Denník N

Červení Kméri vraždili nevinných, aby nezostal nažive žiadny nepriateľ

Keď sa človek Západu, žijúci v liberálnej demokracii so zaručenými ľudskými a občianskymi právami, rozhodne ospevovať krajiny so zreteľnými totalitárnymi prejavmi, nemôže sa čudovať, že mu prischne prezývka užitočný idiot.

Toto mierne vulgárne slovné spojenie sa dá aplikovať na človeka, ktorý tak robí s jasným cieľom, teda že z nejakých dôvodov úmyselne šíri lži, ale aj na osobu, ktorá iba slepo a nekriticky uverila propagande druhej strany.

V časoch tzv. hybridných vojen a internetovej propagandy sa tak deje takmer každodenne, ale tento jav nebol ničím výnimočným ani v nedávnej minulosti. Dokazuje to aj kniha Pol Potov úsmev, k napísaniu ktorej autora motivovali aktivity štyroch Švédov z augusta 1978.

Išlo o členov tzv. Spoločnosti priateľov Švédska a Kampučie, ktorí na pozvanie diktátorskej vlády Červených Kmérov navštívili vtedajšiu Demokratickú Kampučiu, aby potom doma napomohli korigovať mediálny obraz o tejto krajine. Cieľom bolo dokázať, že nútené práce, mučenie a masové vraždy sú len mýtom, ktorý zosnovali imperialistické Spojené štáty Americké.

Mladý švédsky autor Peter Fröberg Idling (*1972) sa zameral na tento ich akt „užitočného idiotstva“ so snahou pochopiť, ako môže človek navštíviť krajinu uprostred genocídy a nič si nevšimnúť?

Na základe dnešných poznatkov vieme, že Kambodžu navštívili v časoch, keď dobre naolejovaná pekelná mašinéria pracovala bez prestávky a dennodenne pripravila o životy tisícky detí, žien a mužov.

Ak sa na to pozrieme štatisticky, tak do momentu, keď švédska delegácia pristála v Phnom Penhi, zomrelo milión tristotridsaťtisíc obyvateľov Kambodže. Zoznam obetí by podľa Idlinga zaplnil takmer trinásťtisícpäťsto rovnakých strán ako má jeho kniha alebo tridsaťštyri kníh podobného rozsahu.

Peter Fröberg Idling so zápalom detektíva pátra na jednej strane po príčinách a dôsledkoch kambodžskej genocídy a zároveň sa zaujíma aj o svojich krajanov, ktorí v sedemdesiatych rokoch 20. storočia z pohodlia západného sveta tlieskali krvavej diktatúre.

Neviní ich ani tak z úmyselnej lživej kampane, ako skôr z naivných politických názorov, ktoré boli možno odrazom frustrácie zo studenej vojny. V mnohých prípadoch išlo o vyslovene antimilitaristický postoj, ktorý si bral na paškál najmä jadrové veľmoci.

V týchto skamenených pozíciách studenej vojny sa švédsky a európsky protivojnový odpor nakláňal viac doľava. USA kvôli vojne vo Vietname a nezmyselné bombardovanie Kambodže a Laosu už dávno stratili  punc osloboditeľov západnej Európy, a keďže ani ZSSR nebol pre ľudí zo západu prijateľnou alternatívou, ich solidarita sa prirodzene obrátila ku krajinám tretieho sveta, v ktorých sa bojovalo o sebaurčenie alebo za vízie „lepšieho“ sveta.

Idling sa však ďalej pýta: Ako je možné, že si európske prokambodžské delegácie nič nevšimli? Ako je možné, že im bola neviditeľná krajina v rozvrate, kde boli jedného dňa zrušené mestá a peniaze, kde boli cesty nezjazdné a telefóne linky nefunkčné?

Ako Červení Kméri vytvorili takú kulisu, v ktorej sa ľudia usmievali aj napriek nepriazni osudu? Akože nebol viditeľný hnev voči tým, ktorí svojim konaním vracali krajinu do ázijskej podoby feudalizmu?

Idling to vysvetľuje tým, že väčšina obyvateľov Demokratickej Kampučie nepoznala po mene ani samotného Pol Pota. Existoval pre nich iba Angkór a Organizácia. Všadeprítomná a vševidiaca organizácia, ktorá zrušila všetko, od monarchie až po rodinu, od slobody vierovyznania až po súkromné vlastníctvo a napokon aj právo si čokoľvek myslieť.

Išlo o obrovský tragický sociálny experiment, ktorý v podstate navonok nemal konkrétnych vinníkov. Moc držala v rukách hŕstka neznámych tieňov, ktorí akoby boli neustále v prestrojení. Bol to kult osobnosti naruby, v ktorom sa Pol Pot nesprával ako jeho veľký učitelia Stalin alebo Mao Ce-tung. Štát sa tak čoraz viac podobal na tropickú verziu Orwellovho 1984, v ktorej nebolo miesto ani na obyčajnú náhodu.

Všetko, čo negatívne ovplyvňovalo tzv. boj, bola konšpirácia. Kontrarevolučná Konšpirácia bez tváre bola podobne záhadná ako Organizácia. Všetci museli byť v strehu, nikto nemohol pochybovať ani o tom, že aj triviálne udalosti, ktoré sa bežne dejú, sú výsledkom sprisahania, za ktorými však môžu byť aj samotní členovia Organizácie.

Idlingovi sa podarilo vytvoriť veľmi kompaktný obraz kambodžskej komunistickej revolúcie, ktorá bola vlastne popretím civilizácie a genocídou zároveň, hoci jej vodcovia deklarovali veľký skok k lepšej budúcnosti.

Na Európana však ešte stiesňujúcejšie musia vplývať európske stopy tejto tragédie, keďže vodcovia Červených Kmérov sa inšpirovali ideami európskych intelektuálov, pričom nezanedbateľnou súvislosťou je aj studená vojna a užitočné idiotstvo európskych ľavicových intelektuálov, ktorí tomuto šialenstvu poskytovali alibi.

 

Peter Fröberg Idling: Pol Potov úsmev,  Vydavateľstvo: Absynt, 2017, Preklad: Simona Jánošková

Teraz najčítanejšie