Denník N

Napínavý román inšpirovaný rozprávkou, ktorý má predpoklady stať sa filmovým trilerom

Už pár mesiacov víri vody bestsellerov napínavý román. Volá sa Dcéra močiarneho kráľa a jeho autorka priznáva, že sa nechala inšpirovať aj rovnomennou rozprávkou od Hansa Christiana Andersena.

Trilerov, v ktorých muž unesie dievča/ženu a drží ju ako rukojemníčku, bolo napísaných už niekoľko. Mnohé z nich boli úspešné, sfilmované, no mnohé ďalšie upadli do zabudnutia. Ani motív unesenej ženy, s ktorou únosca splodí dieťa, nie je úplne unikátnym sujetom napínavých románov.

Naposledy vody knižného sveta s takýmto motívom rozvíril psychologický triler s názvom Izba (Room). Veľmi sugestívny príbeh, ktorého rozprávačom je päťročný chlapec Jack vyrastajúci od narodenia v malej izbe záhradného domčeka, prebudovaného na nedobytnú pevnosť, v ktorej je uväznený so svojou matkou.

Napriek tomu už pár mesiacov vody bestsellerov víri aj ďalší napínavý román, pracujúci s podobným konceptom. Volá sa Dcéra močiarneho kráľa, a hoci sú si tieto dve porovnávané diela niečím podobné, v mnohom sa diametrálne odlišujú.

V prvom rade triler Dcéra močiarneho kráľa nemá až taký klaustrofobický charakter ako Izba. Jeho autorka Karen Dionne rozšírila hranice izolácie do rozmerov odľahlej lesnej chaty, resp. rozľahlého močaristého lesa Horného polostrova štátu Michigan.

Je to teritórium s riedkym ľudským osídlením a hustou prítomnosťou divokej prírody. Dá sa tam prosto skryť a aj stratiť. Teda ideálne prostredie na odchod z civilizácie, pokiaľ v sebe človek pocíti volanie indiánskych predkov. Polovičný Indián Jacob s problematickým správaním tak učiní tiež, no nanešťastie sa zároveň rozhodne pre únos maloletého štrnásťročného dievčaťa.

Drží ju v zajatí v opustenej loveckej chate hlboko v močariskách. Po dva a polročnom zajatí a pravidelnom sexuálnom zneužívaní splodí s unesenou dieťa. Ich spoločná dcéra Helena má pravdepodobne to najpodivnejšie detstvo. Otec – polovičný indián, ktorý sa viac obracia k spôsobu života svojich indiánskych predkov po otcovi, ignorujúc fínskych príbuzných po matke, ju odmalička učí ako prežiť v nehostinnej a divokej prírode.

Do deja preto často vstupuje množstvo odkazov na loveckú kultúru a mytológiu pôvodných obyvateľov amerického kontinentu. Určité formy iniciácie aplikuje aj na svoju dcéru, no tie sa v porovnaní so životom mimo divokej prírody dajú skôr chápať ako zvláštne výchovné metódy, ktoré sú viac bolestivým výcvikom, ako láskyplnou výchovou.

V postave otca sa totižto naplno prejavujú výrazné narcisticko-psychotické poruchy osobnosti. Je to násilnícky typ, ktorý má potrebu riadiť životy iných ľudí. V tomto prípade je to matka s dieťaťom. Dcéra Helena však nevníma výchovné metódy otca ako prejav nelásky. Nakoľko odmalička žije v izolácii od iných ľudí, normálne sociálne role otcov, matiek a dcér sú jej neznáme.

Je presvedčená, že to tak musí byť. Násilný a autoritatívny otec, a v pozadí stojaca, vždy mlčiaca a do ničoho nezasahujúca matka. Malá Helena však nepozná ani minulosť vlastnej matky. Netuší, že je unesenou osobou, ktorá bola do súčasnej podoby zlomená násilím.

Nemôže tiež vedieť, že otec je zločinec a matka obeťou, ktorá musí robiť iba to, čo od nej požadovala príroda a narcistický a despotický muž, únosca a otec jej dieťaťa v jednej osobe. Nie je to však štokholmský syndróm v pravom zmysle, ale tzv. naučená bezmocnosť.

Autorka tento psychologický fenomén vystihla veľmi uveriteľne, pričom sama čitateľovi naznačuje, že hoci si každý myslí, že by v takejto pozícii bojoval o slobodu ako divé zviera, je vysoká pravdepodobnosť, že v skutočnosti by sa ocitol v rovnakej pozícii ako absolútna väčšina unesených, nespravodlivo väznených a mučených ľudských bytostí.

Vzťah dcéry Heleny s otcom je však ešte bizarnejší a komplikovanejší. Svojho mužského rodiča zvláštnym spôsobom miluje, a často mu dokonca prejavuje väčšiu úctu ako svojej matke. Otec je ako sympatický predátor, matka je iba ľahká korisť.

Román je mimochodom presiaknutý dualitou. Čitateľ ju identifikuje v rôznych rovinách príbehu a to nielen ako boj dobra a zla. Dualita príbehu je už aj v tom, že kým Jacob reprezentuje mytológiu lovca a zberača, unesená matka nachádza jedno z mála potešení v staraní sa o záhradku v okolí chaty.

Kultivuje pôdu, pestuje zeleninu a predstavuje tak akoby étos pokorného roľníka prispôsobiaceho sa okolnostiam. Otec symbolizuje loveckú nespútanosť, ona roľnícku usadenosť, a to paradoxne aj vo vzťahu k domu, z ktorého by mala skôr utekať.

Táto dualita sa však ešte unikátnejšie prekrižuje v osobe dcéry Heleny, ktorá je krásnou paralelou na rovnomennú rozprávku Hansa Christiana Andersena. Hlavným motívom Andersenovej rozprávky s názvom Dcéra močiarneho kráľa je totižto tiež únos a splodenie dieťaťa v takomto zväzku.

V rozprávkovom príbehu stiahne močiarny kráľ pod močiarny sliz krásnu princeznú. Z ich násilného spojenia sa narodilo dieťa, ktoré vyrástlo nad hladinu ako púčik vodnej rastliny. Našiel ho bocian a odniesol ho do rodiny vikingského náčelníka, ktorého žena nemohla mať deti.

Dieťa však bolo naďalej pod vplyvom mocného močiarneho čarodejníka. Cez deň vyzeralo nádherne ako anjelik, no so zlou a divokou povahou. V noci malo zase vzhľad hnusnej žaby, no bolo zároveň tiché a prítulné. Striedali sa v nej dve povahy, cez deň malo podobu svoje mamy, no zúrivý temperament svojho otca. V noci vyzeralo zase ako jej močiarny otec, no dušu a srdce malo po mame.

Helena má v sebe podobné elementy. Ako dvanásťročná je však konfrontovaná s pravdou o svoje matke. Musí sa rozhodnúť, do ktorého sveta chce patriť. Rozhodne sa tak, že po 14 rokoch, 7 mesiacoch a 22 dňoch pomôže svojej matke vrátiť sa k svojej rodine. Otcove vyšinuté predstavy o živote uprostred močiara sa tak paradoxne rozleptali už Heleniným počatím.

Práve ona sa stala trhlinou v jeho brnení, jeho Achilovou pätou, pretože ju vychoval ako kópiu samého seba, ako bojovníčku a lovkyňu, znášajúcu akúkoľvek bolesť. Jej matku mohol ovládať, ju však už nie. Helena sa tak stala začiatkom jeho konca, ktorý je však iba začiatkom deja.

Príbeh sa totižto odvíja z veľkej časti retrospektívne. Rozprávačkou je Helena Pelletierová. Milujúca manželka a matka dvoch dcér, ktorú jedného dňa vydesí správa o zločincovi, ktorý utiekol z väzenia. Je to jej otec, močiarny kráľ, ktorý sa neštíti zabíjať a unášať ani po 15 rokoch väzenia.

 

Karen Dionne: Dcéra močiarneho kráľa, Vydavateľstvo: Slovart, 2017, Preklad: Patrick Frank

Teraz najčítanejšie