Reforma verejných financií v nadväznosti na decentralizáciu verejnej správy
Tento príspevok som sa snažila podať Vám čo najzrozumiteľnejšie. Považujem za potrebné a nutné, aby obyvatelia mali prehľad aj o financovaní samosprávnych krajov.
Najzávažnejším problémom reformy verejnej správy, ktorá bola spustená 1.1.2002, zostala nerealizovaná reforma verejných financií vo väzbe na presun zodpovednosti za veci verejné zo štátnej správy na samosprávu.
V Slovenskej republike sa štvrtá etapa reformy verejnej správy začala v roku 2004, pre územnú samosprávu však začala rokom 2005. Bola zameraná predovšetkým na reformu verejných investícií.
Od 1.1.2005 sa začal uplatňovať nový systém prerozdeľovania verejných prostriedkov medzi štátnu správu a územnú samosprávu. Vyplývalo to z celkovej koncepcie daňovej reformy, ktorá sa realizovala v rokoch 2004 až 2006.
Nasledovala fiškálna decentralizácia, teda presun časti peňazí zo štátu na kraje, aby sa mohli financovať prenesené kompetencie. Do roku 2005 boli pre VÚC rozhodujúcimi príjmami transfery zo štátneho rozpočtu. Od roku 2005 sa uskutočnila zmena financovania, v rámci ktorej sa posilnili vlastné príjmy samosprávnych krajov a zmenil sa spôsob rozdeľovania podielu na daniach v správe štátu. S množstvom prostriedkov, ktoré štát pre VÚC aj obce každoročne vyčleňuje, sú však obe samosprávy nespokojné.
Decentralizácia financií sa realizovala v dvoch časových etapách, pričom prvá etapa – prechodné obdobie, trvala asi 2 roky od vzniku samosprávy vyššieho územného celku.
1. etapa – zachovanie doterajšieho systému daní a poplatkov s modifikáciou spôsobu prerozdeľovania výnosov týchto daní medzi štátny rozpočet, rozpočet samosprávy vyššieho územného celku a miestne rozpočty.
2. etapa – reforma daňového systému s prehodnotením daňovej právomoci a daňového určenia.
Proces decentralizácie verejných financií sa zabezpečil v 1. etape novelizáciou zákona o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa upravilo postavenie rozpočtov vyšších územných celkov, rozpočtový proces územných samospráv; pravidlá hospodárenia územných samospráv a stabilizácia finančných zdrojov územných celkov.
Príjmami po štvrtej reforme boli :
– príjmy z vlastníctva majetku a majetkových práv,
– príjmy z daní motorových vozidiel v plnej výške,
– nedaňové príjmy z podnikania,
– poplatky od občanov umiestnených v ZSS za poskytnuté služby, platby za zápisné, školné atď.
V roku 2014 prebehla už piata etapa reformy verejnej správy.
V súčasnej dobe väčšina príjmov vyšších územných celkov pochádza z prevodov od vlády a to buď vo forme podielu na vybratej dani z príjmov fyzických osôb alebo z transferov určených na financovanie prenesených kompetencií.
Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nahradil v plnej miere časť zákona č. 582/2004 Z. z. v z. n. p. upravujúcu daň z motorových vozidiel. Znamená to, že daň z motorových vozidiel už nie je miestnou daňou, neriadi sa všeobecne záväznými nariadeniami jednotlivých vyšších územných celkov, ale je určená povinne a jednotne zákonom. Okrem tejto významnej zmeny zákon o dani z motorových vozidiel upravuje odlišne aj ďalšie skutočnosti, nejde teda len o preklopenie ustanovení do nového zákona. Zmeny sa týkajú napríklad vymedzenia predmetu dane, daňovníkov, oslobodení od dane, vzniku a zániku daňovej povinnosti, atď.
Daň z motorových vozidiel, ktorú si VUCky do roku 2014 určovali a aj dostávali, sú od 1.1.2015 príjmom štátneho rozpočtu.
Daň z vozidiel štát nahradiť daňami fyzických osôb.
Podiel daní klesol na 29,2 percenta. Pri prvých rokovaniach štát vyšším územným celkom sľúbil 30-percentný podiel z dani z príjmov fyzických osôb a 70-percentný samosprávam miest a obcí. Takáto predstava však vláde dlho nevydržala a podiel daní pre VUC-ky znížila na 29,2 percenta.
Nové rozdelenie daní tak z môjho pohľadu zhoršuje financovanie samosprávnych krajov. Na daň z príjmov fyzických osôb vyššie územné celky nemajú vplyv. Pritom prognózy výberu tejto dane štát niekoľkokrát v priebehu roka koriguje. Daň z motorových vozidiel bola pre VÚC-ky stabilná. Vedeli nastavovať jej sadzby, prognózovať ju a tým aj svoje príjmy. Po novom sú samosprávne kraje vo financovaní odkázané na vládu. Spôsob výberu daní z motorových vozidiel závisí od skutočného výberu dane z príjmov fyzických osôb a od stanoveného percentuálneho podielu pre VÚC.
Samospráva vyššieho územného celku môže na zabezpečenie svojej činnosti získavať aj pôžičky.
Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku sú určené v nadväznosti na osobitným zákonom stanovené úlohy, samosprávne funkcie a prenesený výkon štátnej správy.
Rozhodovacia právomoc pri schvaľovaní rozpočtu a záverečného účtu, ako aj realizácii rozpočtu je ponechaná vo výlučnej právomoci samosprávnym orgánom.
V rámci pravidiel rozpočtového hospodárenia sa upravilo rozčlenenie rozpočtov vyšších územných celkov na bežný a kapitálový rozpočet. Na povinnosť zostavovania vyrovnaného bežného rozpočtu územných samospráv, spôsob a podmienky ich zostavovania na bežný rozpočet, ktorý obsahuje bežné, pravidelne sa opakujúce príjmy, resp. výdavky, v ktorých sú zahrnuté najmä zákonom určené príjmy a výdavky. Kapitálový rozpočet obsahuje najmä príjmy z hospodárenia s majetkom, jednorázové príjmy, resp. výdavky na financovanie investícií samosprávy. Vymedzilo sa postavenie príjmov a rozpočtov územných samospráv z podielov na daniach v správe štátu, pričom sa ponechala rozhodovacia právomoc územným samosprávam o ich použití. Upravila sa miera zadlženosti územných samospráv. Stabilita daňových príjmov územných samospráv na viacročné obdobie sa zabezpečila legislatívnou úpravou, ktorou sa garantuje ich rozsah v závislosti na celkovom vývoji výnosov daní v správe štátu.
Stanovili sa pevné kritériá rozdeľovania podielových daní s tým, že popri všeobecnom kritériu rozdeľovania podľa počtu obyvateľov, určili sa aj ďalšie kritériá podľa sídla daňovníka, dĺžky spravovaných komunikácií, počtu zamestnaných v obci, veľkosti územia, a pod.
Ustanovil sa nový systém finančného vyrovnávania, ktorý obsahuje prvky vertikálneho (medzi štátom a územnou samosprávou) a horizontálneho vyrovnávania (medzi orgánmi na tej istej úrovni). Systém finančného vyrovnávania je potrebné považovať za doplnkový zdroj príjmov rozpočtov územnej samosprávy.
Na zdokonalenie účinnosti kontroly financií vo vzťahu k hospodáreniu územných samospráv sa definuje pôsobnosť Ministerstva financií SR a správ finančnej kontroly v oblasti kontroly hospodárenia s poskytnutými prostriedkami štátneho rozpočtu vyšším územným celkom a obciam.
Prijatá piata reforma verejnej správy sa z môjho pohľadu vracia k centralizácii daní a zoštátneniu príjmov vyprodukovaných živnostníkmi a podnikateľmi v regiónoch. Ide o porušenie Európskej charty miestnej samosprávy, ktorá garantuje finančnú nezávislosť regiónov. Regióny tak prišli o jediný zdroj príjmov, ktorý dokázali ovplyvňovať.“
S úctou
Renáta Kolenčíková
