Denník N

Cena práce rastie, kto príde o zamestnanie?

Nárast ceny práce zvyšuje riziko nezamestnanosti.

Podľa údajov Eurostatu bol v rokoch 2004-2014 rast ceny práce na Slovensku jeden z najvyšších celej Európskej únii. Zamestnanci z nárastu miezd profitujú, firmy však kvôli vyšším nákladom môžu byť nútené znížiť stavy zamestnancov, alebo im skrátiť pracovný čas.

Naše prepočty na základe údajov Eurostatu (zdrojové dáta tutu) ukazujú, že v období rokov 2004-2014 bol na Slovensku jeden z najvyšších nárastov reálnych (teda zohľadňujúcich infláciu) hodinových nákladov na zamestnanca v priemysle v Európskej únii (o 34 %). V Maďarsku v rovnakom období cena práce v priemysle narástla o 21 %, v Poľsku o 18 % a v ČR o 10 %. Reálne náklady na hodinu práce v priemysle rovnakom období stúpli len veľmi mierne napríklad v Nemecku (o menej ako 5 %).

Slovensko tak v hodinových nákladoch na prácu v eurách predbehlo Maďarsko aj Poľsko a zdá sa, že máme dôvod na radosť. Áno, vyššie mzdy pomôžu rodinným rozpočtom (takmer 75 % mesačných nákladov na zamestnanca tvorí hrubá mzda a náhrady). Ale len za predpokladu, že ľudia o prácu neprídu.

Prídeme o prácu?

Štúdia Daniela S. Hamermesha, nedávno publikovaná v IZA World of Labor, objasňuje dopady nárastu nákladov na prácu na zamestnanosť.

Aj keď výsledky závisia od kontextu, agregátne štúdie ukazujú, že zvýšenie nákladov na prácu o 10 % znižuje zamestnanosť (počet zamestnancov alebo počet nimi odpracovaných hodín) o približne 3 %. Hamermesh dokonca tvrdí, že dopad takéhoto zvýšenia ceny práce na zamestnanosť môže byť v dlhodobom horizonte až 10 %, keďže zvýšenie ceny práce môže motivovať firmy nahradiť drahú pracovnú silu strojmi a robotmi.

Nemohlo sa ale stať, že si v týchto štúdiách vedci pomýlili príčinu s dôsledkom? A v skutočnosti je to zníženie počtu dostupných pracovníkov, ktoré má za následok zvýšenie miezd? Niekoľko štúdií (pozri tu, tutu) sa podujalo zodpovedať túto otázku kauzality. Výsledky sú rôznorodé, avšak potvrdzujú negatívny dopad zvýšenia hodinovej ceny práce na počet zamestnancov.

Skúsenosti a vzdelanie

Hamermesh zdôrazňuje potrebu rozlišovať dopady nárastu ceny práce na rôznych zamestnancov. Pracovníkov s viac skúsenosťami, s lepšími zručnosťami, alebo vyšším vzdelaním je ťažšie nahradiť, ako ich menej kvalifikovaných kolegov.

Empirické štúdie potvrdzujú, že nárast nákladov na prácu znižuje zamestnanosť mladých pracovníkov do väčšej miery, než v prípade skúsenejších kolegov. Podobne sú zvýhodnení ľudia s vyšším vzdelaním.

Skrátiť úväzok alebo prepustiť?

Pri náraste ceny práce majú zamestnávatelia prakticky tri možnosti – buď zamestnancov prepustiť, znížiť im pracovný úväzok, alebo na nárast nereagovať a pokúsiť sa zvýšené náklady na prácu kompenzovať z iných zdrojov alebo zvýšením produktivity práce.

Pri empirickom meraní dopadov nárastu ceny práce na zamestnanosť je preto nutné zohľadniť celkový počet pracovníkov a nimi odpracovaných hodín, t.j. veličinu celkovej práce, ako aj celkové fixné a variabilné náklady na hodinu práce.

Analýza dát (napr. tutu) ukazuje, že zvýšenie fixných nákladov na prácu motivuje zamestnávateľov zamestnať menej pracovníkov, avšak na dlhší pracovný čas. Dopad na celkový počet odpracovaných hodín je však negatívny, pretože vplyv na počet zamestnancov je väčší ako dopad na odpracovaný čas na zamestnanca.

Celkovo sa tak ukazuje, že zvýšenie nákladov na prácu znižuje zamestnanosť, ako aj počet odpracovaných hodín.

Minimálna mzda

Zvýšenie minimálnej mzdy navyšuje cenu práce ľudí pracujúcich za mzdu bĺízku minimálnej mzde. Vplyv vyššej minimálnej mzdy na celkovú zamestnanosť závisí od dvoch veličín: akého počtu pracovníkov sa zvýšenie minimálnej mzdy týka priamo alebo nepriamo, a ako toto zvýšenie zníži zamestnanosť v kategórii týchto pracovníkov.

Celkovo sa dá povedať, že zvýšenie minimálnej mzdy ohrozuje zamestnanosť najmä mladých a menej vzdelaných praovníkov, ale aj imigrantov a menšín. Problematike dopadov minimálnej mzdy sa podrobnejšie venujeme v našich predchádzajúcich blogoch.

Príplatky za nadčasy, nočnú prácu, sviatky a víkendy

V mnohých krajinách platia za prácu nadčas zamestnávatelia okrem mzdy príplatok. Na Slovensku sú príplatky vo výške 25 %, v USA dokonca 50 % priemerného zárobku. Cieľom týchto príplatkov je stimulovať zamestnávateľov, aby zamestnávali viac pracovníkov s kratším pracovným týždňom. Zároveň majú príplatky za nadčasy znižovať dopyt po práci nad rámec štandardného uväzku počas pracovných dní.

Empirické štúdie však ukazujú, že kvôli navýšeniu nákladov na prácu táto politika redukuje celkový počet odpracovaných hodín. Doterajšie výsledky výskumu tiež ukazujú, že zamestnávatelia na príplatky reagujú a presúvajú pracovnú dobu na štandardný pracovný čas.

Záver

Zmena dopytu po pracovníkoch a zmena odpracovaných hodín pri rozdielnych nákladoch práce závisí od situácie zamestnávateľa a od špecifík konkrétnej ekonomiky krajiny. Vo všeobecnosti však platí, že vyššie náklady práce, ktoré nie sú kompenzované technologickými zmenami (teda adekvátnymi zmenami produktivity), znižujú ochotu zamestnávateľov prijímať nových pracovníkov a znižujú celkové množstvo práce v trhovej ekonomike.

To znamená, že snahy o to, aby sa mali zamestnanci lepšie – navýšením ich hrubých miezd alebo prémiami za nadčasy, – znížia celkové množstvo odpracovaných hodín v ekonomike. Keď klesne celkový objem práce, poklesne celkový národný produkt (pri danom stave technológií).

Kompenzovala teda produktivita nárast ceny práce v relevantnom obdobi? Dáta Eurostatu ukazujú, že počas rokov 2004-2014 nastal na Slovensku rast reálnej produktivity práce v priemysle o 23 %. Zvýšenie reálnych nákladov na prácu v tomto období o takmer 34 % bolo teda vyššie ako reálny rast produktivity práce. Potvrdzujú to údaje o náraste ceny práce na jednotku produktivity v danom období o viac ako 8 % (4 percentuálne body).*

A to podľa výsledkov v odbornej literatúre zosumarizovaných Hamermeshom môže byť problém. Zákonodarcovia a tvorcovia politík trhu práce si preto musia byť vedomí, že navyšovanie minimálnej mzdy alebo iné opatrenia vedúce k zvýšeným nákladom na pracovnú silu nad rámec produktivity práce zároveň znížia počet pracovných miest a/alebo počet odpracovaných hodín na pracovníka. Takéto možné straty na celkovom množstve práce a následne národnom produkte v ekonomike musia byť pri posudzovaní politík trhu práce dôsledne zvážené.

Martin Kahanec a Zuzana Šmehýlová

* Táto premenná sa však pomerne výrazne mení v čase – jednotkové náklady boli v roku 2014 nižšie ako na začiatku milénia.

O CELSI

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je neziskový výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom o trhu práce a jeho inštitúciach, práci a organizáciách, podnikaní v spoločnosti a etnicity a migrácie v rámci ekonomického, sociálneho a politického života v modernej spoločnosti. CELSI je nezávislé od akejkoľvek ideológie, politickej strany, organizácie, či vlády.

Teraz najčítanejšie

CELSIblog

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom o trhu práce a jeho inštitúciach, práci a organizáciách, podnikaní v spoločnosti a etnicity a migrácie v rámci ekonomického, sociálneho a politického života v modernej spoločnosti. CELSI je nezávislá nezisková mimovládna organizácia, ktorá sa neviaže na akúkoľvek ideológiu alebo politickú stranu, organizáciu, či vládu.