Denník N

Málo konkrétny článok o inakosti

Chce to pocit silného základu, aby ste nedostali strach, že vás to prevalcuje, pohltí.

Som nadšený pozorovateľ. Pozorujem ľudí a ich správanie odkedy si pamätám. Prvá spomienka, ktorej hovorím antropologická je z obdobia krátko pred mojimi tretími narodeninami. Týka sa pohrebu a rozmýšľala som nad tým, do akej miery je správanie ľudí na ňom spontánne, a čo je už ritualizované. Mám ešte včasnejšiu. V tej som sa čudujem nad hrubým hlasom svojho deda a jeho zvráskavenou tvárou. Boli také iné. Iné ako moja tvár, pokožka a hlas. Táto fascinácia všetkým iným ma neopúšťa po celý život. Viem sa čudovať veľa a dlho. Až kým sa všetci ostatní nečudujú, prečo sa ešte stále čudujem. Nuž, to som ja.

 

Inakosti som sa nikdy nebála, nepripadala mi desivá. Ak aj áno, bol to taký strach, ako keď počujete mňaučanie zo starej opustenej stodoly a chcete sa pozrieť, koľko tam tých mačiat je. Vždy ma priťahovala, a chcela som to nové a neznáme preskúmať. Zdalo sa mi to nanajvýš dobrodružné. Pamätám si, že už ako dieťa som pri strete s čímkoľvek iným zažívala úžasné pocity. A mám to tak doteraz.

 

V momente, keď si uvedomíte, že po prvý raz pred vami stojí niečo nové, že počúvate niečo, čo ste doteraz nepočuli, sa akosi vaše ja dostáva do úzadia. Áno, asi to chce pocit silného základu, aby ste nedostali strach z toho, že vás to prevalcuje, pohltí. Lebo to sa skutočne nestane. Akonáhle dovolíte tomu novému, aby sa to vo vás rozlialo a vnímate bez predsudkov, začnú sa diať veci. Všetky tie neuróny, ktoré pobehujú a vyťahujú šuplíky s príslušnými informáciami, keď má mozog potrebu, začnú obsah tých šuplíčkov preraďovať, upratovať alebo vytvárať šuplíčky nové. Mnoho veci začne odrazu do seba zapadať. Vznikne aj veľa nových otázok.Výsledkom je obohatenie. Takýmto spôsobom sa človeku rozširujú obzory, vedomosti, vedomie. Inakosť vás nezmení. Ak ste raz mamut, tak neskôr nebudete vačica. Vnímanie vačice vás len obohatí o poznanie, akým spôsobom vačica žije a rozmýšľa. Stačí len uveriť, že ste natoľko veľký a váš základ (genetický, mravný, sociálny) natoľko stabilný, že sa vám nič nemôže stať.

 

Podľa môjho skromného názoru je zmyslom života rozširovanie vedomia. Zamknutím sa do svojej komfortnej zóny a vystavanie si ochranného múru, je to najhoršie, čo človek môže urobiť.

Vnímam inakosť už veľmi dlho a nestala sa zo mňa ani lesba ani gay, ani moslimka, ani židovka ani Rómka, ani Maďarka, ani černoška. Stala som sa všetkými. Stala som sa jedinečnou skladačkou kúskov všetkých bytostí, ktoré som bola ochotná vnímať. Ak by som sa stala niečím úplne (aj keď černoška asi zo mňa nebude), už by som nemohla byť niečím iným. Je len na vás, skladačkou akých vedomostí chcete byť. Či budete skladačkou malou a jednoduchou alebo veľkou a komplexnou. Či budete vypletané pletivo alebo ľudský kaleidoskop.

 

Teraz najčítanejšie