Denník N

Verejné ospravedlnenie uhľobarónom

Problematike na Hornej Nitre sa v SaS dlhodobo venujeme, diskutujeme s verejnosťou, ministerstvom, Európskou komisiou, no aj Hornonitrianskymi baňami Prievidza. Preto ma ani neprekvapilo, keď mi do Národnej rady prišiel poštou od nich list.

V júni sme ich pozývali na verejnú diskusiu, čo najskôr potvrdili, no pár hodín pred akciou odmietli. Čakal som teda, že organizujú podobné podujatie a chcú si to pozvánkou vyžehliť. Aké bolo moje prekvapenie, keď som si namiesto pozvánky prečítal výzvu na verejné ospravedlnenie za označenie Hornonitrianskych baní Prievidza za dotovanú spoločnosť. Tiež ma ich právny zástupca vyzval na ďalšie ospravedlnenia za moje poukazovanie na politickú korupciu s dotáciami spojenú, či spochybňovanie Hornonitrianskych baní ako funkčnej obchodnej spoločnosti.

Hovorí sa, že bez vetra sa ani lístok nepohne. Ako na jednej, tak ani na druhej strane. Prešiel som si preto dôkladne ich výzvu a naozaj si musím priznať chybu. Touto cestou by som chcel preto aspoň čiastočne vyhovieť ich žiadosti a verejne sa im ospravedlniť – za neúplnosť niektorých mojich výrokov.

Hornonitrianske bane Prievidza skutočne nie sú prvotným príjemcom 95-miliónového ročného doplatku, na ktorý sa všetci skladáme v cene elektriny. Na základe príkazu ministerstva hospodárstva sú ním Slovenské elektrárne, ktoré musia povinne vyrábať elektrinu z domáceho uhlia. Bane im akurát za dodané uhlie vyúčtujú sumu 87 miliónov eur, čo je viac ako je 90% z dotácie.

Pre Slovenské elektrárne sú Hornonitrianske bane tiež jediným dodávateľom uhlia. Za opomenutie sprostredkovateľa, ktorého jedinou úlohou je maskovať viac ako 90%-ného síce nepriameho, ale konečného príjemcu dotácie, sa teda verejne ospravedlňujem.

Taktiež ma mrzí, že bez ministerského príkazu pre Slovenské elektrárne vyrábať elektrinu z domáceho uhlia, by Hornonitrianske bane Prievidza ako obchodná spoločnosť nedokázali fungovať. Tu sa však nemám za čo ospravedlniť, pretože toto vyplýva z ich výročných správ, kde Slovenské elektrárne sami označujú za 95% odberateľa ich produkcie.

A mrzí ma tiež politická korupcia, o ktorej sa dodnes hovorí najmä v súvislosti s alobalovou kauzou. Túto presne takto pred rokom odmietol policajný vyšetrovateľ riešiť. Vyšetrovacie právomoci ako strana SaS síce nemáme a ani mať nechceme, no vieme ako alobalovú kauzu keď už nie vyriešiť, tak aspoň zastaviť.

Na túto schôdzu parlamentu sme predložili novelu zákona o energetike a zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Po jej schválení by regulačný úrad, ktorý stanovuje výšku doplatku za elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia, mal možnosť regulovať aj cenu samotného uhlia. Transparentne by sa tak dozvedel o všetkým položkách, ktoré jej výšku určujú a posúdil ich oprávnenosť. Toto by viedlo k zníženiu ceny elektriny z uhlia vyrobenej, čo by v konečnom dôsledku vo faktúre za elektrinu pozitívne pocítil každý jeden občan či podnikateľ.

Dlhodobo štátom hýčkaná baňa by tak tiež konečne odhalila, čo a ako sa v jej útrobách skutočne ťaží. Alobal alebo uhlie? Viac otvorenosti a transparentnosti určite dobre padne aj samotným baníkom. Konečne by mali nádej, že peniaze, ktoré sú im určené, skončia aj skutočne v ich pracovitých rukách a nie vo vreckách politikov, ktorí hru na škrupinky s dotáciami a ich príjemcom rozohrali.

Teraz najčítanejšie

Karol Galek

Od roku 2004 sa venujem energetike a všetkému, čo s energiami, ich výrobou, distribúciou, spotrebou, či úsporami súvisí. Po parlamentných voľbách v marci 2020 som prijal ponuku Richarda Sulíka stať sa jeho štátnym tajomníkom na Ministerstve hospodárstva SR. Podľa hesla - za menej politiky v energetike - sa snažím dosiahnuť nízke a spravodlivé ceny energií pre všetkých.