MediaBrífing: Nemci budú analyzovať politické reklamy. Nechcú, aby sa im na Facebooku dialo to, čo Američanom

MediaBrífing je týždenný prehľad toho najzaujímavejšieho o digitálnych médiách a žurnalistike. Prihláste sa do newslettra (na konci článku) a dostávajte ho každý piatok e-mailom.

Nemci monitorujú reklamy na Facebooku pred voľbami, robili to už aj Briti

Facebook denne zmaže milión falošných účtov a tento týždeň upravil pravidlá tak, aby znemožnil zarábať šíriteľom nenávisti a falošných správ. Boj s dezinformáciami je pre firmu jednou z najväčších tém posledného roka, reálne výsledky sú však stále rozpačité.

Facebook neposkytuje dostatok informácií partnerom, ktorí odhaľujú hoaxy. Zistenia denníka Washinton Post o tom, že 470 falošných ruských účtov nakúpilo pred americkými voľbami reklamu za 100-tisíc dolárov zas a znova zdôraznili, že problém Facebooku spočíva v jeho netransparentnosti.

Spoločnosť odmieta zverejniť, ako reklamy vyzerali, na koho boli cielené a koľko ľudí ich videlo. Aj preto sa v USA ozývajú hlasy, že Mark Zuckerberg by mal ísť vypovedať pod prísahou do Kongresu.

“Základným princípom politickej reklamy je transparentnosť – politické reklamy sú viditeľné pre každého a každý môže pochopiť, že ide o politické reklamy,” napísal mediálny odborník Siva Vaidhyanathan. Avšak na Facebooku môže byť reklama zacielená tak, že ju vidí len určitá skupina ľudí a iní sa o jej existencii nemusia vôbec dozvedieť.

Keďže Facebook nezverejňuje dostatok informácií, spolupracujú nemecké médiá Spiegel, Süddeutsche Zeitung a Tagesschau s ProPublicou, vytvorili Chrome plugin a žiadajú ľudí, aby si ho nainštalovali a pomohli zbierať údaje o inzercii, ktorá sa im na Facebooku zobrazuje.

Človek si môže pozrieť, prečo reklama, ktorú na Facebooku vidí, sa zobrazuje práve jemu. Chrome plugin zbiera aj tieto dáta, a tak vie lepšie zistiť, na aké publikum boli reklamy cielené. Dáta budú verejné, aby ich mohol ktokoľvek ešte pred voľbami (24.9.) analyzovať.

Podobná aplikácia bola použitá aj pred voľbami v Británii. Tam však autori dáta poskytnú až po tom, čo strany zverejnia svoje výdavky na kampaň. Nechcú to robiť predtým, aby si politici neupravili svoje výkazy.

Zmeňme spôsob, akým zobrazujeme sexuálne násilie

Obete sexuálneho násilia sú v médiách často zobrazované ako bezradné bytosti, zneuctené, skrčené pri zemi alebo na posteli, so zakrytou tvárou. Často sú sporo odeté alebo majú dotrhané oblečenie. Stigmatizované sú teda najmä obete, páchateľov často ani nevidno, zobrazená je len ich silueta, sú silní, nebezpeční a dominantní. Scéna znázorňuje skôr sliedivého šialenca, ktorý útočí v noci.

Také zobrazenia sexuálnych útokov je ale vzdialené od reality. Preto sa indická humanitárna organizácia Breakthrough India rozhodla tento naratív zmeniť. V Indii sú témy sexuálneho násilia v médiách často ilustrované kresbami, Breakthrough India sa preto v spolupráci s dizajnérmi a dobrovoľníkmi rozhodla vytvoriť aletrnatívnu sadu obrázkov, ktorá nebude viktimizovať obete sexuálneho násilia a vyhne sa zaužívanému klišé.

Jedným z výsledkov je napríklad aj tento obrázok, ktorý už nezobrazuje páchateľov ako mocné tajomné tiene, ale ako reálnych obyčajných mužov, ktorí zízajú na ženu. Tá je síce rozmazaná, ale inak vyzerá normálne, nebojí sa, nekrčí sa – a sú to práve títo muži, ktorí vyzerajú zle.

Prečo musia novinári stáť v búrke, keď sa blíži hurikán?

Hurikán Irma oživil debatu o tom, či je potrebné posielať reportérov do nebezpečných situácií. Vo svojich živých vstupoch totiž ľuďom pripomínajú, aby nevychádzali von, no sami robia opak. “Prečo tam musia televízne spoločnosti posielať svojich ľudí?” pýtali sa diváci, keď CNN zverejnila video, na ktorom do reportéra vrážal silný vietor. “Myslia si televízni reportéri, že by sme neverili, že je vonku hurikán, keby nestáli v jeho strede?” reagovali diváci. “Toto nie je bezpečné. Mali by ste ísť príkladom,” odkazovali televízii.

V auguste bola regionálna reportérka stanice 12News v štáte Texas vyslaná robiť reportáž o hurikáne Harvey. Musela to robiť ako tzv. multimediálna novinárka, teda sama si zbierala informácie, sama si reportáž natočila aj spracovala. Televízna stanica bola následne kritizovaná: “Vyslať samotnú multimediálnu novinárku, aby pokrývala hurikán, nie je len najlacnejší ťah, aký sme kedy videli, ale bolo to aj veľmi nebezpečné.”

Televízni reportéri oslovení denníkom New York Times k téme povedali, že regionálni novinári môžu byť pod väčším tlakom, keď ich ich šéfovia posielajú do nehostinných podmienok. Zároveň ale uznávajú, že televízia je vizuálne médium a aj zábery z búrky môžu ľudí presvedčiť, aby brali varovania vážne.

Titulka týždňa