Denník N

Mesto, kde je “blízko” celkom ďaleko

Bratislava patrí medzi menšie mestá. Vzdialenosti sú tu relatívne malé a teoreticky by sme sa mali po meste presúvať rýchlo. Skutočnosť je však taká, že autom sa presúvame dobre len mimo špičiek, na bicykli so zaťatými zubami a ísť peši je skoro ako za trest.

V shahe zlepšiť situáciu smerujú riešenia v našom meste skôr k obchvatom, novým parkovacím miestam, pridávaniu jazdných pruhov. Ale čo ak je riešenie na úplne opačnom konci – prioritnom riešení pešej (a cyklo) dopravy? Veď logicky, keď bude viac ľudí chodiť peši (alebo na bicykli), pomôže to aj automobilovej doprave. Naopak to však nefunguje, viac ľudí v autách nepomôže nikomu. Po desaťročiach tohto prístupu je chôdza pešo po Bratislave utrpením. Vzdialenosti môžu byť aj malé, no človek musí prekonať mnoho bariér, je to namáhavé a trvá to celú večnosť. Prejsť na zástavku MHD pár ulíc, či ísť peši do obchodu je neuspokojivý a strastiplný zážitok. Tak aj na krátke vzdialenosti radšej sadáme do auta.

Cesta z blízkeho obchodného centra domov, kde cesta cez jednu svetelnú križovatku zaberie chodcom 3 minúty a 40 sekúnd.

Pocitová vzdialenosť sa predlžuje či skracuje podľa kvality verejných priestorov. Ak sú ulice podnetné a atraktívne, chodníky sú bez dier, nezakopávame o rôzne reklamy či skrinky a svetelné križovatky sú dobre nastavené, tak vieme prejsť aj väčšie vzdialenosti a mať z toho dobrý pocit. Pre zlepšenie pešieho pohybu sa dá toho spraviť veľa, od skrášlenia ulíc kvetinovou výsadbou až po budovanie peších zón. Začnime však tromi jednoduchými riešeniami, ktoré by však zmenili život chodcov v Bratislave na nepoznanie.  Zároveň by odbremenili nás všetkých od križovatiek, kde chodec doslova stratený ako napríklad na križovatke Hálkova/Kukučínova.

Jedna z najhorších križovatiek nielen pre chodcov, ale aj pre cyklistov i autá. Hálkova/Kukučínova.
Zdroj: Google Maps

Priechody na všetkých ramenách križovatky

Toto je bratislavská špecialitka a ide o jeden z bizarnejších počinov, ktoré sa dajú v meste spáchať. Jednoducho si dopravný inžinier povie, že chodci sa na rozdiel od áut presúvajú len v troch a nie štyroch smeroch. Výsledok je potom taký, že niektorí chodci budú buď stáť na jednom, ale rovno na troch semafóroch. Prípadne si na vlastné riziko vyšlapú samostatný priechod tam, kde by mal byť ten oficiálny ako to vidíme na križovatke Bajkalská/Trenčianska. Takouto vynútenou obchádzkou sa pešia trasa môže predĺžiť o desiatky metrov, pocitovo však možno aj o stovky. Priechody na všetkých ramenách križovatky by boli významným zlepšením podmienok pre peších.

Chýbajúci priechod cez Bajkalskú, ktorý nevznikol ani v rámci nedávnej rekonštrukcie križovatky.
Zámestnanci nového business centra by ho určite ocenili.
Zdroj: Google Maps

Zoradenie zelených signálov pre peších

Svetelné križovatky sú ďalším prípadom, kde si môžeme vyskúšať akú váhu prikladajú mestá chodcom a akú automobilovej doprave. Dopytové tlačidlá na priechodoch v Bratislave neplnia vo väčšine prípadov svoju funkciu a preto ich nebudeme v našich prípadoch brať do úvahy. Chodci sú odkázaní na signálny plán, ktorý určia dopravní inžinieri. Tí akoby si najskôr nastavili dopravné signály pre autá a následne k ním pridajú signály pre chodcov.

Chýbajúci priechod cez Vajnorskú komplikuje chodcom život. Nemôžeme sa tak čudovať, že mnohí riskujú a prechádzajú cez ulicu na úrovni ulice Za kasárňou.
Zdroj: Google Maps

Výsledok je potom taký, že auto pri jazde cez križovatku čaká na jednom semafóre. Chodec pri prechode tou istou križovatkou však často čaká na dva nezoradené semafóry a niekedy aj na tri. Teoreticky je tak možné stráviť aj štyri minúty pri prechádzaní jedinou križovatkou. Niekomu sa to môže zdať ako krátky čas. Ale, ak má vaša trasa dĺžku napríklad 500m, ktorá by sa pohodlným krokom dala prejsť za 8 minút a zrazu sa vám čas predĺži o polovicu, tak je to celkom podstatné. Pocitová vzdialenosť sa tak predlžuje a chodenie peši sa stáva neefektívne, otravné a frustrujúce. Zoradenie zelených signálov by síce predĺžilo čakanie áut na svetlách možno o pár sekúnd, no pre chodcov by to bolo vykúpením.

Križovatky a ulice s priechodmi pre chodcov

Dva roky dozadu som sa nepriamo od jedného bratislavského starostu dozvedel, že na istom sídlisku netreba priechody na križovatkách. On tam totiž navštevoval svoju babku a zvykol si, že tam priechody nie sú. Môžeme si povedať, že veď ulica so slabou intenzitou nepotrebuje priechody a chodec sa tam nejako s vodičom auta dohodne. Priechod pre chodcov má však aj iný rozmer, v uliciach, ktoré nie sú zámerne riešené ako zdieľaný priestor (shared space) je to signál, ktorý ukazuje kto má v priestore prednosť. Navyše v bratislavskom kontexte, kde sa na uliciach parkuje na chodníkoch, chodníky na križovatkách bez priechodov sú len ďalším parkovacím miestom a chodec sa nevie cez ne prebiť. Rozum sa však zastavuje aj pri takých situáciách ako keď sa napríkalad vybuduje parčík na Hálkovej a priechod k nemu jednoducho nevedie. Vzhľadom na to, že ide o investíciu vo výške desiatok eur je tento počin nepochopiteľný.

170 metrov dlhá obchádzka do parku, ktorý máte 16 metrov od bytovky.
Zdroj: Google Maps

Ako ďalej Bratislava?

Dnes žijeme v meste, ktoré je akosi neschopné vybudovať ani len preferenciu električiek v križovatkách. Nie ešte preferenciu chodcov na priechodoch. Výsledkom je potom to, že pohyb pešo po meste sa stáva dlhou, nezáživnou a strastiplnou cestou kým vás obchádzajú rýchle autá.

Tu platí jednoduché pravidlo a to, že autá budú priťahovať ďalšie autá, chodci ďalších chodcov a cyklisti ďalších cyklistov. Ak sa dnes pozrieme na bežné bratislavské ulice, tak v nich dominujú automobily. Na okrajoch ciest, chodníkoch či rovno zeleni. Na chodníkoch nemusíte stáť v zápche a neplatíte za chôdzu. Lenže pohyb pešo po Bratislave je namáhavý nielen fyzicky, ale aj psychicky a dlho trvá aj napríklad kvôli zle riešeným križovatkám. Ak k času pridáte aj zlý stav bratislavských chodníkov, automobily nerešpektujúce pravidlo o 1,5 metri, tak sa auto zdá ako dobrá alternatíva. Nejak to v tých zápchach vydržíme.

Tie však neobmedzíme tým, že postavíme širšie cesty a vytvoríme viac bezplatných parkovacích miest. Počet áut na cestách znížime len tým, že vytvoríme kvalitné podmienky nielen pre MHD a bicykle ale najmä pre peších.

Matúš Čupka

Viac na mojej stránke tu

Teraz najčítanejšie

Matúš Čupka

Obyvateľ bratislavskej mestskej časti Nové Mesto odhodlaný meniť prostredie okolo seba k lepšiemu. Okrem aktivít Zelenej hliadky sa venujem drobným zlepšeniam bratislavských ulíc a spolu s mnohými ďalšími sa zameriavame na dlhodobo neriešené problémy údržby toho čo je naše spoločné. Venujem sa komunálnej politike v Novom Meste a v roku 2018 som kandidoval za starostu Mestkej časti Bratislava - Nové Mesto.