôchodkový systém v roku 2016, ktoré boli vo výške 6,48 miliardy, je to úspora 45 %.

Netešme sa však predčasne. K našim výdavkom 3,53 miliardy musíme prirátať vyrovnávaciu dávku, ktorú bude v roku 2060 poberať v nejakej výške ešte každý dôchodca. Vieme, že u nových dôchodcov bude v zanedbateľnej výške, prakticky žiadna, lebo skoro celý svoj pracovný život už prežili v systéme Odvodového bonusu a na svoj dôchodok si našetrili v II. pilieri. Výrazne nižší nárok od štátu ako v starom systéme budú mať už aj dnešní 30, či 40 roční.[8] Objem vyrovnávacích dávok už bude každý rok len klesať a to je obrovský rozdiel oproti dnešnému systému. Odvodový bonus zaručí skutočne udržateľné verejné financie.

Otázky a odpovede

A čo bude s minimálnym dôchodkom? Čo tí chudáci, ktorí si nenašetria?

Odvodový bonus a minimálny dôchodok sa navzájom nevylučujú. Kým Odvodový bonus je vyjadrením základnej solidarity spoločnosti k jej jednotlivcom, minimálny dôchodok je to isté, len vo vyššej miere a ku dôchodcom. Dôležitou informáciou je, že priznané minimálne dôchodky sú už zarátané vo vyrovnávacej dávke a rovnako sú už zohľadnené aj v priemernom dôchodku, ktorý udáva Sociálna poisťovňa (45,77% z 912 Eur)[9].

Navrhovať, ako bude minimálny dôchodok vyzerať za desiatky rokov, keď začne väčšina príjmu na dôchodku pochádzať z II. piliera, je za hranicou toho, čo rieši Odvodový bonus. V každom prípade, vďaka zdravším verejným financiám vytvoríme priestor, aby budúce generácie mohli riešiť aj inštitút minimálneho dôchodku.

To budú všetci v II. pilieri? Aj 50 roční?

Áno, všetci bez rozdielu. Chceme jednoduchý systém, bez výnimiek. Povinný II. pilier pre všetkých neprináša skoro žiadne riziká a už vôbec nie také, ktoré by boli nezvládnuteľné. Svojho času som o tom napísal blog: Druhý pilier povinný pre všetkých bez rozdielu veku! Dobrý je. Vila Bonaparte v ňom horí v plameňoch a útočia na ňu davy čerstvých dôchodcov. Stojí za prečítanie.

Porovnanie je nesprávne, zabudol si na II. pilier v dnešnom systéme.

Nezabudol. Priemerný dôchodok, dnešný aj budúci, 291 Eur, platí pre dôchodcu, ktorý bol iba v I. pilieri. Ten, kto bol aj v II. pilieri, tomu je dôchodok z I. piliera krátený pomerne podľa odvodov, ktoré do jednotlivých pilierov odviedol. Veľmi zjednodušený príklad: človek bol celý svoj pracovný život v II. pilieri a po celý čas mu išla do II. piliera presne tretina odvodov. V takom prípade mu aj dôchodok z I. piliera bude krátený o 1/3. Namiesto 291 Eur dostane v budúcnosti iba 194 Eur a zvyšok mu má v dnešnom systéme nahradiť II. pilier.

Ak mal správnu investičnú stratégiu, je pravdepodobné, že II. pilier mu prinesie viac ako je výpadok 97 Eur. O nadpriemerné zhodnotenie a tým pádom lepší dôchodok sporiteľ neprichádza ani v systéme OB. II. pilier sa nijako nemení a sporiteľ len začína s lepšou štartovacou pozíciou.

V dnešnom systéme si do II. piliera pracujúci odvádza viac. Mal by vyšší dôchodok.

Dnes (2017) je príspevok do II. piliera 4,25 % z hrubej mzdy. 5 % z čistej mzdy, ktoré navrhujeme v OB, je mierne viac ako dnešných 4,25 %. Áno, je pravda, že príspevok do II. piliera sa má postupne zvyšovať až na 6 % v roku 2024. Rok 2024 je však ešte ďaleko a budúcnosť je vždy neistá.

Keďže v systéme OB navrhujeme II. pilier povinný, zdá sa nám vhodné nastaviť povinnú sadzbu na takú úroveň, aby predpokladaný dôchodok dosiahol minimálnu akceptovateľnú úroveň a všetko ostatné nechať na dobrovoľnom zvážení občana, budúceho dôchodcu. Kto chce na dôchodku slušne žiť, musí si sporiť navyše zo svojho čistého príjmu aj dnes a inak to nebude ani v systéme OB.

V systéme OB však bude mať skoro každý zamestnanec vyšší čistý príjem minimálne o 8 %. Ak sa rozhodne odložiť tieto peniaze, ktoré dostal navyše, pre svoju budúcnosť, urobí múdro.

Ak to bude potrebné, ďalšie odpovede doplním. Radi ma môžete mať tu.  

[1] čísla som si vypýtal od RRZ mailom

[2] pre povinný odvod do II. piliera navrhujeme strop 200 Eur mesačne. Podľa našich výpočtov strop dosiahnu zamestnanci s dnešných hrubým príjmom nad 4300 Eur mesačne, čo bolo v roku 2016 približne 19 tisíc ľudí. Samozrejme, dobrovoľne si môže každý sporiť koľko chce.

[3] trochu na odbornú nôtu: na kalkulačke IFP ma vyrušuje, že ráta iba neindexovaný dôchodok. To znamená, že dôchodok by bol konštantný a nezvyšoval by sa o infláciu, čo je stav, ktorý určite nechceme. Indexácia sa dá vyriešiť aj „interne“ vo výplatnom fonde a to tak, že vyplácajúca inštitúcia nakúpi inflation-linked-bonds. Takéto riešenie problému teoreticky nestojí nič ani sporiteľa, ani inštitúciu. Prakticky sa to však určite odrazí na nižšom nominálnom výnose portfólia. Ak si dáme do kalkulačky nulové zhodnotenie počas výplatnej fázy, potrebnou nasporenou sumou to významne nepohne. Použitie veľkorysých parametrov (67/85) problém nepochybne dostatočne eliminuje a vypočítaná suma 35 tisíc Eur je korektná.

[4] O čo ide: sporiteľovi je krátený dôchodok z I. piliera podľa pomeru odvodov, ktoré odviedol do oboch pilierov. Nespravodlivosť je v tom, že pomer sa ráta iba z 18 %, tzn. z oficiálnej sadzby dôchodkového poistenia. Reálny odvod na dôchodky je však skoro 25 %.

[5] viď tabuľka T07 v dátovom súbore http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/349/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-april-2017

[6] na strane 13 Správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2016

[7] prosím nemýliť si štátny rozpočet s príjmami verejnej správy. Ide o dve rôzne veličiny.

[8] aj keď to nie je podstatné, budúcu výšku vyrovnávacích dávok vieme tiež odhadnúť. Na základe vyššie uvedeného považujem za korektné, ak zarátame vyrovnávaciu dávku do dnešnej výšky priemerného dôchodku (417 Eur) polovici budúceho počtu dôchodcov. Takýmto výpočtom sa dostaneme ku sume 4,2 miliardy Eur (v dnešných cenách). Toto by mala byť maximálna výška vyrovnávacích dávok na celom horizonte.

[9] Sociálna poisťovňa zverejňuje priemerný vyplácaný dôchodok (všetky) voči priemernej mzde (benefit ratio)