Denník N

Ako bolo v Japonsku?

Pred pár dňami sme sa s Linduškou vrátili z Japonska a dostávame otázky, ako bolo? Tak tu je odpoveď.

Napíšem tento článok tak, aby nebol len ospevnou elégiou na skvelú krajinu, ale aby ste sa aj čoto dozvedeli o tom, koľko v Tokiu stojí sushi, kam ísť do baru alebo kde kúpite najlepšie ponožky.

V Japonsku bolo super.

Shibuja. Tokyo. Foto: Adam Berka

Japonsko je civilizovaná krajina, asi 200 rokov pred nami, s nulovou kriminalitou, skvelým jedlom, príjemnou klímou a službami na vysokej úrovni. Navyše nejde o drahú krajinu, ako sa o Japonsku hovorí.

Letenky za 370 eur.

Letenku sme kúpili minulú zimu a stála cca 370 eur komplet. Leteli sme cez Dohu v Qatare, čo bola super zastávka, lebo niet nad to vyskúšať si, aké to je, keď je niekde o šiestej podvečer 40°C. Zaujímavý pocit. Let trval asi 4 hodiny z Budapešti do Dohy a ďalších 10 hodín z Dohy do Tokia.

Tokio, Kjóto, Osaka.

Tokio, Kjóto a Osaka boli tri mestá, ktoré sme navštívili. Okrem toho sme dvakrát vybehli do hôr. Výlet na Okinawu sme po zlých predpovediach počasia nakoniec zrušili. Cheli sme stanovať pri mori, no zrovna si to na Okinawu namieril Tajfún. Tajfún je ináč fascinujúci prírodný úkaz, keď jeho zvyšky doleteli do Tokia, teplota vzduchu stúpla z bežných večerných 20°C asi na 35. Tajfún je tropický vietor vanúci od Tichomoria a s tým súvisí aj jeho teplota. Bolo to zvláštne a zároveň príjemné výjsť na ulicu a ucítiť horúci vietor v nočnej Arakawe.

Takadanobaba. Tokyo. Foto: Adam Berka

Tokio

V skratke Tokio je skutočné mesto budúcnosti, veľmi príjemné s čistým vzduchom, príjemnými ulicami, minimom áut a stovkami ďalších superlatívov. Je obrovské, žije v ňom cez 13 milióny obyvateľov a spolu s „predmestiami“ má cez 37 miliónov. Ak hovorím o Tokiu, ide o vnútorné Tokio, ktoré je plus mínus ohraničené okružnou trasou nadzemného vlaku – Yamanote Line. V jej dosahu sa nachádzajú tie známejšie tokijské štvrte, ako Shinjuku, Shibuja, Ebisu, Ginza, Asakusa, Akihabara, Ryogoku, Yanaka alebo Ikebukuro. Najviac hip štvrte pre začiatočníkov sú na západe, Shinjuku a Shibuja. Ak by ste sa len tam motali, užijete si to. V Asakuse nakúpite klasické suveníry. Ginza má svoju najväčšiu slávu za sebou a je to z tej časti mesta cítiť, v mnohom pripomína americké downtowny. Ak však budete chodiť za atrakciami a zaujímavosťami cielene, cesta vás zavedie do mnohých ďalších častí Tokia. Orientovať sa v tokijskom metre je umenie, nakoľko v jednom mestskom priestore operuje viacero vlakových spoločností, ktoré často zdieľajú stanice, no lístky na ne si musíte kupovať samostatne. V každom metre, na každej stanici, na každej väčšej križovatke v meste však nájdete zamestnaných ľudí, ktorých úlohou je pomôcť vám. Nemusíte sa báť požiadať kohokoľvek o pomoc, každý vám ochotné poradí. Po uvedomení si tejto zásadnej informácie, sa nikde nebudete cítiť bezradní a stratení. Japonci majú do detailov prepracovaný systém služieb, či ide o bývanie, stravovanie, alebo cestovanie, nestane sa, že by na nejaký detail nemysleli. Vďaka čistote, bezpečnosti a absencii áut je Tokio ideálnym mestom na pešie prechádzky. Život sa neodohráva len na hlavných ťahoch, zaľúbite si prechádzky tichšími bočnými uličkami, v ktorých popri drobných reštauráciách, baroch a obchodoch ľudia bývajú a je veľmi príjemné prechádzať mestom práve skrz tieto miesta. Mesto má napriek gigantickým budovám veľmi ľudskú mierku. Úzke ulice, malé domčeky a útulné reštaurácie, robia z tohoto mesta a place to be. Bez väčších porblémov si viete predstaviť život v tomto meste.

Kiyomizu-dera Temple. Kyoto. Foto: Adam Berka

Kjóto

Kjóto je menšie mesto, turisti sa doň chodia fotiť, pretože má zachovanú peknú starú drevenú časť mesta – Gijon a krásne drevené chrámy a svätyne. Je niečo ako Paríž Japonska, mesto plné obchodných pasáží a obchodov. Navyše ľudia v Kjóte sú oblečení, ako z módnych časopisov, veľmi elegantní, čo je tiež pekný zážitok. Také niečo zažijete len v pár mestách na svete. Kjóto okrem toho ponúka veľa možností, kam si vbehnúť na výlet, či už v rámci mesta, alebo mimo neho. Po meste sa prepravujete prevažne autobusmi, čo z logistického hladiska nie je žiaden problém, cez mechanický navigačný systém na zastávkach vidíte, ktorý autobus je ako ďaleko, čo je celkom sranda sledovať, no práve absencia metra a preferovanie cestnej dopravy má za následok plnšie cesty a horší vzduch. Preto vám Kjóto viac pripomína európske mestá. Je to však veľmi príjemné kompaktnejšie mesto, v ktorom, ak máte radi obchody, cítite sa fajn. Autá v historickej časti mesta však boli dosť fail aj na naše pomery, a to sme zvyknutí na Bratislavu.

Shinsekai. Osaka. Foto: Adam Berka

Osaka

Osaka je zas niečo ako japonský Berlín v rozklade, s viac neónami a viac starými obchodnými pasážami. Je obrazom zašlej slávy, turistického úpadku a miestami pripomína dystopické scény z filmov ako Total Recall alebo Bladerunner, len o trochu horšie. Drvivú väčšinu mesta tvorí spleť obchodných domov, turistických atrakcií, starších aj novších nákupných pasáží, elegantnú architektúru striedajú lacné búdy s igelitovými závesmi. Nikdy som nebol v Bangkoku, ale mám pocit, že toto mesto má bližšie k metropolám juhovýchodnej Ázie. V Osake tiež nájdete jeden z najznámejších a najrozsiahlejších red light districtov v Japonsku. Prejdete cez špinavé pasáže plné zatuchnutých vetešníctiev a lacných karaoke barov, kde ktorúkoľvek hodinu postarší Japonci v opitosti sledujú obrazovku nad barom a popri tom sa falošnými tónami triafajú do melódií, zabudnutých japonských odrhovačiek. Tak sa dostanete až do uličiek s prostitútkami. V radovej zástavbe sú dvojposchodové domčeky, ktoré majú predné miestnosti na šírku fasády otvorené do ulice. Tam na vankúšoch sedia naaranžované a nastajlované dievčatá každého veku spolu s bordel mamou na priedomí. Prostitúcia nie je legálna, preto vraj, ak sa rozhodnete využiť služby niektorej z nich, pred procedúrou vám bude ponuknutý čaj a drobný zákusok. Vďaka tomu je táto podnikateľská činnosť evidovaná, ako služba v oblasti gastronómie. Osaka sa na prvý pohľad líši od Kjóta aj Tokia. V uliciach vidno viac mladých ľudí, ženy pôsobia žoviálnejšie na rozdiel od elegantných Kjóťaniek a nenápadnejších Tokijčaniek. Ide však o veľmi letmé zovšeobecnenie, prvý dojem, ktorý sme si vytvorili po párdňovom pobyte..

Okunoin. Koyasan. Foto: Adam Berka

Okrem týchto troch miest sme si spravili výlet do Mesta Nikko, pripomínajúceho Štrbu, v ktorom sa nachádza niekoľko pekných chrámových komplexov,  výlet do mesta Nara, v ktorom je svetoznámy park s nebojácnymi srnkami, ktoré za vami utekajú, aby ste im dali keksy a výlet na horu Kója (Koyasan), kde sa uprostred lesa nachádza nádherný, niekoľko kilometrov dlhý, budhistický cintorín nazývaný Okunoin.

Japonsko je bez preháňania nádherná, chutná a fascinujúca krajina, ktorú odporúčam navštíviť všetkými desiatimi, jej výhodou je, že ponúka širokú paletu veľmi rôznorodých zážitkov, od jedla, cez architektúru, obchody, múzeá, zápasy sumo, históriu a intenzívne zážitky s úžasným servis dizajnom. V každej štvrti vám tento mix namiešajú v inom pomere. Navyše ide o tak vzdialenú kultúru, že samotným zážitkom je nevyčerpateľné ochutnávanie neidentifikovateľných sladkostí a nápojov v miestnych potravinách, listovanie v miestnych erotických časopisoch alebo len sledovanie smiešne vyzerajúcich áut na ulici.

Najlepšie – Ten Soba Noodles. Piss Alley. Shouben Yokochou. Shinjuku. Tokyo. Foto: Adam Berka

Je Japonsko drahá krajina?

Japonsko nie je drahá krajina, pokiaľ žijete v Bratislave. V Japonsku ale ľahko miniete veľa peňazí, ak budete chcieť všetko vyskúšať a všetko ochutnať. Ak začnete nakupovať, akákoľvek krajina môže byť drahou krajinou. Napíšem vám, koľko sme platili za jedlo my a vy zhodnoťte, či je Japonsko drahá krajina. Aj v japonsku platí zlaté pravidlo, že čím bližšie pri turistických atrakciách sa nachádzate, tým vyššie sú ceny. V tom je veľká výhoda obrovského Tokia oproti Kjótu, no napriek tomu sme so všetkými službami boli vždy spokojní (s výnimkou držkovej polievky, ktorú sme nevedeli, že si objednávame a jednej malej čínskej reštaurácie, kde nám zaúčtovali viac, ako sme čakali).

Metro. Tokyo. Foto: Adam Berka

Cestovné – lístok na metro stál cca 130 až 280 yenov, čo je v prepočte 1 až dve eurá. Celý deň sme boli na nohách a denne sme prejazdili maximálne 10 až 12 eur, keďže sme neustále behali hore dole, od rána až do noci. Vlakové výlety nás stáli cca 2000 až 3000 yenov roundtrip, cca 2-3 hodiny cesty, čo je 16 až 24 eur. Také výlety sme stihli tri.

Lístky na sumo šampionát – tie boli drahé, cca 40-70 eur na osobu, ale pokiaľ ste nikdy naživo nevideli zápasy sumo v Ryōgoku Sumo Hall, treba to zažiť, ide o super zážitok. Navyše sumo je zábavný a napínavý šport zároveň, ktorému rozumie každý. Určite neváhajte, ak budete mať tú príležitosť.

Jedlo. Chodili sme jesť do reštaurácií, streetfoodov a fastfoodov, ktoré sa nám na pohľad zdali fajn, či atmosférou, samotným jedlom alebo množstvom ľudí v nich. Vyberali sme viacmenej random. V Tokiu je také nekonečné množstvo dobrých reštaurácií, že nemá zmysel vyberať si podľa odporúčaní. Na všetky naše obľúbené miesta, kam sme sa neskôr viackrát, cez celé Tokio vracali, sme narazili náhodou. Bedeker je však niekedy fajn, pretože vás nasmeruje do atraktívnejšich miest typu Golden Gai v Shinjuku.

Running Sushi. Shin-Okubo. Tokyo. Foto: Adam Berka

Sushi

Sushi sme jedli najradšej v running sushi reštauráciách, kde jedlo ide na bežiacom páse. Výhodou je, že si objednávate len ak je to nevyhnutné, takže nepotrebujete prekonávať jazykovú bariéru. Sushi vám vyrábajú čerstvé pred očami. Jedna porcia sú zväčša dva kúsky nigiri, vybrať si môžete z 20-30 druhov a cena je od 100 yenov (0,80 eur) na obed po 150 yenov (1,20 eur) večer. Špeciálne veľké kúsky výberového tuniaka, to je ten s väčším podielom tuku, môže stáť až do 500 yenov (4 eurá). Nikdy sme nezjedli viac ako 20 kusov sushi a večera v takejto reštaurácii nás preto aj s pitím stála cca 2500 yenov (20 eur) pre dve osoby.

Ramen

Ramen je skvelá, hustá, mastná a veľmi chutná polievka s rezancami, bravčovým mäsom, slaninou, vajíčkom, rezancami a pár ďalšími drobnosťami. Nasýti vás bez problémov na pol dňa a stojí od 800 do 1000 yenov (6,5-8 eur).

Soba

Soba noodles sú tenké pohánkové rezance zaliate vývarom z morských rias s vypraženou zeleninovou tempurou a rozbitým, na mäkko uvareným vajcom. Najlepšia vec, ktorú sme v Japonsku jedli každý druhý deň. Naša najobľúbenejšia bola v Piss Alley, kúsok od stanice v Shinjuku a stála 440 yenov ( 3,50 eur).

YUKI GION. Izakaya Restaurant. Kyoto. Foto: Adam Berka

Sake reštaurácie.

Okrem toho sme chodili do malých drevených japonských reštaurácií, kde vás všetci zamestnanci nahlas pozdravia keď vojdete, usadia vás za malý barový pult okolo otvorenej kuchyne medzi ďalších desať namačkaných japoncov, ktorí všetci pijú saké a neustále si niečo malé objednávajú. Od sushi, cez gyozy, grilované mäso na paličkách, všetko, čo vás len napadne, zapíjate to saké, pivom alebo slivkovým vínom. Pivo stojí 400-500 yenov (3,2-4 eurá), slivkové víno Umeshu okolo 500 (4 eurá) a Saké, ktoré nalievajú do decových pohárikov, ktoré postavia do misky a nalievajú až kým neprelejú pohár stojí cca 400-800 yenov (3,2-6,4 eur), veľmi záleží od kvality. V takýchto reštauráciách sme platili rôzne, záleží od toho, čo všetko ochutnáte a čo si objednáte, no v princípe jedna porcia niečoho stojí okolo 500 yenov (4 eurá). Najviac sme v reštaurácii nechali asi 30 eur na osobu, jedli sme veľa, pili sme tiež a bolo to v čarovne vyzerajúcej starej drevenej reštaurácii, v starej časti mesta Kjóto. Zo zaujímavosti sme sa pozreli aj na ceny tradičných drevených reštaurácií v historickom centre Kjóta, kde sedíte na tatami a jedlo vám servírujú tety oblečené v kimonách, tam cena kompletnej večere zažínala od 5000 yenov (40 eur). Určite ide o pekný zážitok, no ja osobne som viac fanúšikom streetfoodov a pouličných živých reštaurácií, kde personál po sebe pokrikuje, vy sedíte namačkaní telo na telo a sledujete kuchárov ako vám pred očami pripravujú najlepšie jedlo z čerstvých surovín.

Kana. Golden Gai. Shinjuku. Tokyo. Foto: Adam Berka

Bary

Bary sú tiež super a pokiaľ ide o vychytenú štvrť  Golden Gai v Shinjuku, zažijete tie najmenšie bary na svete, nahustené jeden vedľa druhého, kde sa zmestí len barman, barový pult, vy a možno ešte dvaja hostia. Za drinky platíte od 500 do 800 yenov (4-6,4 eur) a v bare okrem toho zaplatíte ešte cover, čo je v rôznej výške, v bare, kde sme sedli my to bolo myslím 500 alebo 1000 yenov. V Japonsku totiž neplatíte tringelty. Je to zabehnutá vec a ak ich platiť chcete, na mnohých miestach vám tie peniaze dôrazne vrátia. Preto v baroch existuje fixný cover charge, na ktorý vás vopred upozornia.

Eskort kluby a striptízy

Samozrejme v Japonsku viete minúť veľa peňazí. My sme chodili na fajn miesta, no pokiaľ sa rozhodnete vyraziť si s kamošmi bez rozmyslu do mesta a návšteva striptíz barov vám príde ako dobrý nápad, rátajte s tým, že tam to, čo píšem o cenách vyššie naplatí a môže sa veľmi ľahko stať, že sa dostanete do problémov, pokiaľ nebudete mať pár sto až pár tisíc eur na vyrovnanie účtu. Pokiaľ však nie sú vašim cieľom bordely, potom sa nemáte čoho báť.

Edo Tokyo Museum. Ryogoku. Tokyo. Miesta Mesta. Foto: Adam Berka

Plusy a mínusy, len tak v krátkosti, povrchne a v náhodnom poradí.

V japonských mestách nenájdete odpadkové koše. Zo začiatku bezpečnostné opatrenie sa neskôr stalo štandardom a výsledkom sú čisté mestá, pretože ak nemáte kam hádzať smeti, nemáte sa kam netrafiť dokoša a žiaden kôš sa nemá ako preplniť (keďže neexistuje). Smeti môžete vyhodiť do koša doma, alebo v niektorých potravinách.

V reštauráciách vždy dostanete vlhký uteráčik na umytie rúk pred jedlom.

Paličky sú fasa na prehrabávanie sa v jedle, ryža sa nimi naberá ale dosť blbo.

V obchodoch majú veľký výber nesladených nápojov, predovšetkým zelených čajov, čo mi v Európe veľmi chýba. V Japonsku prakticky nevidíte obéznych ľudí. Drvivá väčšina Japoncov je štíhlych.

Na bicykloch jazdia ľudia po chodníkoch, pretože je to pre cyklistov bezpečnejšie, ako keby jazdili po ceste. Je to trochu otravné vyhýbať sa im, ale vždy je to lepšie, ako by ich malo zraziť auto. Keďže sa ľudia rešpektujú, dávajú si pozor, aby predchádzali konfliktom.

Autá sú hranaté. Vyzerá to srandovne, ale v meste je to veľmi praktické. Ak chcete maximálne využiť priestor, ktorý autom zaberáte, najlepšie je hranaté auto. Má dvojnásobne väčší interiér na rovnakú plochu, ako zaberajú autá v Európe. Vyrábajú ich všetky nám známe aj neznáme automobilky. Prečo ich v Európe nepredávajú, netuším. Tipujem preto, že ľudia by pototm nechceli kupovať iné, nepraktickejšie, nám známe modely.

Japonci v obchodoch používajú nadmerne veľa plastových obalov. To bol asi najväčší mínus, aký sme si za náš krátky pobyt všimli. Všetko balia do plastov, čo je v silnom kontraste s ich ekologickými návykmi v iných oblastiach. Vnímam to ako veľký problém.

Lavičky v meste. V meste máte veľa možností kam si sadnúť, no sedenie má celkom iný dizajn, ako poznáme. Často ide o lavičky, ktoré plnia funkciu zábradlí, ide o dve rovnobežné tyče, rozumne od seba vzdialené, aby sa na nich dobre sedelo, no nemajú žiadnu plochu na sedenie, preto potrebujú minimálnu údržbu a môžu slúžiť len na sedenie. Sedí sa na nich veľmi pohodlne, ak si potrebujete nachvíľu oddýchnuť.

Vynikajúce, čerstvé a lacné jedlo v porovnaní s Bratislavou je pochopiteľné, nakoľko ide o veľké mesto, kde nie je núdza o zákazníkov. Jedli sme veľa rýb a výživných jedál, ktoré nám dali veľa energie. Na druhej strane sme sa čudovali malému množstvu čerstvého ovocia a zeleniny v japonských jedálničkoch, to nám veľmi chýbalo.

Bicykle vyzerali super a stáli relatívne málo peňazí. Nový kvalitne vyzerajúci mestský bicykel stál od 240 eur, mali veľký výber najrôznejších skladačiek typu Brompton a elektrobicykle stáli cca od 800 eur vyššie. Tie boli veľmi častým dopravným prostriedkom v Kjóte, kde ich využívali mamičky s deťmi.

Capsule Inn Kinshicho. Asakusa. Tokyo. Foto: Adam Berka

Najlacnejšie ubytovanie je v kapsulových hoteloch, stojí cca 16 eur na noc a AirBnB nás najviac stálo asi 35 eur na osobu.

V Tokiu je na ulici najmenej áut, asi ako v Bratislave v 50. rokoch, alebo počas Veľkej noci, kedy všetci odídu na sviatky mimo mesta. Premávka až na najhustejšie križovatky v meste je minimálna, čo prináša množstvo výhod. Za a) je v Tokiu najčistejší vzduch, pocitovo lepší som v žiadnom inom väčšom meste nezažil. Za b) mesto je pekné a veľmi príjemné. Za c) autá vám nebránia vo výhľade a vy vidíte do výkladov, vidíte ľudí aj reštaurácie. Vidíte pestré a zaujímavé ulice namiesto áut. D) Keďže na cestách nie je veľa áut, peší presun cez mesto trvá oveľa menej, pretože nemusíte autám dávať prednosť. Prejde ich len zopár a máte voľnú cestu. Áut je v centrálnej časti Tokia málo aj preto, lebo nemajú kde zaparkovať. Mesto má tiež veľmi hustú sieť vlakov a metra, čo robí prepravu veľmi jednoduchou a pokiaľ sa chcete najesť alebo chcete nakúpiť, môžete tak spraviť všade, nepotrebujete na to auto. Autá samozrejme obyvatelia používajú vo vzdialenejších častiach Tokia, kde je sieť metra redšia.

Navigácia v metre a na vlakových staniciach je dosť náročná a často je len v japonských znakoch, čo je pre turisku podstatné mínus. Tento navigačný nedostatok však eliminujú ľudia. V meste aj na staniciach sú uniformovaní zamestnanci, ktorých úlohou je pomáhať vám. Ukazujú vám cestu, na každého sa môžete obrátiť s prosbou o pomoc. Je ich veľa a sú všade. Vždy vám poradia.

Policajti na uliciach sú zároveň informátori, ktorí vám vždy pomôžu. Keďže v Japonsku nie je takmer žiadna kriminalita, nepotrebujú vyzerať nebezpečne.

V meste stretávate viac starých ľudí. Populácia Japonska starne a mesto je preto pre starých ľudí prispôsobené. Starých ľudí stretávate všade, sú začlenení do spoločnosti. Starších ľudí sme často videli pracovať. Ich prítomnosť v meste nám prišla prirodzená.

Minimum sexizmu vo verejnom priestore. Pokiaľ na ulici uvidíte plagát, na ktorom je žena s odhaleným dekoltom, pôsobiaca ako návnada, ide s 90% pravdepodobnosť reklamu na bordel alebo počítačové hry hraničiace s pornom. Ženy sú často oblečené elegantne, a odhaľujú sa menej, ako sme zvyknutí. Pokiaľ ide o printovú reklamu, tá je častejšie postavená ne peknej tvári, ako na príťažlivom tele. Až na vyššie spomínané erotické služby, sme sa s vulgárnou prezentáciou žien nestretli. Dokonca ani v sexbiznise, nie je na prvý pohľad vulgárnosť charakteristickou črtou. Tobôž nie je prítomná v reklame na kávu alebo strešnú krytinu.

Zdvorilosť je nákazlivá. Správanie ľudí voči vám v zahraničí si veľmi ľahko osvojíte. Tak, ako si v Indii zvyknete tlačiť s v dave, veľmi rýchlo si v Japonsku zvyknete postaviť sa do radu alebo poďakovať. Úcta k druhým ľuďom spolu s kultúrou jedenia, bolo to, čo na nás zanechalo silný dojem.

Takže tak. Toľko moje povrchné review. Choďte a vyskúšajte. Ja som o návšteve Japonska sníval celý život a jeho návšteva mi potvrdila, že ide o super krajinu. Nečudujem sa všetkým Monocle časopisom, že neustále o Japonsku píšu. Je o čom.

Aha a skoro by som zabudol, najlepšie ponožky kúpite v Uniqlo, ale určite aj v Muji alebo Miniso.

Sayonara!

Adam Berka
Bratislava Budúcnosti

P.S.: Ak by ste chceli vidieť viac krásnych fotiek z Japonska, kliknite si na Linduškin cestovateľský Instagram profil – stone_and_brick, tu je link: https://www.instagram.com/stone_and_brick/

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Adam Berka

Architekt, kníhkupec a aktivista. V roku 2012 rozbehol 82 bøok & design shõp, kníhkupectvo zamerané na architektúru, dizajn, umenie a ilustráciu (www.82.sk). Architektúru vyštudoval v Bratislave a Ahmedabáde. Dlhoročný a komplikovaný vzťah k Bratislave, ho stojí veľa úsilia, no podľa jeho vlastných slov, nemenil by. Založil projekty Miesta Mesta, Hnutie proti okrášľovaniu Bratislavy a Bratislava Budúcnosti, ktorým sa aktívne venuje.