Denník N

SMER už raz pokazil dobré meno sociálnych podnikov, môžeme im teraz veriť?

Foto: Natália Zajačiková
Foto: Natália Zajačiková

Môžu tí istí ľudia naprávať to, v čom zlyhali predtým? Vyzerá to, že lámem nad ľuďmi palicu, že nedávam šancu. Nie je to tak. Ľudské chyby a omyly – to je jedna vec. Celý život som pomáhala ľuďom, ktorí zlyhávali, na to nenarážam. Hovorím o babráctve spojenom s aroganciou a s neschopnosťou priznať si chyby, ktoré charakterizujú nominantov strany SMER.

Minister Richter práve predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh Zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Mali by sme sa potešiť všetci tí, ktorí sme tento zákon čakali pred 10 rokmi. Namiesto toho mnohí cítime iba trpkú príchuť. Opätovne mám totiž pred očami ministerku Vieru Tomanovú zo strany SMER, ktorú preslávila kauza sociálnych podnikov z roku 2008. Tomanová vtedy gestorovala pilotné sociálne podniky a podpísala zmluvy s ôsmimi zakladateľmi sociálnych podnikov. Veľmi dobre si to pamätám. V zahraničí takéto firmy dávno fungovali a my sme vtedy s nádejou čakali, že sa to konečne rozbehne aj u nás. Avšak, od samého začiatku bol tento projekt spájaný so škandálmi. Tomanová sa urážala pri akejkoľvek kritike a vyzývala opozíciu, aby si nevytĺkala politický kapitál. Sú to iba útoky a klamstvá, pritákavala jej vtedajšia aj súčasná poslankyňa Vaľová. Aká je pravda? Dnes neexistuje ani jeden zo sociálnych podnikov, na ktorých bolo vyčlenených viac ako 23 miliónov eur. Európska komisia pri audite odhalila závažné pochybenia. Nakoniec sa viac ako 11 miliónov eur uhradilo zo štátneho rozpočtu, teda z našich peňazí a strana SMER všetko zamietla pod koberec. Tomanová sa dodnes uráža pri spomienke na túto kauzu a dookola opakuje to isté. Dnes už ale z pozície komisárky pre deti. Mimochodom, rovnako ako pri kauze sociálnych podnikov, som ju videla správať sa teraz pri kauze Čistý deň. Ale to je iná téma.

Sociálne podniky sú jedným z nástrojom na znižovanie dlhodobej nezamestnanosti. Cieľom sociálneho podnikania je riešenie zásadných spoločenských problémov finančne udržateľným spôsobom. Hlavným princípom nie je iba vytvárať zisk, ale motivácia pomôcť znevýhodneným ľuďom dostať sa na otvorený trh práce. Keby minister Richter riešil od svojho nástupu v roku 2012 problém dlhodobo nezamestnaných efektívnymi nástrojmi akým sociálne podniky isto sú, v súčasnosti by sme mali zaškolených na medzitrhu niekoľko tisíc pracovníkov, ktorých by teraz zamestnávatelia vítali s otvorenou náručou. To, že stále máme skoro  100 tisíc ľudí nezamestnaných VIAC ako 12 mesiacov, je Richterovo maslo na hlave. Tento problém totiž, počas druhej  Ficovej jednofarebnej vlády (2012-2016), minister Richter vôbec neriešil. Darmo ho vtedy na dlhodobú nezamestnanosť upozorňovali ekonómovia, sociológovia, mimovládky. Veď v tých rokoch už o tomto obrovskom probléme  písali aj študenti v bakalárskych prácach! Všetci vedeli, že budeme mať nedostatok pracovnej sily. Jednak kvôli nízkym populačným ročníkom, jednak pre odchod ľudí do zahraničia.

Neskoro teda síce, ale predsa, rezort práce pripravil legislatívny návrh o sociálnych podnikoch a sociálnej ekonomike. Ku jeho príprave prizvalo ministerstvo skúsených odborníkov. A keďže ministrovi Richterovi silno tečie do topánok, rozhodol sa, že týchto profesionálov tentokrát bude rešpektovať a počúvať. Richter nemôže spraviť ďalší prúser. „Najschopnejší“ minister strany SMER má totiž po kauze Čistý deň vo verejnosti minimálnu dôveru.

Poznám osobne ľudí, ktorí stáli pri zrode zákona a viem, že sú to odborníci naslovovzatí. A to je aj vidieť – zákon je pripravený dobre. Je zrejmé, že sa odborníci chceli vyvarovať chybám spred 10 rokov. Samozrejme, veľmi dôležité je nastavenie kontrolných mechanizmov, cez ktoré by sa nemali prepchať tí, ktorí to budú chcieť zase využiť. Uvidíme, akými zmenami prejde zákon po pripomienkovom konaní a nakoniec v parlamente. Aj to sa už totiž stalo počas vládnutia strany SMER. Dobre pripravený zákon bol v parlamente mnohými pozmeňujúcimi návrhmi, ktorý predkladali koaliční poslanci, zbavený akejkoľvek filozofie. Jednoducho paškvil, ktorý sa nakoniec každoročne novelizuje.

Zákon o sociálnych podnikoch je však iba krok „A“. Ministerstvo nehovorí čo ďalej. Iba tento zákon, totiž, dlhodobú nezamestnanosť nevyrieši. Svojho času som v TV povedala ministrovi, že je slepý, čím som ho nechcela uraziť, ale obrazne som chcela vyjadriť, že nemá víziu, že nevie čo ďalej s dlhodobou nezamestnanosťou. Za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti môžem povedať, že máme riešenia dlhodobej nezamestnanosti. Sú založené na troch pilieroch – dostať pracovné miesta do regiónov, dať ľuďom takú kvalifikáciu, aby si mohli nájsť prácu a vygenerovať pracovné miesta pre ľudí s nízkou kvalifikáciou. Sme presvedčení, že jednou z možností riešenia dlhodobej nezamestnanosti je zavedenie tzv. inkluzívneho trhu, ktorý poskytuje základné pravidlá na zapojenie dlhodobo nezamestnaných do práce a čo je dôležité – určuje povinnosť verejným inštitúciám vytvárať zákazky na tieto práce. K tomu je samozrejme potrebné dobudovanie ciest, výstavba nájomných bytov, vzdelávanie. Opatrenia treba prijímať systémovo, nie oddelene. Ten, kto chce zaviesť systém, musí mať víziu a cieľ, čo chce dosiahnuť. Inak sa zase stane, že financií bude vynaložených dostatok, avšak opäť bez výsledku.

 

Teraz najčítanejšie

Anna Verešová

Osemnásť rokov som pracovala v treťom sektore v službách krízovej intervencie pre tehotné ženy v núdzi a matky s deťmi, ktoré boli obeťami domáceho násilia. V súčasnosti som poslankyňa NR SR za hnutie OĽANO a predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.