Denník N

Návšteva Osvienčimu so strednou školou problematiku extrémizmu nevyrieši

Som žiak tretieho ročníka na jednej z odborných škôl na východnom Slovensku, Osvienčim som navštívil už tretíkrát. Moja posledná návšteva koncentračného tábora mala zmierniť extrémistické nálady na škole. Pomohlo to?

Chodím do školy, kde vo fiktívnych voľbách s prehľadom vyhral Marián Kotleba a Ľudová strana Naše Slovensko. Možno aj to pohlo pedagógov našej školy, aby usporiadali výlet a zmiernili extrémistické nálady.
Už na začiatok však môžem povedať, že medzi nami žiadne takéto nálady nie sú. V triedach sa spolu učia Rómovia i „bieli“ bez akýchkoľvek problémov, navyše vznikajú medzi nimi priateľstvá. Je to pekný príklad pre ostatných ľudí, ktorí nevedia prísť rómskej komunite „na chuť“.

Aj napriek dvom návštevám koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka som sa rozhodol navštíviť tento tábor aj po tretí raz, pretože som chcel zistiť, či uvidia moji rovesníci nejakú súvislosť so stranou, ktorá je od posledných volieb v parlamente.
Po prehliadke oboch častí tábora sa po ceste domov viackrát strhla aj debata o období holokaustu. Do našich šťastných životov zasiahol aj súcit s ľuďmi, ktorí tam trpeli a umierali v hrozivých počtoch. Nikomu však nenapadla spojitosť moderných nacistov v parlamente s tými, ktorí tu boli počas vojny. Prečo by aj mala, keď tí, čo sedia v parlamente, sú väčšinou inteligentní ľudia, ktorí vedia pracovať s určitou komunitou a len málo zlých výnimiek im ešte kazí meno.

To isté môžem tvrdiť aj o svojich rovesníkoch, ktorí taktiež nie sú nacisti a denne sa stýkajú s Rómami, s ktorými nemajú absolútne žiaden problém. Preto mi z toho vychádza, že návrh povinne navštíviť koncentračný tábor bol zmietnutý zo stola správne, pretože určite nevyrieši vysokú podporu Mariána Kotlebu. To však môžem tvrdiť aj o návrhu, ktorý sa už aj aplikoval na základných školách. Hodina Dejepisu navyše? Pre tých, čo tento predmet obľubujú príjemná zmena, ale riešenie proti extrémizmu to určite nie je.

Snáď ani netreba opakovať, prečo tu tento problém naberá na obrátkach. Ak sa spýtate kohokoľvek na ulici na nejakú politickú stranu, tak sa pozitívnej reakcie nedočkáte. Tí rozumnejší so sebazaprením v budúcich voľbách niekoho podporia, tá druhá strana, ktorá už je až príliš znechutená, podporí ĽSNS.

Ako teda tento problém riešiť? Veľmi zložitá otázka, na ktorú ani ja nemám poriadnu odpoveď. Problémom je, že sa učíme v škole matematické vzorce, či históriu, nikto však nerieši s mojou generáciou politiku. Prečo? Odpoveď som dostal od viacerých pedagógov – škola má byť apolitická. No kde inde ako v škole sa majú o tejto problematike niečo naučiť budúci voliči, keď od rodičov dostanú akurát odpoveď, že aj tak sú všetci rovnakí. Jediným zdrojom, kde sa o politike niečo učia, je internet. Ten však už prináša tiež viac zla ako dobra. Študenti veria dezinformáciám, pretože nepoznajú spôsob ako ich odhaliť.

Prišiel som teda s odpoveďou, ako tento problém riešiť? Sám si na túto otázku neviem odpovedať, no možno by pomohlo začať učiť v školách aj o politike a o zaobchádzaní s internetom. Dostávame sa do momentu, keď sa 17 ročný študent musí stavať do role, v ktorej svojich rovesníkov o o týchto veciach informuje, pretože pedagógovia sa k nim vôbec nevyjadrujú. Výsledkom toho je asi aj vysoký počet prvovoličov, ktorí by radi volili už spomínanú Ľudovú stranu Naše Slovensko.

Teraz najčítanejšie