Denník N

Štúrovský maliar Peter Michal Bohúň

Dnes je tomu 195 rokov, čo sa v rodine evanjelického kňaza v dolnooravskej dedine Veličná narodil Peter Michal Bohúň. Sudičky mu dali do kolísky maliarsky talent, ktorý pretavil do množstva diel najmä v rokoch obrodenia slovenského národa.

Peter Michal Bohúň sa narodil vo Veličnej 29. septembra 1822. Počas právnických štúdií na kežmarskom lýceu sa dostal aj k výtvarnému umeniu a na jeseň 1843 začal študovať na pražskej Akadémii výtvarných umení, a to priamo pod vedením riaditeľa akadémie Christiana Rubena. Pol roka na to mu zomrel otec, no nevyhnutné náklady na štúdium mu poskytol oravský šľachtic Michal Kubínyi, slovenský národnobuditeľský spolok Tatrín a známy mikulášsky kníhkupec Gašpar Fejérpataky – Belopotocký.

Peter Michal Bohúň vynikol ako portrétista, ktorý si osvojil a zveľadil techniku levočského maliara Jozefa Caucika. Maľoval realisticky, s dôrazom na detaily a harmonickú farebnosť a s klasickou komornou kompozíciou. K vrcholom jeho tvorby patrí temperová skica Slovenské ľudové zhromaždenie s desiatkami postáv v krojoch z rôznych regiónov Slovenska. Portrétoval mnohé vtedajšie osobnosti, vrátane vodcov slovenského národa v revolučnom vrení 1848 – 49. K známym Bohúňovým obrazom je najmä portrét slovenského národného buditeľa Jána Francisciho – Rimavského v uniforme kapitána slovenských dobrovoľníkov.

Podobizne Samuela Reussa a Jána Francisciho

S manželkou Žofiou Amáliou, dcérou zemana Klonkaya z Lučivnej, a s dvoma deťmi (celkom mali dve dcéry a štyroch synov) sa v septembri 1854 usadil v Liptovskom Mikuláši, kde učil na dievčenskej evanjelickej škole vo Vrbici. Napriek tomu, že dostával aj objednávky na maľbu oltárnych obrazov, že si otvoril aj fotografický ateliér, rodina nežila ľahko, k čomu sa pridala silná tuberkulóza a maďarizačný tlak. Po 11 rokoch Bohúňovci odišli do poľskej Haliče, kde sa usadili v dedine Lipnik, ktorá je dnes súčasťou mesta Bielsko – Biała.

 

Starosti mu narobil syn Ľubor Milan, ktorý počas vojny s Talianskom dezertoval z rakúskej armády a nemal o ňom žiadne správy. Našiel ho v jednom kláštore, kde sa utiahol spolu s ďalším bratom Kornelom Júliusom. Ten zdedil po otcovi maliarsky talent, ba podľa názoru niektorých kunsthistorikov v portrétnej maľbe otca prevýšil. Chromolitograficky prepracoval aj niektoré otcove predlohy s krojovanými postavami Slovákov, ktoré vyšli tlačou súborne v roku 1883 v Prahe. V zlých životných podmienkach podľahol depresiám a posledné roky prežil v ústave pre duševne chorých v Lipótvárosi, kde zomrel v roku 1902.

Pre úplnosť dodajme, že maliarsky nadaný bol aj o deväť rokov mladší brat Petra Michala Bohúňa Ondrej Jozef. S finančnou podporou brata absolvoval štúdiá na Akadémii výtvarných umení v Prahe, po návrate sa však živil ako predavač tabaku a napokon sa stal z neho tulák, ktorého životná púť sa skončila nevedno kde a kedy. Niektoré jeho diela sú v galériách v Martine a Bratislave.

 

Peter Michal Bohúň podľahol dlhodobej tuberkulóze 20. mája 1879 vo veku 56 rokov. Pochovali ho na evanjelickom cintoríne v Białej. Jeho meno nesie galéria v Liptovskom Mikuláši.

Foto: SNG, net.

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.