Bude stáť internet znovu štvrtinu priemernej mzdy?

Spomínate si ešte na dobu, kedy stál internet zhruba štvrtinu priemernej mesačnej mzdy? Nebolo to tak dávno, ako by sa mohlo zdať. Ani nie 15 rokov dozadu ste za príšerne pomalú DSL linku s rýchlosťou 768 kbit/s, zaplatili 3500 korún. V prepočte na dnešné pomery je to približne 220 eur.

Dnes internet považujeme za takú bežnú súčasť domovov, ako prípojku vody a elektriny. Podľa Eurostatu bolo vlani do internetu pripojených zhruba 85 % domácností v únii, pričom viac ako štyri pätiny mali vysokorýchlostnú linku.

Internet je dnes skrátka samozrejmosť, nielen pre hodnotu, ktorú nám prináša. Je súčasťou našich životov aj vďaka tomu, že si ho môže dovoliť prakticky každý. Pokles cien pritom nie je iba výsledkom technologického pokroku, ale predovšetkým oveľa intenzívnejšej konkurencie, ako na telekomunikačnom trhu panovala začiatkom minulej dekády.

Malá konkurencia, vysoké ceny

Aké môžu byť ceny internetu, keď trhu dominuje niekoľko silných poskytovateľov a alternatívy prakticky neexistujú, môžeme vidieť v Írsku. Internet s podobnými parametrami ako u nás, tam stojí bežne okolo 70 eur za mesiac, a cenu pod 50 eur by ste s výnimkou akcií na pár mesiacov hľadali iba ťažko. Bavíme sa pritom len o cenách internetu – za televíziu si treba priplatiť. Porovnateľné pripojenie dostanete dnes na Slovensku za 10 až 15 eur mesačne.

Prečo stojí za to pripomínať si nedávnu minulosť, či spomínať krajiny, kde sa o trh nebije množstvo konkurentov? Aby sme nezabudli, že oslabovanie konkurencie vedie k slabšej ponuke služieb a k vyšším cenám. Obzvlášť škodlivé je, ak k oslabovaniu dochádza obchádzaním zákonov a ak si vďaka tomu niektorí hráči na trhu užívajú neférové konkurenčné výhody.

Názorný príklad takéhoto scenára dávajú praktiky nášho najväčšieho operátora, Slovak Telekomu, ktorý sa v ostatných rokoch snaží zintenzívniť budovanie optických sietí v mestách aj v menších obciach. Naťahovanie nových vedení však nie je lacný ani rýchly špás. Aj preto, že vyhláška rezortu životného prostredia prikazuje firmám zakopávať takéto siete pod zem, namiesto ich vešania na stĺpy.

Prirodzene, výkopové práce sú nielen nákladné, ale aj zdĺhavé. Výstavba aj rentabilita obdobných projektov sa preto mnohonásobne naťahuje – a to sa žiadnemu investorovi nepáči. Navyše, čím neskôr začne v danom území operátor poskytovať služby, tým viac je voči konkurencii znevýhodnený.

Šikovná kamlufláž

Operátor má v takýchto situáciách dve možnosti. Prvá je dodržať zákon, čiže vypracovať projektovú dokumentáciu pre vybudovanie novej siete pod zemou, a prejednať túto stavbu v územnom konaní, keďže pri výstavbe nových telekomunikačných sietí sa takýto postup podľa stavebného zákona vyžaduje.

Druhá možnosť je zakamuflovať stavbu pod pláštik udržiavacích prác, a tým obísť zložitejšie a prísnejšie povoľovanie novej stavby. Niekedy môže byť táto možnosť nevyhnutná – najmä ak pre nedodržanie vyhlášky podá k stavbe námietku niektorý z účastníkov konania (napríklad aj konkurenčný operátor) a je pravdepodobné, že v územnom konaní by investor povolenie na takúto stavbu legálnou cestou nezískal.

Viaceré obce v pozícii stavebných úradov, azda niekedy aj s dobrým úmyslom priniesť svojim obyvateľom nové telekomunikačné služby, ohlásenie o rekonštrukciách, údržbách, alebo udržiavacích prácach, behom niekoľkých dní posúdia a schvália. Alebo takéto stavby povolia v územnom konaní, nedbajúc na platné predpisy, ani na podané námietky. Ťažko povedať či vedome alebo nevedomky, neberú do úvahy spomínanú vyhlášku, ani vlastné územné plány, kde majú mnohé z nich stanovené ukladanie telekomunikačných vedení pod zem.

Pre vysvetlenie, Slovak Telekom, ktorý nie je vo využívaní tejto taktiky obchádzania zákona jediný, ale v ostatnom období určite najaktívnejší, nerobí rekonštrukcie, pri ktorej by sa z existujúcich metalických prípojok a sietí stávali optické, lebo to technicky ani nie je možné. Metalické a optické vedenia pre rozdielnosť technológií nie sú voľne zameniteľné, ani sa navzájom nedajú jednoducho kombinovať, keďže sa pripájajú k úplne rozdielnym technologickým zariadeniam. Nahradiť krátky úsek pôvodného metalického vedenia medzi stĺpmi optickým vedením, sa so zachovaním funkčnosti pôvodnej stavby jednoducho nedá.

Údržba v praxi

Ako teda vyzerá v praxi „údržba“ metalickej siete v podaní Slovak Telekomu? Hoci firma v stanovisku pre tento blog uviedla, že vedenia umiestňuje pod zem všade tam, kde je to možné, skutočnosť vyzerá trochu inak.

Napríklad v obci Poproč pozostávala z výstavby zopár stovák nových drevených stĺpov, spravidla vedľa starých stĺpov, na ktoré firma zavesila kilometre nových káblov. Pri pohľade na dve vedľa seba postavené siete na rozdielnych stĺpoch, s úplne odlišnými vedeniami, ako aj na nové oporné body a vedenia na uliciach, kde predtým stĺpy ani nadzemné vedenia neboli, musí byť aj laikovi jasné, že ide o novú stavbu.

Prokuratúra, aj okresné úrady, ktoré sú nadradenými stavebnými úradmi obcí, ako aj ministerstvo ako najvyšší odvolací orgán pri preverovaní obdobných stavieb, už viackrát potvrdili, že takto budované optické siete sú novým telekomunikačným rozvodom, ktorý v zmysle platnej legislatívy vyžaduje pre svoju realizáciu územné rozhodnutie a má byť umiestnený pod povrchom zeme. Zrušili preto povolenia obcí, čím z optických sietí ako je tá v Poproči, urobili nepovolené, čierne stavby.

Ako reagujú obce? Je zarážajúce, hoci zároveň aj pochopiteľné, že po upozorneniach prokuratúry aj nadradených orgánov, sa ich predstavitelia snažia namiesto priznania si chyby z prípadov vyviniť a neraz odmietajú nariadiť odstránenie čiernej stavby. Dokonca si dovolia v štáte, ktorý sa hrdí prívlastkom právny, svoje konanie otvorene a verejne obhajovať tým, že ak by mali čakať na povolenia majiteľov pozemkov a rozkopávať cesty a chodníky, nedočkali by sa optiky doteraz.

Krátkozraká racionalita

Slovak Telekom, prirodzene, ústretový postoj obcí a slabá vymožiteľnosť práva posmeľuje a ani nezakrýva, že prioritou preň nie je dodržiavanie zákonov, ale vlastný biznis. „Pri budovaní siete zohľadňujeme aj preferencie obcí. Prioritou je pre nás sprístupnenie siete pre zákazníka,“ uviedla firma v stanovisku.

A tak Telekom tento rok rozširuje svoj úspešný model kamuflovania a obchádzania právnych predpisov do desiatok ďalších miest a obcí po celom Slovensku. Viacerí ľudia, ktorí sa doteraz vo svojich bydliskách nemali možnosť pripojiť na optickú sieť, samozrejme nové prípojky uvítajú. Nezaujíma ich, že operátor nedodržal predpisy a získal na trhu neférovú výhodu.

Je to vcelku racionálne. No racionalita býva niekedy krátkozraká. Bývalý riaditeľ Svetovej banky Paul Wolfowitz kedysi vyhlásil, že aby súkromný sektor prekvital, musia byť špeciálne privilégiá nahradené rovnosťou príležitostí a rizík pre všetkých. Akého výsledku sa dočkáme, ak pretrvá stav, v ktorom operátori dodržiavajúci zákony musia vynaložiť oveľa väčšie investície a úsilie, aby mohli priniesť zákazníkom porovnateľnú službu ako konkurencia, ktorá využíva protiprávne a neférové triky?