Denník N

Inteligentné telo – funkčná myseľ

 

Inteligentné telo – funkčná myseľ

Cez 70 000 myšlienok denne, ktoré sa nám vynárajú. Mnoho z nich je pozitívnych, iné pre nás negatívne. Sme nimi zahlcovaní 24 hodín denne, vedome aj nevedome. Pohlcujú a ovplyvňujú našu osobnosť natoľko, že nevenujeme pozornosť ničomu inému. Väčšinou nejde o to zastaviť myslenie, ide o to nevenovať pozornosť myšlienkam, ktoré nás vyčerpávajú. Častokrát nás myšlienky udržujú v bludnom kruhu a nútia nás generovať nejaké podráždené emócie, nie je však potrebné ich zastavovať. Ide o to, sledovať tie myšlienky, ktoré nás vedú do harmónie a udržujú nás v nej. Tie nám ukazujú, kto v skutočnosti sme, široké spektrum vplyvov, množstvo ponúkaných ciest. Ktorou vykročiť? Je vzácne, ak nám má kto ukázať smer, ktorým mame kráčať. Avšak je  to len strelka na kompase, ktorá nenesie zodpovednosť za cieľovú stanicu.
Z toho veľkého počtu každodenných myšlienok je 95 percent každý deň rovnakých. Je dôležité zistiť, o čom tie myšlienky sú. Nastáva otázka, či sú naozaj tak potrebné a akú váhu majú. V skutočnosti ich dôležitosť nezodpovedá podstate  a váhe však nie sú zbytočné . Každý z nás robí chyby, je to jeden z mnohých spôsobov učenia sa. Vo svojej podstate je to jeden z najvýnimočnejších spôsobov, ako sa dopracovať k efektívnemu výsledku. Robiť chyby? Alebo byť perfekcionistom? Chyby sú súčasťou nášho života. Len z vlastných chýb sa dokážeme poučiť a v skutočnosti naučiť v akejkoľvek oblasti. Perfekcionizmus zahlcujúci vzorcom “musieť“, v nás vyvoláva obrovskú zodpovednosť, ktorej váha v skutočnosti je minimálna – nevnímame seba, ale očakávania. Naše myšlienky sú odrazom nášho tela – knihy, ktorej každú stranu píšeme my sami. Nakoľko sme ovplyvňovaní strachom, myšlienkami negatívnymi, natoľko pracuje aj naša telesná schránka. Dostaví sa nádcha, chrípka, úzkosti, angína. Je to len zopár obrazov z nášho vnútra, ktoré nemaľuje nik iný len my sami. Sme autormi svojho tela. Rôzne vplyvy a očakávania na našu osobu, ktoré sa nám dostávajú z okolia, sú len odrazom nás, ako my sami dovolíme so sebou zaobchádzať niekomu inému. Jednoduchšie povedané, majme sa vo svojej vlastnej moci. Vo dne aj v noci naša myseľ pracuje – je bez zastavenia, avšak my sami máme potrebu oddychu. Kedy necháme oddýchnuť aj našu myseľ? Deň plynie, prichádza poludnie a nastáva večer. Posteľ nás čaká, sme vyčerpaní z celého dňa, cítime potrebu spánku. Keď nemôžeme zaspať, najlepším riešením je spať. Častá odpoveď, ktorá sa nám dostáva. Zharmonizovať myšlienky, sústrediť sa je pre nás náročné ako pre človeka, ktorého tento svet nebaví. Otázka, byť či nebyť? Tá odpoveď spať, či nespať a vyvíjať inú činnosť, aby sme svoju myseľ zahltenú myšlienkami na celý deň alebo budúcnosť, je len v nás. Nášmu fyzickému Ja sa drieme, v okamihu spánku sa strhneme, možno strachom? Obavami? Minulosťou? Budúcnosťou? Je to individuálne, avšak zabúdame nato, že touto večernou aktivitou ,,neaktivitou“ potrestáme len svoje telo a seba samých…
Dáme priestor nášmu skutočnému Ja? Nášmu mozgu je jedno, či niečo riešime na reálnej alebo virtuálnej úrovni. Priestor pre tu skutočnú seba lásku si vytvárané len my. Nezabúdajme, že zdravé telo je odrazom našej mysle. Vytvoríme si autoportrét úsmevu ? Alebo smútku sĺz ?
Do skorého ,,mám sa rád“

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie