Denník N

Ivanka, onko-rodinky a Krištálové krídlo

Začnem otázkou.

„Ako sa dá dostať do nominácie na Krištálové krídlo ?“

Odpoveď je jednoduchá.

„Ľahko a zároveň ťažko.“

Smiešne ? Nie. Pravdivé.

 

Pretože samotné rozhodnutie, ktoré si vytýčime ako cieľ, ktorý chceme dosiahnuť sa stanoví ľahko, na rozdiel od dlhej, ťažkej a úmornej cesty, ktorou musíme kráčať aby sme ho dosiahli. Na toto sa treba narodiť, na toto musíme mať genticky danú výbavu. Možno musíme byť k tomu predurčený. Pretože nie každý „toto“ dokáže. Ukázať cestu je jedna vec a druhou je vykročiť po nej a ísť a ísť…

Mám radosť a potešenie, že takéhoto človeka poznám. Písal som o nej ( pretože je to žena ) už na jar v mojich blogoch. Táto blonďavá, mladá baba sa rozhodla ( po svojich skúsenostiach a po dohode s manželom ), že svoj voľný čas a svoju energiu začne venovať iným ľuďom. Deťom s onkologickou chorobou a ich rodinám.

Viete, ono to vyznie ako fráza a prázdne slová, ale tieto deti a ich rodiny to nemajú naozaj ľahké. Povie Vám to každý rodič. Choroba zasiahne všetko. Váš čas sa zastaví a Váš mozog sa preladí na inú frekvenciu. Svoje staré priority hodíte do kúta a miesto nich vyrastú nové. Takýto rodič sa nejde zblázniť, že má v nemocnici malú izbu a musí spať na rozsypanej posteli. A to nie pár dní, ale pár mesiacov, možno rok. Ide sa zblázniť z toho, že jeho dieťa to nemusí prežiť.

Takejto mamine, je jedno, že chodí stále v tom istom, jedáva suchú stravu a zbytky po synovi, lebo musí hladieť na to, ako do jeho tenučkých rúk napichávajú ihly a púšťajú doňho chemické svinstvo. Presne to, od ktorého Vám vypadajú zanedlho vlasy, napína Vás a vraciate a vraciate. Otec onko dieťaťa, kašle na svoju chlapskú ješitnosť a mužské ego. Pred svojou chorou dcérou robí opičky no keď ho nik nevidí, tak plače do vankúša.

Tento človek nerieši, či sú sú sestričky a lekári podla jeho gusta, ale to či jeho dieťaťu pomôžu. Zúfalstvo prechádza do nádeje, potom do pochybovania a znovu do nádeje. Trpíte spolu s dieťaťom, spolu s ním sa smejete, ale stále nesmiete zabúdať, že ste rodič. Rodič, ktorý ma svoje povinnosti voči svojmu potomkovi, ktorý musí dieťa usmerňovať, sem tam vyhrešiť, pretože deti sú deti aj keď sú choré. A to ešte nespomínam finančnú stránku veci.

Tieto stavy sú namáhavé na psychiku a niekto ich zvláda lepšie, niekto horšie. Ivanka s Rasťom sa rozhodli, že svoju pomocnú ruku podajú práve týmto ľuďom. Ich projekt Deťom z lásky začal naberať vážnejšie kontúry a za rok a pol dospel až do dnešnej podoby. Len rok a pol stačil tejto útlej mamine aby sa zmenila na skvelú manažérku. Pretože ono to nie je len o hračkách, aj keď bez nich to nejde. Jedná sa priamo o adresnú pomoc, konkrétnym ľuďom a ich osudom.

Nejedná sa len o materiálnu výpomoc, aj keď tá je veľmi dôležitá. Ide o solidárny postoj človeka k človeku, pohladenie, pofúkanie boľačky dieťaťu, utretie sĺz a vyčarenie úsmevu na tvári. Pocit spolupatričnosti je nenahraditeľný a Ivanka nám všetkým dáva pocítiť, že je tu pre nás a pre naše deti. Organizovanie výletov do Tatier, dobročinné akcie s cieľom pomôcť, zbierky konkrétnym rodinám a deťom, Mikulášske stretká našich onkorodín. A do toho pravidelné výjazdy do nemocnice s materiálom…

Pretože:

Zachrániš jeden život, zachrániš svet ( TALMUD )

Ona totiž nepomáha. Ona zachraňuje. Ivanka spolu s hračkami rozdáva optimizmus a vieru. Rozdáva tak prepotrebnú istotu vo víťazstvo nad chorobou.

Sú to pre Vás iba frázy ? Sú. Ale je to aj pravda. A ja som rád, že ju máme. Som rád, že máme aj Rasťa, jej manžela, ktorý jej vo všetkom pomáha. A aj keď náhodou nevyhrá, pre nás už tou víťazkou je.

Ďakujeme.

A ešte zopár jej slov:

Včera som dostala úžasnú správu, že som nominovaná na Krištálové krídlo v kategórii filantrop roka 2014! Skoro som neverila vlastným očiam Veľmi ma to milo prekvapilo a samozrejme dojalo, že niektorí ľudia na mňa a to čo robíme pre choré detičky mysleli a typ na moju nomináciu poslali. Samozrejme si nesmierne vážim umiestnenia do prvej trojky o čom rozhodla odborná porota. Ja osobne si myslím, že je pekné spomedzi všetkých sa dostať do prvej trojky aj napriek tomu, že som len „obyčajný človek“, no človek odhodlaný za tieto naše choré deťúrence bojovať a pomáhať im!

Nominácia je významná nie len pre mňa osobne ale aj pre môjho manžela, s ktorým spoločne pomáhame chorým detičkám, pretože náš projekt Deťom z lásky je projektom nás Foltýnovcov a na čele s našim Lukáškom, ktorý sa liečil na leukémiu. A Luky bol dôvodom prečo začať s pomocou, takže jemu vďačíme, že sme teraz tam kde sme.
O našom projekte si môžte prečítať na našej stránke: www.detomzlasky.sk
Ďakujeme!!!

Teraz najčítanejšie