Denník N

Budú farské úrady vybavovať infožiadosti?

Ilustračný obrázok – kiki99 (CC BY-NC-ND 2.0)
Ilustračný obrázok – kiki99 (CC BY-NC-ND 2.0)

Titulok nie je prehnaný. Táto možnosť skutočne je v návrhu infozákona, ktorý ministerstvo spravodlivosti posunulo do legislatívneho procesu.
Tradičné subjekty (zvyčajne úrady), ktoré musia odpovedať občanov na žiadosti o informácie (tzv. povinné osoby), ministerstvo navrhlo doplniť o právnické osoby, ktoré v ostatných troch rokoch prijali dotáciu, prípadne využívali eurofondy.

Takže popri farských úradoch, ktoré napríklad prijali dotáciu na obnovu strechy kostola, by mali vybavovať infožiadosti aj poľnohospodári, rôzne rodičovské združenia, firmy, združenia dobrovoľných hasičov, šachové kluby, kluby dôchodcov, kluby hendikepovaných športovcov, detské folklórne súbory atď. Stačí, ak v ostatných troch rokoch prijali dotáciu pochádzajúcu z verejných zdrojov – napr. z úradu vlády či ministerstva.

Argument pre túto zmenu znie na prvé počutie skvelo – ide vraj o snahu vniesť viac transparentnosti do využívania dotácii. Skutočnosť je iná.

Pravdou je, že na Slovensku sa dotácie poskytujú takmer feudálnym spôsobom. Aspoň, čo sa týka transparentnosti. O možnostiach získať dotácie verejnosť často vie málo, málokedy je jasné, prečo niekto získal dotáciu a iný nie, prečo niekomu z projektu preplatia 90 percent a inému len 40. Niekedy je problém získať čo i len použiteľný zoznam príjemcov dotácií – niektoré ministerstvá totiž stále majú napríklad názor, že uvedením IČO príjemcu by porušili zákon.

Teória?

Protikorupčné mimovládky vyše 15 rokov tlačia na to, aby štát o čerpaní dotácií poskytoval prehľadné informácie. Fungovať by to malo jednoducho – ak štátny orgán (napr. ministerstvo) poskytne niekomu dotáciu, mal by informácie zaradiť do databázy. A každý by na webe mohol nájsť všetky informácie, ktoré patričné ministerstvo o tej dotácii má v elektronickej forme.

Keďže zákon prikazuje dotácie vyúčtovať, ministerstvá by na požiadanie mali poskytnúť aj podrobné dokumenty o dotácií – napríklad kópie účtovných dokladov, ktoré boli k vyúčtovaniu pripojené.
Všetko by malo byť pohromade. Každý občan by si mohol na jednom mieste pozrieť, kto dostal dotácie, za akých podmienok a ako ich vyúčtoval. Ak by chcel informácie navyše (napríklad podrobnosti z vyúčtovania, či niečo čo je len v papierovej forme), vypýtal by si ich napr. od patričného ministerstva.

Ako vyzerá prax

Táto teória sa mala zrealizovať aj prostredníctvom portálu Slovensko.sk – konkrétne v tzv. Module dotačných schém. Ten bol skutočne nasadený – ale tak po slovensky. Ak nepoznáte presnú webovú adresu, preklikanie sa naň z hlavnej stránky je otázkou šťastia. Čo je možno dobre, lebo je to hanba.

Nejaké informácie tam síce sú, ale… pri otvorení detailu dotácie chýba informácia, komu bola udelená, u časti dotácií chýba aj informácia o ich výške… miesto názvov obcí a miest sú uvedené kódy z nejakého číselníka, atď. Slušne vyjadrené – nepoužiteľné.

Písomné žiadosti o informácie o využívaní dotácií dopadajú veľmi rôzne. Nie je síce zriedkavé, že človek dostane presne čo chce, ale nie je zriedkavé ani to, že nedostane takmer nič. Ako keby veľkú časť dotácií nikto nevyúčtovaval a nekontroloval – lebo doklady o tom v podstate neexistujú, alebo sa nedajú sprístupniť. Aspoň niektoré úrady to tvrdia.

Praktické riešenie

Riešenie je úplne jednoduché – aj v praxi zaviesť a vynútiť jasné pravidlá kontroly a vyúčtovania využívania dotácií. Zároveň aj v praxi umožniť verejnosti prístup k informáciám, ktoré sú zhromaždené u poskytovateľov dotácií. Zákony na to ani netreba príliš meniť. Asi najvhodnejšie by bolo vymeniť niektorých úradníkov alebo aspoň ich prístup.

Navrhnuté riešenie

V novele navrhnuté riešenie (nech infožiadosti miesto štátu vybavujú iní) má kopec problémov, tak len stručný výber:

1.) Nesystematickosť

Problém sa nerieši tam, kde sa má riešiť, a ani tak ako sa má riešiť. Teda tak, že štátna a verejná správa bude poctivo vyžadovať vyúčtovania dotácii, časť informácií automaticky zverejňovať a zvyšok sprístupňovať na požiadanie.

2.) Miesto desiatok zdrojov treba využívať tisíce

Miesto toho, aby informácie boli zhromaždené na jednom mieste (napr. na ministerstve), budú roztrúsené u tisícov poberateľov dotácií. Pričom veľká časť z nich nemá web a je problém získať napr. aj ich mailovú adresu. Každá snaha systematickejšie kontrolovať poskytovanie dotácií sa stane výrazne ťažšou.

3.) Tri roky

Problémy vznikajú aj s tým, že povinnými osobami sa farské úrady (firmy, mimovládky, atď.) stanú na tri roky. Tie, ktoré prijali dotáciu len v roku 2015 dokonca len na pár mesiacov. Informácie by teda zostali prístupné iba počas tohto obdobia. Po uplynutí troch rokov by žiadosti organizácia nemusela vybavovať. Znova by ich vybavovala až po prijatí novej dotácie.
Podobne – ak by dotáciu dostala „problémová firma“, ktorej sa podarilo „zaniknúť“, nebolo by od koho získať informácie. Teda práve v prípadoch, pri ktorých je vyššie riziko, že boli získané korupčným spôsobom, či podvodom by sa nebolo koho pýtať na podrobnosti.

Informácie k niektorým dotáciám by teda boli prístupné niekoľko mesiacov, no ak rovnakú dotáciu dostal iný subjekt, tak u neho možno aj 6 rokov, či dlhšie. To nedáva zmysel.

4.) Problémy „nového riešenia“

Novela nerieši, čo by sa stalo, keby farský úrad niekto požiadal o informácie, ten by ich odmietol sprístupniť a počas odvolania, či súdneho sporu, by trojročná lehota od poskytnutia dotácie uplynula – možno vyžadovať plniť povinnosti povinnej osoby aj od subjektu, ktorý povinnou osobou už nie je?
A čo je moment, od ktorého sa odvíja tá trojročná lehota? Okamih rozhodnutia o poskytnutí dotácie, podpis zmluvy, deň keď nabehnú finančné prostriedky na účet alebo deň, keď sa posledné peniaze z dotácie použijú?
Tieto a desiatky podobných otázok navrhnutá novela nerieši.

5.) Administratívna náročnosť

Roky kontrol NKÚ ukazujú, že obrovská časť obcí doteraz nedokáže dodržiavať infozákon ani v takých základných veciach, ako je zverejňovanie zmlúv. Medzi takými obcami sú aj stredne veľké obce. Niekto však verí, že ak podobné povinnosti uloží obecnému cykloklubu, tak že to bude fungovať lepšie.

Samostatnou kapitolou sú odvolania. O odvolaní musí rozhodovať nadriadený „úrad s okrúhlou pečiatkou“. Možno si len predstavovať, ktorý to bude pri miestnom cirkevnom zbore, či pri Jednote dôchodcov.

6.) Rozsah poskytovaných informácií

Návrh novely je naformulovaný tak, že farský úrad (a nielen ten) by musel poskytovať aj „iné informácie“ – teda nielen tie, ktoré sa viažu k samotnej dotácií.
Celé je to hodne za čiarou, pretože ide o silný zásah do práv súkromných subjektov.  Zrejme to nebolo zámerom, ale podarilo sa.

Zhrnutie

Roky je známe riešenie poskytujúce silný štandard transparentného informovania o poskytovaní a využívaní dotácií. Toto riešenie je odskúšané v mnohých krajinách. Na dosiahnutie takej transparentnosti v praxi by u nás stačilo, keby ministri od svojich podriadených dôrazne vyžadovali dodržiavanie litery a aj ducha zákona. Pri presadení tohto riešenia do praxe, by zrazu bolo jasné aj to, ako konkrétne ministerstvá kontrolujú využívanie dotácií, ktoré poskytnú.

Namiesto toho sa pretláča riešenie, ktoré znemožní verejnosti robiť systematickú kontrolu využívania dotácií. Informácie o nich budú dostupné v jednom prípade tri mesiace, v inom desaťročia. Žiadať ich bude treba od tisícok osôb, u ktorých teraz často ani nevedno, že (resp. či) dotácie dostali a ak aj áno, štát má problém zverejniť kontakty na nich. Miesto profesionálnych úradníkov majú túto agendu vybavovať bežní občania, ktorí nemajú prečo byť dostatočne zorientovaní v právnych predpisoch, ktoré riešia administratívne postupy.

Stručné zhrnutie

Namiesto niečoho, čo je odskúšané v zahraničí a vyžaduje minimálnu námahu (a čo by mal štát poskytovať automaticky), sa presadzuje riešenie, ktoré okrem toho, že je hlúpe, nedomyslené, poskytne menej informácií a výrazne sťaží verejnú kontrolu, tak aj skomplikuje život tisíckam ľudí, ktorí sa pokúšajú niečo zlepšiť a odvážili sa pri tom spolupracovať so štátom.

Ministerstvo spravodlivosti toto riešenie predstavilo pracovnej skupine „na poslednú chvíľu“. V tomto prípade nejde o žiaden kompromis – veľká časť pracovnej skupiny bola jednoznačne proti. Navyše chýbala akákoľvek odborná argumentácia v prospech tohto riešenia. Ťažko pochybovať, že ide to výsledok politického tlaku.

Mimochodom, politických strán sa toto riešenie týkať nebude. Zhodou okolností sa obrovské peniaze, ktoré dostávajú od štátu, v zákone nevolajú dotácia.

 

Peter Kunder
Aliancia Fair-play
Autor bol členom pracovnej skupiny
na prípravu infozákona na Ministerstve spravodlivosti SR.
Práca v skupine nebola honorovaná.

Aj vy sa môžete podieľať na verejnej kontrole.  Kliknutím na obrázok nižšie môžete veľmi jednoducho podporiť Alianciu Fair-play, aby sme sa podobným témam mohli venovať intenzívnejšie. Ďakujeme. 

DarujteTento materiál vznikol aj vďaka podpore Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis a podpore bežných občanov.
Ak chcete mať najčerstvejšie informácie o našej práci, názoroch a aktivitách, sledujte našu facebookovú stránku.

Teraz najčítanejšie