Ako som zbieral podpisy na vznik hnutia Progresívne Slovensko

A tretí moment bola žena a muž (každý zvlášť), ktorí prišli za mnou cielene, až som sa bál prečo sa pozerajú priamo na mňa. Nakoniec vysvitlo, že čítali výzvu na Facebooku, že sa tu budú zbierať podpisy, tak rovno došli podpísať.

Bol veľký rozdiel na podpisových akciách v Bratislave napriek tomu, že to je rovnaké mesto. V Mlynskej doline(študentské internáty) a na Kamennom námestí(centrum), kde väčšina ľudí na Kamennom námestí, keď videla človeka čo niečo od nich chce, tak buď zmenila smer chôdze, aby sa im oblúkom vyhli, resp. veľmi veľa ľudí sa odmietlo zastaviť z dôvodu, že nemajú čas. Často krát bez toho, aby sa na vás pozreli…

Raz som zastavil jednu staršiu dámu, ktorá bola najprv veľmi skeptická ku tomu, čo som od nej chcel. Začala rozhovor so slovami: „Zase ďalšia strana?“ Následne keď som jej objasnil dôvody, tak úplne obrátila. Veľmi sa jej to páčilo, podpísala to zo slovami „vy mladí to musíte vybojovať, konečne už treba zmenu“. So záujmom sa pri nás pristavili aj iné dve dámy približne v jej veku, ktoré keď zistili o čo sa jedná, tak hneď „utekali“ preč a jedna z nich mi z diaľky pár metrov kričala, že som ešte príliš mladý a nerozumiem sa do politiky. Na to tá „moja“ dáma dodala žeby „bola rada, nech ľudia nad určitý vek by nemali mať volebné právo“. Ja som jej síce oponoval, že by ho stratila aj ona a určite si to nezaslúži. Ona na to „nevadí, hlavne, že ho títo d..bili nebudú mať“.

Posledný príbeh, ktorý chcem vyrozprávať ma napĺňa nádejou, že to má zmysel. Začiatkom augusta sme tiež zbierali podpisy a oslovil som jedného pána, ktorý kategoricky odmietal Progresívne Slovensko. Dokonca až tak, že zvyšoval hlas a pôsobil agresívne. Mňa to ale neodradilo a skúšal som s ním komunikovať a celkom veľa som sa o ňom dozvedel. Pán bol veľmi sčítaný, snažil sa ma ohurovať citátmi z latinčiny a rôznymi otázkami, na ktoré som nie vždy vedel odpoveď. Napriek tomu, že som sa cítil ako študent na skúške, ktorý nevie danú otázku, ale ja som sa nedal.

Vysvitlo, že volil Fica(a predtým Mečiara), lebo on je veľký štátnik a tým pádom mu bol ochotný odpustiť každý hriech. Dokonca sa pohrával s myšlienkou voliť Kotlebu v nasledujúcich voľbách. Nakoniec som sa s ním rozprával dlho aj po skončení podpisovania a celkovo som s ním strávil cca. hodinu a pol. O pár dní keď sme zbierali znova na Kamennom námestí, sme sa opäť stretli a on si ma pamätal, tak sa zastavil aspoň na zopár slov. Pozitívne bolo, že za ten čas si čo to pozisťoval o Progresívnom Slovensku a páčilo sa mu ako (pre neho) mienkotvorný Michal Havran pozitívne privítal príchod PS. Snáď keď sa stretneme do tretice, už bude natoľko otvorený myšlienke Progresívneho Slovenska, že by možno aj podpísal.
Ja si z tejto skúsenosti beriem jedno veľké ponaučenie, aby sme nelámali palicu nad človekom, ktorý má iné názory ako Vy. Dokonca z Vášho pohľadu extrémne. Je jednoduché presvedčiť niekoho, kto je už presvedčený, alebo je mu to jedno. A preto ma stretnutie s týmto človekom viac teší ako sto iných podpisov, ktorí dali podpis, len tak(Nechcem ale tieto podpisy nijako znevažovať). Toto je to pravé, prečo to robím ja. Zanechať dobrý dojem v človeku, ktorý nechce, aby ste v ňom ten dobrý dojem zanechali. Jednoducho dá sa to zmeniť, ak všetkému dáme čas a myslíme to úprimne. A ja … ja to s nimi nevzdám.