Denník N

Cestovanie nestojí veľa peňazí alebo moje skúsenosti s couchsurfingom

Trojcentimetrové čiperné šváby v Kostarike som však neprehĺtla (obrazne). Uháňala som z ubytovania tma – netma, džungľa – nedžungľa.

Poznáte to, bavíte sa s kamošmi o živote, každý spomenie to, čo sa deje v tom jeho. Takže, ak ste nomád, prehodíte “bol som tam a idem hentam”. Rozprávate o tom, čo sa tam dialo, zážitkoch, veciach, ktoré ste riešili a oni si povedia: wow, ten človek musí mať kopec prachov. Prípadne, zdieľate na Facebooku momenty zo svojho života, čo znamená foto z rôznych miest, často s kurióznymi popismi. Ľudia začnú mať dojem, že taký človek musí byť zazobaný. Avšak, opak je pravdou.

 

Cestovanie dnes skutočne nestojí veľa peňazí. Prvým dôležitým faktorom je cena leteniek. Tie sú dnes naozaj pomerne dostupné, ak si urobíte včasný prieskum. V niektorých prípadoch stačí nabehnúť spontánne na stránku aeroliniek a lacné lístky nájdete vždy – nízkonákladovky. Portálov, ktoré sa zaoberajú vyhľadávaním lacných leteniek je nespočet.

 

Ok, ak už máte lacné letenky, ostáva pri cestovateľskom pláne už len nájsť lacné ubytko. Práve o tom je couchsurfing. Dnes už dosť známy. Ak nepoznáte, vygooglite si. Mnohí Slováci však ešte stále cítia akýsi strach voči ubytovaniu tohto typu. No nemusia. Pri profiloch jednotlivých couchsurferov nájdete referencie. Takže si viete očeknúť a vybrať.

 

Na stránke tiež funguje možnosť urobiť public trip. To znamená, že vyplníte údaje o tom, kam a kedy idete a ľudia v danej lokalite vám budú ponúkať ubytovanie. Je to ľahšie pre ženy. Nikdy som nedostala toľko pozvaní, ako pri ceste do Talianska. Pozývali ma aj tam, kam som nemala v pláne ísť. No nie je to beznádejné ani pre mužov. Mám kamaráta, ktorý couchsurfing hojne využíva. V jeho prípade zohrávajú dôležitú úlohu referenciu. Je scestovaný a tým pádom pre ľudí atraktívny. Mnohí, ktorí participujú v tomto projekte sa chcú dozvedieť o kultúre iných krajín.

 

Bývala som u niekoľkých starších couchsurferov, ktorí boli nadšení pre kultúru či históriu rôznych krajín a bolo pre nich zaujímavé mať vo svojom dome človeka, ktorý by im tú exotiku stelesňoval a dal informácie z prvej ruky.  V Mexiku som bývala u staršieho pána, ktorý bol synom významného mexického archeológa a obohatenie bolo vzájomné. Dal mi mnoho úžasných tipov, kam cestovať.

 

Občas stretnete ľudí, s ktorými si rozumiete (a nemusí to byť nič vážne) a ostanete dlhšie. Mnohí vám ukážu mesto, vezmú na výlet, porozprávajú vám o histórii mesta, zájdu s vami do miestneho baru, zoznámia vás s kamošmi. Takto som strávila zadarmo dva týždne na ostrove v Karibiku. A teraz mám miesto, kam sa môžem kedykoľvek vrátiť a zadarmo tam stráviť dovolenku. Letenky z Európy (Nemecko, Holandsko, Španielsko) do mexického Cancunu (destinácia pre najlacnešie letenky) sa dajú kúpiť za 500 eur (spiatočné). Cestovanie letecky či busom v rámci Mexika je lacné. Taxíky stoja pár centov.

 

Nemusíte robiť nič na oplátku. Sama ubytovanie ponúkam, ale nikto na koniec sveta nechce ísť. Couchsurfing však ponúka mnoho spôsobov participácie. Jedným z nich je funkcia “hangouts”. Ak si ju zapnete, vyhodí vám to ľudí v okolí, ktorí sa chcú stretnúť. Nedávno som sa takto stretla s Talianom Marcom v Bratislave a previedla som ho po meste. Hoci nie som rodáčka, nejaký čas som v našom hlavnom meste žila, a tak sme strávili pekný deň. Marco bol veľmi milý a slušný. Býva v Miláne. Mám ďalšiu destináciu na dovolenku.

 

Nie všetky stretnutia sú však milé. Najhoršie, čo sa mi pri couchsurfovaní stalo, bolo to, že ma môj potencionálny ubytovateľ nechal v noci v strede mesta, kde nikto nehovorí po anglicky samu. Nepáčilo sa mi jeho bývanie, čo bola chalupa v lese s dierami v stenách. Holt, nie som veľký dobrodruh. Ospravedlnila som sa, že som asi rozmaznaná Európanka, ale že tu ostať nemôžem. Zrejme sa urazil, a tak som ostala sama v cudzom meste. Pre takéto situácie musíte mať vždy plán B. To znamená, mať zmapované hostely, hotely v okolí, a ako sa tam dostať. Pre ľudí bez orientačného zmyslu aj nejaký vlastný sebe polopatisticky vytvorený nákres. Mapy sú pre mňa mätúce. GPSka mi síce zmenila život, ale nie vždy funguje. Mapky, ktorým rozumiem len ja si vždy kreslím. V podstate vás vždy zachráni túžba. Ak nie ste práve dobrodružná duša (aj keď taká by asi necestovala týmto spôsobom) alebo ste vyvalený nováčik či nováčka bez orientačného zmyslu, poženie vás hoci aj túžba strčiť si už konečne svoju žehličku na vlasy do nejakej zástrčky a vyžehliť si to rozbujnené afro na hlave. Túžba je kľúč. Vyrieši všetko. Takže, ani mne sa nakoniec nič nestalo v tom cudzom meste na druhej strane zemegule.

 

Ďalším faktorom, s ktorým pri bývaní u miestnych ľudí musíte počítať je nie príliš veľká miera čistoty. Čo môže znamenať niečo od špinavého záchodu, až po šváby a jašterice. Naučila som sa to predýchať. Trojcentimetrové čiperné šváby v Kostarike som však neprehĺtla (obrazne). Uháňala som z ubytovania tma – netma, džungľa – nedžungľa. No dostala som sa z dažďa pod odkvap. Spala som s centimetrovými švábmi. Je to vec, s ktorou musíte vo vlhkých a teplých krajinách jednoducho rátať. Vo všeobecnosti, som sa nestretla v žiadnej krajine s takou úrovňou čistoty ako na Slovensku. My Slovenky sme v udržiavaní čistoty fakt kádre. Chlapi to majú ľahšie. Častokrát som od nich počula niečo v zmysle, vyspím sa aj na zemi, ak sa ráno zobudím na bielej pláži obkolesenej palmami s výhľadom na tyrkysové more. Ja až tak veľmi cool nie som.  

 

Couchsurfing toho ponúka hrozne veľa za nič. Dal by sa o tom písať blog na celý život. Pre mnohých, ktorí necestujú je tu aj možnosť pravidelných meetingov. Počas svojho fungovania v Amsterdame som sa niekoľkých takýchto meetingov zúčastnila a vždy to bolo skvelé. Stretnete na nich miestnych, expats aj cestovateľov, ktorí mestom len prechádzajú. Ľudia sú na týchto stretnutiach veľmi milí a ústretoví. Počíta sa s tým, že prídete sólo a nikoho nepoznáte. Nevravím, že je to tak všade. No vo väčších mestách určite.

 

Všetko je o referenciách. Ľudia sa k vám správajú pekne, lebo vedia, že jedna veľmi zlá referencia ich môže odstaviť a už si nepocestujú. Po celý čas, čo na couchsurfingu fungujem som zažila len jedného nepríjemného človeka, aj to nemôžem povedať, že by na mňa bol hrubý.

 

Paradoxne, najväčší problém nájsť nejaké ubytovanie týmto spôsobom som mala vo svojej domovskej krajine, na Slovensku. To je jeden z dôvodov, prečo píšem tento článok. Slováci akosi ešte stále úplne nedôverujú takémuto spôsobu cestovania. Mnohí sa mi sľúbili, no v zápätí im hneď do toho niečo prišlo. No ak už vás Slováci ubytujú, sú veľmi pohostinní a starostliví. Ponúknu vám raňajky či pozvú na pivo, čo sa vo väčšine prípadov v zahraničí nestáva. Tam vám ukážu najbližší obchod a chladničku. Niekedy to však dobre padne. Máte súkromie a môžete v pokoji objavovať okolie po vlastnej osi.   

 

Couchsurfing je skvelá platforma, na ktorej môžete stavať podľa vlastnej chuti a uváženia. Stačí len: byť aspoň trocha komunikatívny a mať vždy plán B.

Teraz najčítanejšie