Kruh sa zatiaľ neuzavrel, priatelia

Dave Eggers je jeden z najvplyvnejších amerických autorov súčasnosti. Slovenský čitateľ sa s jeho tvorbou mohol zoznámiť prostredníctvom jeho románu Hologram pre kráľa.  Pred pár dňami vyšiel v preklade aj jeho ostatný román s názvom Kruh. Identický názov označuje aj knižnú globálnu internetovú spoločnosť, sídliacu v supermodernom kalifornskom komplexe, kde horúčkovito pracujú najtvorivejší ľudia sveta, ktorí na prácu a následný relax využívajú unikátne priestory, športoviská a kluby. Podobnosť s globálnymi hráčmi na poli internetu, sociálnych sietí alebo informačných technológií je viac než náhodná.

Zakladateľom spoločnosti je mladý vizionár, no prinajlepšom aj sociálne nemožný človek, ktorý si preto najal ešte dvoch spoločensky a ekonomicky zručnejších partnerov. Tí následne dokázali produkty spoločnosti efektívne predať, a tak sa z trojice stal akýsi spolok troch mudrcov – otcov zakladateľov. Po zhodnotení spoločnosti sa prvotný hýbateľ dobrovoľne stiahol do úzadia a vytvoril si okolo seba aureolu tajomného samotára, ktorý niekde v zákutiach sofistikovaného komplexu vytvára nové inovácie. Dave Eggers sa pokojne mohol inšpirovať osobnosťami skutočného internetového veku ako sú Sergey Brin, Steve Jobs a Mark Zuckerberg.

Románová spoločnosť Kruh sa postupne rozrastala o nových mladých zamestnancov, startupistov celého sveta, pričom bolo čoraz menej jasné, za ktorou myšlienkou stál sám zakladateľ. V prvopočiatku išlo hlavne o webové služby, ktoré mali zjednotiť viaceré internetové aktivity do globálnej služby, s cieľom vytvoriť pre každého používateľa jednu on-line identitu na internete. Časom sa však Kruh zmenil na akési spoločenstvo, ktorého náboženstvom sa stali pokrok, sociálne siete a technológie.

Kruh skutočne vykazuje všetky znaky sektárskeho správania, v podstate ako každá veľká spoločnosť, ktorá stojí na prehnane korporátnom kódexe správania a uvažovania zamestnancov, formulovanom v jednoduchých heslách a založenom na podriadení sa individuality spoločenstvu. Jedno z hlavných hesiel organizácie je totižto „Spoločenstvo na prvom mieste“, pričom táto korporácia geekov a nerdov si vzájomnú spolupatričnosť vynucuje multilaterálnym zdieľaním, lajkovaním a komentovaním konania svojich členov na virtuálnych sieťach.

Súkromie jednotlivca považujú v podstate za krádež, pretože ten kto sa so svojimi zážitkami a pocitmi nepodelí s ostatnými, okráda komunitu o nové podnety a zdieľané skúsenosti. Napriek tomu je to pre mnohých práca snov, ku ktorej sa dostane aj hlavná hrdinka Mae Hollandová. Hoci ju práca postupne okráda o vlastný život a vkráda sa jej do súkromia, podľahne ako mnohí iní predstave, že jej poslaním je napomôcť organizácii dovidieť za zatvorené dvere a dostať dobro a poznanie aj do najodľahlejších kútov sveta.

Aj na základe vízií zakladateľov sa Kruh totižto čoraz viac riadi heslom, že „Všetko, čo sa deje musí byť známe!“, a to nielen kvôli akémusi právu na všetky informácie, ale aj v záujme transparentnosti a poukazovania na zlé konanie druhých a nespravodlivosť. V popredí tohto sociálno-internetového hnutia je teda akási liečba sveta vyjadrená heslom: „Urobme to. Urobme to všetko!“.

Sociálne média sú hlavným prostriedkom tohto spoločenského hnutia zmeny, pričom efektívnymi pracovnými nástrojmi sú vyzbrojení všetci používatelia globálnej siete v podobe notebookov, smartfónov, tabletov a webových kamier. Prívržencami Kruhu sú v podstate všetci aktívni používatelia internetu. Je to vlastne už tá generácia, ktorá je presvedčená, že jediným vysvetlením 20 minútovej neprítomnosti používateľa na sociálnych sieťach, je jeho smrť.

Nástroje, ktoré Kruh vytvára, však v skutočnosti vyrábajú neprirodzene extrémne sociálne potreby, pričom človek takúto úroveň kontaktov ani nepotrebuje. Udeľovanie smajlíkov a antismajlíkov, shareovanie a lajkovanie však klientov zvádza k presvedčeniu, že žijú fascinujúci život. Komentujú všetko, akúkoľvek činnosť niekoho iného, hoci mnohé veci z toho nikdy sami nerobili a aj lajknutie fotky z Nepálu je považované za ekvivalent osobnej návštevy zobrazeného miesta.

Aj preto román Kruh nie je žiadne sci-fi. Je to naopak výpoveď o súčasnom svete sociálnych médií, technologických hračiek a aplikácií, ktorých tvorcovia sú presvedčení o tom, že určujú trendy, že sú štýlovými ľuďmi ostatných dvoch – troch generácií, a že ich nástroje sú šírením dobra. My, používatelia zase súťažíme o páčitka, smajlíky, divákov a fanúšikov. Vzdávame sa súkromia, chceme vedieť a vidieť mnohé a oháňame sa právom mať názor na všetko.

Príbeh Kruhu je síce trocha predvídateľný, pretože je to taká orwellovská vízia „1984“ prevedená do 21. storočia, kde Veľkého brata nemusí stvoriť priamo diktátor, ale postačí iba obyčajná túžba ľudí po zdieľaní a odhalení vlastného súkromia. Tento rozmer knihy ma zaujal viac ako samotný príbeh hlavnej hrdinky a osídlenie románovými postavami, ktoré som vnímal skôr sekundárne. Úvahy o sile sociálnych médií a ohrození súkromia sú skutočne podnetné aj pre človeka, ktorý doposiaľ paranojou zo sociálnych sietí netrpel. Napriek tomu môžu byť varovným znamením, aby sa kruh nikdy neuzavrel.

 

Dave Eggers: Kruh, Vydavateľstvo: Plus, 2015, Preklad: Marián Gazdík