Denník N

Odpoveď Jánovi Vojtaššákovi

Návštevy Osvienčimu naozaj nebudú stačiť.

Mohol by som začať o histórii Mariána Kotlebu, o histórii členov jeho strany a aj o jeho predchádzajúcej strane. Mohol by som písať o tom prečo som presvedčený, že vždy bol a stále je fašista. Mohol by som písať o histórii 2. sv. vojny… Ale tak by som nedal odpoveď na otázku ktorú si položil. Nepýtaš sa však kto je Marián Kotleba. Nepýtaš sa kto je v jeho strane. Nepýtaš sa na definíciu fašizmu ani na historické súvislosti. Tie odpovede už pravdepodobne máš. Sformuloval si iné otázky…

Čo to znamená byť občanom?
Prečo niekto volí nezodpovedne?

Ak vám učitelia v škole hovoria, že škola by mala byť apolitická, tak vám neklamú. Problém je však v tom, že ľudia vo všeobecnosti často nechápu význam demokratických princípov. Práve pri základnom pochopení ako funguje demokracia a akú rolu hrá občan treba začať.

Základným princípom toho že som občan, je rovnosť pred zákonom a úradnou mocou. Bez ohľadu na to koľko zarábam, bez ohľadu na to čo robím za prácu, bez ohľadu na to akej farby pleti som, nie som viac ale ani menej dôležitý ako ktokoľvek iný. V tomto ohľade sme občania Slovenskej Republiky a zákony pre nás platia rovnako. Tiež to znamená mať volebné a ďalšie práva.

V tento moment v duchu počujem to masové povzdychnutie, s tým ako sa mnoho ľudí sťažuje ako im úrady nepomohli, prípadne presne naopak ako im ešte uškodili a určite je to len preto že nemali dosť peňazí na úplatok tak neboli „dosť dôležitý“. Je faktom, že mnoho ľudí neverí na fungovanie demokracie u nás. Je to však podobné ako s ľuďmi čo neveria v evolúciu – najčastejším dôvodom na to je nepochopenie jej fungovania. Často za to môže neznalosť základných princípov demokracie, prípadne neznalosť fungovania rôznych štátnych inštitúcií.

Možno si počul o termíne „ekonomická gramotnosť“. V stručnosti vysvetľuje prečo niektorí ľudia často končia v dlhoch. Občianska a legislatívna gramotnosť je v našej krajine tiež zlá. Ľudia nepoznajú fungovanie štátu, právomoci úradov, nepoznajú ani fungovanie zákonov a to nielen občania, ale ani úradníci či politici. Uvediem ti niekoľko prípadov:

a) Mečiarove „amnestie“
Je dôvod prečo som slovo amnestia dal do úvodzoviek. Podľa definície, amnestia je omilostenie odsúdených väzňov. Odseky štyri a päť v rámci tejto „amnestie“ však majú iný obsah. Predseda vlády nariadil (s odvolaním sa na nesprávny paragraf) nevyšetrovať a nestíhať konkrétne trestné činy. Znenie amnestií tu: http://meciaroveamnestie.sk/amnestie/

Jedným z princípov demokracie by mala byť oddelená moc vlády, oddelená zákonodarná moc a oddelená súdna moc štátu. Nie že by sme mali u nás v tomto ideálny stav (v niektorých krajinách je post prokurátora volená funkcia), avšak tento princíp bol konaním vtedajšieho zastupujúceho prezidenta hrubo porušený. Napriek tomu všetky úrady štátnej moci dvadsať rokov „držali hubu a krok“ a nikto zo zainteresovaných nemal vôľu poukázať na to, že Mečiarove „amnestie“ by mohli byť neplatné.

b) Údajné „satanistické“ koncerty
Toto je moja obľúbená téma. Ako som spomenul vyššie, občania sú si pred zákonom rovní bez ohľadu na náboženstvo. V roku 2014 a aj v neskorších rokoch sa stalo medzi istými lokálnymi politikmi bežnou praxou obviňovať starostov z toho, že dopustili v ich meste alebo okrese bol „satanistický koncert“. Takéto konanie má za účel manipulovať verejnosť. Nesie mnoho rizík, pretože ľudia ktorí takéto obvinenia berú smrteľne vážne, môžu podľahnúť hystérii a niekomu ublížiť.

Dôvod prečo je takéto konanie neprípustné (hlavne z pozície volených zástupcov) je sloboda náboženstva a sloboda prejavu ktoré sú garantované našou ústavou. Znalosť ale hlavne pochopenie týchto dvoch princípov znamená, že nieje prípustné hanobiť alebo obmedzovať iných ľudí len na základe toho ako vyzerajú, akú počúvajú hudbu alebo na základe toho čomu veria. Je správne konfrontovať ideje a myšlienky s ktorými nesúhlasíme, avšak nesmú byť cieľom ľudia.

V mnoho prípadoch boli iniciátormi takýchto správ zvolení poslanci, čo je až alarmujúci fakt.

c) Sľuby politikov, že niekto bude zatknutý
Možno vieš že Donald Trump chcel nechať zavrieť Hillary Clintonovú. Faktom je že to nieje v právomoci amerického prezidenta. U nás malo podobné sľuby niekoľko kandidátov na predsedu vlády, mimo iné aj Mikuláš Dzurinda vo vzťahu k mečiarovskej ére. Avšak toto nieje úlohou vlády ani parlamentu, je to úlohou polície, prokuratúry a súdov.

Kandidáti na verejné funkcie nevedia aké právomoci ich úrad má, nepoznajú zákony… Bežný človek sa môže ocitnúť v podobnej situácii ako občan.

Neschopnosť pochopiť svoje postavenie ako občana môže viesť k tomu, že človek hľadá autoritu na ktorú deleguje svoje starosti a čaká na ich zázračné vyriešenie. Takto demokracia nefunguje – takto fungujú autokratické režimy. Občan musí byť schopný deklarovať svoje požiadavky nielen tým ako volí, ale aj inými formami. Mal by byť ochotný urobiť niečo pre svoju vec – či už ako jednotlivec alebo v skupine.

Mesiášske postavenie mnoho kandidátov v našom volebnom systéme zároveň znamená, že ľudia ktorí im dajú hlas sú nekritickí. Položili si otázku či kandidát vôbec navrhol nejaké zmysluplné riešenie problémov v ich meste a krajine? Položili si otázku či má predpoklady riadiť mesto, župu alebo zastávať funkciu na štátnej úrovni? Sledovali ste či svoje sľuby splnil? Viete rozoznať či to čo sľubuje môže na danej volenej pozícii vôbec riadiť? Evidentne sú pre časť voličov tieto otázky menej dôležité ako stranícka príslušnosť alebo sexappeal. V tomto ohľade by bola výmena Fica za Kotlebu z dažďa pod odkvap – jeden mesiáš za druhého.

Riešením spomenutého problému je schopnosť klásť správne otázky, a naučiť ľudí okolo teba aby ich tiež vedeli formulovať.

Byť občanom je preto o zodpovednosti. Tá začína pri kritickom vzťahu k voleným zástupcom ale nekončí s hlasovaním. Je podstatné poznať zdroje informácií, je podstatné vedieť overovať ich pravosť a rozoznávať názory od faktov. Fakty totiž majú jednu zázračnú vlastnosť – dajú sa overiť.

Tú najťažšiu časť som si nechal nakoniec. Žiadny kandidát nebude úplne bezchybný. Práve preto že reálne neexistuje žiadny politický mesiáš, všetci čo kandidujú sú len ľudia s chybami. Počas života nejaké spravili a je skoro isté, že im ich niekto bude chcieť pripomenúť. Kľúčová je preto znalosť faktov a úprimné narábanie s nimi. Volič ktorý nevidí na nejakom politikovi absolútne žiadnu chybu, nemá objektívny názor a klame sám sebe. Nieje preto ťažké rozoznať či je niekto schopný uvažovať
kriticky o kandidátovi.

Čo nás ako občanov čaká (a vždy bude) je donútiť kandidátov na volené funkcie zaujímať sa o naše problémy.

Teraz najčítanejšie

Miroslav Kocur

Metalista. Mám rád thrash, death, industrial, grind... Ale hlavne mám rád tú slobodu ktorú to prináša. Považujem sa za mierumilovného človeka ale veľmi zle znášam nekonečný vesmír ľudskej hlúposti.