Denník N

Blade Runner 2049 je film, ktorý ukazuje, čo znamená byť človekom

Blade Runner 2049 nepatrí k najlepším sci-fi filmom, no spomedzi sci-fi filmov najlepšie odpovedá na to, čo robí človeka človekom.

Pozor, článok vyzrádza dej k filmu!

Ohlásenie pokračovania kultového sci-fi Blade Runner z roku 1982 bolo prijaté s veľkými očakávaniami a opatrnosťou zároveň. Minulé pokusy o vzkriesenie kultových značiek nie vždy dopadli dobre, a tak ani úspech Blade Runner 2049, personálne zabezpečený Ridleyom Scottom v producentskej pozícii a talentovaným Denisom Villeneuveom, autorom minuloročného filozofického sci-fi The Arrival, na režisérskej stoličke, nebol ani zďaleka istý.

Dennis Villeneuve vytvoril solídnu sci-fi neo-noir detektívku s príjemnou komornou atmosférou. V rámci žánru sci-fi ide o  osviežujúci film, lebo v ňom nejde o záchranu sveta, či podobný motív, ktorými je sci-fi presýtené. Neverte však oslavným recenziám, ktoré zaplavujú internet. Blade Runner 2049 nie je dokonalý film, a dokonca ani v rámci sci-fi žánru nemieri do najvyššej ligy.

Film sa rovnako ako jeho predchodca miestami hrá na niečo čím v skutočnosti nie je. Tvári sa ako filozofické dielo s hlbokými myšlienkami, no po bližšom pohľade zistíme, že ide o poľutovaniahodný plochý film. Pôvodný Blade Runner nemal takéto ambície, a do pozície filozofického veľdiela sci-fi žánru ho povýšili jeho fanúšikovia. Tvorcovia pokračovania však produkciu začali s jasným zámerom urobiť z filmu myšlienkovo ťažké dielo, čo bol tlak,  kvôli ktorému snímka v mnohých miestach zlyhala.

Blade Runner 2049 má navyše problémy so stopážou a tempom, čo sú v rámci filmovej tvorby neodpustiteľné hriechy. V porovnaní s minuloročným The Arrival akoby Villeneuve stratil cit pre tempo a budovanie napätia, vďaka ktorým bol The Arrival po remeselnej stránke tak pôsobivý film.

Čo však tento film posúva ponad konkurenciu je snaha zodpovedať na otázku toho, čo robí človeka človekom a odlišuje od replikanta (replikanti sú umelo vytvorení ľudia, ktorí sú vo svete Blade Runnera  stvorení pre náročnú prácu, najčastejšie vo vesmírnych kolóniách).

Keď v pôvodnom Blade Runnerovi vyslovil Rutger Hauer svoju legendárnu improvizovanú repliku „All those moments will be lost in time, like tears in rain.“ definoval Blade Runner ako modlu sci-fi žánru, a zároveň zosumarizoval hlavnú myšlienku filmu, a to síce, že ľudskosť sa ukrýva v individualite a odlišnosti od ostatných. Replikanti v pôvodnom Blade Runnerovi verili vo svoju individualitu, lebo zažili niečo čo iní nie, a preto rozdiely medzi nimi a bežnými ľuďmi prestali existovať.

Blade Runner 2049 ďalej pracuje s touto myšlienkou a dopĺňa ju o ďalšiu dôležitú súčasť ľudskosti.

Hlavnou dejovou líniou filmu je pátranie detektíva K. (stvárnený Ryanom Goslingom) po dieťati splodenom dvomi replikantmi. Vedecky nereálna vec sa stala skutočnosťou a K. musí podľa rozkazov dieťa zlikvidovať spolu so všetkými dôkazmi o jeho existencii, a to pre záujmy zachovania spoločenského poriadku medzi ľuďmi a replikantmi.

Ako film postupuje, divák a K. spoločne prepadajú pocitu, že práve K. je toto zázračné dieťa, po ktorom pátra. Vysvetľuje si to unikátnymi spomienkami, ktoré by ako replikant nemal mať, lebo všetky spomienky mu boli mu implantované pri jeho výrobe. Práve v tejto existenčnej unikátnosti a budovania individuality je jedna z definícií ľudského života. V desivo šedom, uniformnom svete Blade Runnera je navyše individualita veľmi vzácna.

Toto zázračné dieťa splodené replikantmi sa má stať vedúcou osobnosťou revolúcie, ktorú predpovedá niekoľko postáv v priebehu filmu (inšpirácia kresťanstvom je nepopierateľná). Dieťa tak znamená nádej v lepšiu budúcnosť, cieľ a zmysel existencie.

Ako K. postupne prepadá myšlienke, že práve on je to zázračné dieťa, začína sa v ňom budovať viera a životný zmysel. Do tohto momentu mal len účel, tak ako každý iný stroj, no odvtedy jeho existencia získala zmysel, čo ho priblížilo bližšie k podstate ľudskej existencie.

Na prvý pohľad sa zdá, že film tak myšlienkovo obhajuje ľudskosť ako vieru v dôležitosť jednotlivca, no zavrhuje ju, keď vyjde najavo, že K. je len obyčajný replikant. Práve táto domýšľavosť o vlastnej dôležitosti je tak typická pre ľudí. Radi sa podvedome klameme a prijímame myšlienky a ideove barličky, ktoré nám pomáhajú zmieriť sa s našou bezvýznamnosťou.

Individualita ako základný prvok ľudskosti je tak ohrozená, no stále prítomná a relevantná, ak ju zasadíme do spoločného myšlienkového rámca. V prípade Blade Runnera 2049 je myšlienkovým rámcom spoločná viera replikantov v príchod dieťaťa a začiatok revolúcie.

Ľudstvo je okrem individuality silne tvorené a ovplyvnené spoločnou myšlienkou a vierou (nechápať len v náboženskom zmysle). Práve idey a viera posunuli ľudstvo tam kde sme teraz  a spomedzi ostatných živočíšnych druhov nás povýšilo na vyššiu úroveň, a práve s touto myšlienkou najnovší Blade Runner tak dobre pracuje. Preto aj replikanti v tomto filme verili vo svoju ľudskosť práve vďaka spoločnej myšlienke a viere vo zmenu ich stavu, a to aj keď táto viera nie je pravdivá, či reálna. Skutočné dieťa, ktoré K. hľadá totiž trpí vzácnou chorobou, kvôli ktorej nemôže opustiť svoju karanténu, takže myšlienka revolúcie ostáva len myšlienkou. Robí to z replikantov menejcenných ľudí, keď veria v niečo na realizovateľné?

Niander Wallace, jedna z dôležitých postáv filmu, stvárnená Jared Letom, je presvedčený, že civilizačný pokrok stojí na otrokoch. Wallace sa však škaredo sa mýli, lebo za pokrokom nestáli ani tak svaly, ako spoločná myšlienka a viera v nami vytvorené mýty. Keď si vo filme túto vieru adaptovali replikanti a prispôsobovali jej svoje konanie, stali sa tak ľuďmi viac ako ktorýkoľvek iný skutočný človek, lebo uverili vo svoju dôležitosť, zmysel, a to aj keď nemusel byť pravdivý a realizovateľný.

Blade Runner 2049 vynikajúco ilustruje podstatu ľudskej existencie a pokroku ľudského druhu založených na spoločných myšlienkach, a to aj keď ide o klamstvo, predstieranie, či  vieru v nerealizovateľné veci. Otázka na koniec ostáva, prečo sa replikanti tak chceli priblížiť ľuďom?

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie