Kiska má pravdu v tom, že úradníci a podnikatelia majú často iný pohľad na daňové výdavky; tí prví by mali strážiť, aby sa odviedlo čo najviac, tí druhí naopak potrebujú dane optimalizovať.

Pohľad “všetko v poriadku”

Z Kiskovho pohľadu prebehla vec asi takto: rôzne služby súvisiace s jeho neoficiálnou kampaňou si objednal u firmy KTAG (ktorú mimochodom spoluvlastnil), tá služby dodala, hodnotu pridala, výdavky na toto podnikanie riadne zaúčtovala.

Spoluvlastník ako fyzická osoba môže byť v princípe klientom firmy (právnickej osoby), ktorú spoluvlastní, takže v tom nie je problém.

Zverejnený popis služieb pre Kisku má KTAG zhruba medzi svojimi podnikateľskými činnosťami (propagácia / reklama…), takže tam problém tiež nevidno.

Zo zverejnených informácií vyplýva aj to, že nešlo o žiadne fiktívne výdavky, t.j. žiadnu rozkrádačku na hulváta typu Ficov človek Bašternák (hoci Fico neobratne, ale pre svoje jednoduchšie ovečky klasicky zákerne manipulatívne robí paralely).

Kiska podľa vlastných slov firme KTAG platil, takže by malo byť všetko v poriadku ak by si jednoducho tieto služby u KTAG objednal, tá mu za ne vystavila faktúru, DPH odviedla, za vynaložené výdavky si ju naopak odpočítala, ak by vygenerovala zisk, tak by ho zdanila.

Jadro pudla

No a tu nastáva hlavný problém, ktorého jasné vysvetlenie mi v tej záplave článkov silne chýba.

Vyzerá to tak, že Kiska nebol s KTAG v normálnom vzťahu klient-dodávateľ. Sám tvrdí, že mal nešťastne koncipovanú zmluvu s KTAG. Ja vidím problém skôr v tom, že namiesto riadneho platenia za služby bežným spôsobom (objednám, dostanem, zaplatím) platil firme formou pôžičiek. Hoci sa z povahy jeho vzťahu ku KTAG a jej podnikaniu-nepodnikaniu dajú také pôžičky pokladať za nenávratné dotácie, formálne vlastní pohľadávku a nejde o platbu za konkrétne služby.

Vychádzam z tohto rozhovoru, ktorý poskytol TREND-u, citujem:

 

Vy ste platili za služby za kampaň KTAG alebo sa to uhrádzalo len z výnosov, ktoré tam plynuli z vašich aktivít?

Žiaden z projektov, ani detskej nemocnice za 300-tisíc eur alebo systému detskej zdravotnej pomoci, ktoré som pripravil, by spoločnosť KTAG nebola schopná utiahnuť a brat by nebol ochotný ani jedným centom spolufinancovať moje projekty. Preto na projekty do tejto spoločnosti som ja poslal viac ako tri milióny eur. Niektoré projekty vyšli, niektoré nie. Takisto aj na činnosť spojenú s mojou propagáciou z môjho osobného účtu išli peniaze.

Čiže napríklad za marketingové aktivity, tlačenie letákov, ste firme platili vy ako fyzická osoba?

Ja som posielal na účet KTAG zo svojho účtu finančné prostriedky na tento projekt formou pôžičky, kapitálu a táto spoločnosť z tohto financovala aj moje aktivity do začiatku oficiálnej kampane. Zvyšnú časť kampane som si už financoval z vlastného účtu.

Ďalšou možnou konštrukciou, ktorú Kiska naznačuje je to, že KTAG “platil” formou príjmov z predaja svojich kníh. Predpokladám, že v princípe v biznise barter tohto typu nie je vylúčený, ale z hľadiska kontraktov a účtovania zbytočne zložitý a s najväčšou pravdepodobnosťou to nebol úmysel zmluvných strán v tomto prípade.

Úmysel?

Som Kiskov sympatizant, považujem jeho akcie, prístup a názory o niekoľko poschodí vyššie ako je úroveň Fica a jeho družiny. Objektívne ale musím povedať, že ak je vyššie uvedená triviálna analýza dostatočne presná, tak Kiskova firma spravila chybu, ktorá je zreteľná asi každému s minimálnou ekonomickou gramotnosťou.

Ak chceme Kisku súdiť, podstatné je, koľko z toho sa stalo úmyselne. Nachádzame sa pochopiteľne v šedej zóne, akékoľvek čierno-biele videnie je tu skreslené.

Čo hovorí v prospech Kisku:

1. Okamžité uznanie chyby a doplatenie dane po kontrole
2. Fakt, že ako spolumajiteľ firmy (ale už nie jednateľ) teoreticky nenesie priamu zodpovednosť za to, čo robia jej účtovníci a právnici
3. Je možné, že v tom čase naozaj riešil úplne iné veci a detaily tohto druhu boli pod jeho radar a momentálnu rozlišovaciu schopnosť

Čo naopak hovorí v jeho neprospech:

1. Drobné možné nekonzistentnosti v príbehu – tvrdenie, že zvažovali súdiť sa s daňovým úradom, hoci podľa dostupných informácií úradu okamžite uznali vlastnú chybu a ospravedlnili sa
2. Kiska je úspešný podnikateľ a vyzerá nepravdepodobné, že “jadro pudla” popísané vyššie – ak zodpovedá skutočnosti – je niečo, čomu v pre vec podstatných črtách nerozumie
3. KTAG je rodinná firma, zdá sa mi menej pravdepodobné, že by – ako skúsený podnikateľ – bol od jej fungovania až tak odstrihnutý, aby mu toto ušlo pod radarom

Môj osobný pocit je takýto: Kiska v tom čase naozaj riešil v prvom rade iné záležitosti a keď prišlo na to, ako účtovať neoficiálnu kampaň, uspokojil sa s tým, že existuje potenciálna interpretácia, podľa ktorej sú to daňové výdavky, ďalej to neriešil a nechal to na účtovníkov.

Pozor – analógia. Predstavme si, že nám nie je jasné, čo presne znamená “dopravná obsluha”, keď je pod značkou napísané “okrem dopravnej obsluhy”. Stojíme s autom pred takýmto zákazom vjazdu a rozmýšľame, či sme “dopravná obsluha”, keď tam povedzme ideme niekoho sťahovať. Rozhodneme sa, že snáď dopravnou obsluhou potenciálne sme, do zákazu vojdeme a keď nás policajt obšťastní pokutou, chybu si uznáme a zaplatíme.

Spoločenská nebezpečnosť krátenia dane je samozrejme ďaleko vyššia, ale pokiaľ ide o otázku, či sme mali úmysel konať zle – posúďte sami.

Môj súčasný pohľad je, že Kiska je v tomto prípade vinný skôr nedbanlivosťou ako úmyslom porušovať zákon.