Denník N

Sapiens je príbeh o vývoji ľudstva, ktorý nám ukazuje, že sme stále praľudia

Yuval Noah Harari napísal rozsiahly príbeh, ktorý bez prikrášľovania hovorí o vývoji ľudského druhu.

Izraelský historik Yuval Noah Harari patrí k tým autorom, ktorých pravidelne odporúčajú intelektuáli a známe osobnosti od oblasti marketingu cez management až po akademickú sféru. Od roku 2011, kedy po prvý krát, pôvodne v hebrejčine, vyšiel Sapiens sa odporúčania tejto knihy hromadia s každým novým prekladom. Doposiaľ je Sapiens preložený do vyše 45 jazykov a predalo sa viac ako milión výtlačkov. Ako je možné, že kniha o histórii ľudského druhu si získala takú popularitu?

Sapiens sa nedá presne žánrovo a tematicky zaradiť. Je to historická kniha, no súčasne využíva poznatky psychológie, pohráva sa so sociológiou, zreteľne vedie politicko-filozofické úvahy a miestami zachádza k etike a teológii. Sapiens sa najlepšie dá definovať ako príbeh. A tak ako každý príbeh, aj Sapiens potrebuje nepriateľa, nejaké monštrum, ktoré musí byť na konci knihy porazené.

V prípade Sapiens je týmto nepriateľom samotný čitateľ a jeho myslenie. Harari svojou knihou chce otriasť všeobecnými poznatkami o živote našich pravekých predkov a vyvrátiť zaužívané predstavy o našej prirodzenosti a našej spoločnosti. Tomuto zámeru pomáha skutočnosť, že Sapiens miestami pripomína opis nejakého fiktívneho druhu na cudzej planéte. Yuval Harari chce aby podobný odstup dosiahol i čitateľ, aby tak mohol byť kritický k svojmu vlastnému druhu.

Harari delí Sapiens do niekoľkých častí, v ktorých opisuje najdôležitejšie revolúcie ľudskej histórie, a to kognitívnu, poľnohospodársku a vedeckú. V prvej časti sa autor venuje pravekým počiatkom ľudského druhu. Ukazuje historiografické znalosti kombinované s rozsiahlymi poznatkami o živote našich predkov a vyvracia množstvo mýtov a zaužívaných predstáv o praveku (zo všetkých napríklad mierumilovnosť a spätosť s prírodou našich predkov).

Prvá časť knihy si udržiava istú časovú postupnosť, ďalšie časti sa nedržia nejakej pevnej chronológie. V porovnaní s ostatnými časťami knihy je najviac založená na pevných vedeckých poznatkoch a najmenej podlieha ideovej interpretácii, čo je do istej miery paradoxné, vzhľadom na to, aká časová priepasť je medzi súčasnosťou a pravekom. Jedným z najsilnejších dôvodov, prečo je prvá časť knihy najlepšia sú všadeprítomné paralely medzi minulosťou a súčasnosťou. Harari chce naznačiť, že ľudský druh, aj po stáročiach intelektuálneho pokroku, je stále tým istým Homo Sapiens, ktorý sa pred tisíckami rokov venoval zberu, lovu a jednoduchému poľnohospodárstvu.

Jedným z faktorov, ktoré prispeli k celosvetovému uznaniu tohto diela je Harariho písomný prejav. Najlepší myslitelia sú tí, ktorí vedia podať svoje myšlienky ľahko a zrozumiteľne pre široké publikum,  a to tak, aby neutrpela obsahová stránka výpovede. Práve tento talent Yuval Harari prejavuje v celom rozsahu knihy. Ak by sa dal Sapiens a jeho formálna stránka k niečomu prirovnať, tak je to prúd vody. Nepretržite plynulý, rýchly a osviežujúci. Ale ako každý prúd vody, aj do Harariho písania sa miestami dostanú nečistoty.

Harari v istých momentoch odhalí svoje politické a spoločenské postoje, čo samo o sebe nie je zlé, no narúša to dynamiku textu a vedecký štandard vystavaný v prvej časti knihy. Po väčšinu času však Sapiens oplýva názorovou rovnováhou, až vzájomnou protiváhou.

Harari ostro kritizuje kresťanstvo, nie je mu cudzie obviňovanie kapitalizmu z masových vrážd, spochybňovanie slobodného trhu a nevyhne sa ani kolektívnemu obviňovaniu západnej civilizácie. Z riadkov je tak zreteľne cítiť autorovo ľavotočivé politické presvedčenie a revoltné spoločenské názory.

Kapitoly, v ktorých ostro kritizuje západnú civilizáciu sa však striedajú s tými, kde bravúrne, až s hrdosťou opisuje príčiny úspechu západnej civilizácie v kombinácii s kapitalizmom a kresťanstvom, až sa myšlienkovo podobá Naillovi Fergusonovi. Harari okrem toho logicky a zmysluplne obhajuje existenciu štátu a prostriedkov na udržanie sociálneho poriadku, čím zasa ukazuje svoje tradicionalistické postoje.

Harari si k záveru dovolil zamyslieť sa o našej budúcnosti, v ktorej ľudstvo môže umelo dosiahnuť nový vývojový stupeň. Jeho zamyslenie, či o obsahovej a formálnej stránke nie tak úplne zapadá do celkového rázu knihy. Z tohto krátkeho zamyslenia o hrozbe pretvorenia našej prirodzenosti za pomoci pokročilej medicíny je však zjavné, že autor nad touto otázkou dlho premýšľal a cítil vnútorný potrebu zdeliť ju svojim čitateľom.

Sapiens je fascinujúce čítanie, ktoré nás obnažuje, ukazuje naše slabosti, silné stránky, ciele, túžby, hriechy, zločiny, a hlavne nám ukazuje, že vo svojej podstate nie sme nič iné ako zvieratá. Najdôležitejší odkaz knihy je, že pre pochopenie našej podstaty je nutné pozrieť sa ďaleko do minulosti, lebo všetci sme pravekí ľudia a pár storočí technologických inovácií z nás nedostali desiatky tisíc rokov evolúcie.

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Teraz najčítanejšie