Premiérove jesenné čísla.
Dozvuky migračnej vlny spoľahlivo kraľujú volebným témam v (strednej) Európe. Na jednej strane oslabujú, na druhej vyhrávajú voľby. Namiesto triumfálneho pochodu sociálnej demokracie jadrom Európy sú na programe dňa príčiny neúspechu, konsolidácia a (zrejme) pobyt v opozičných laviciach.
A ak sa aj lokálne zadarí ( v Niedersachsene zmobilizovala SPD o 10% voličov viac ako mesiac predtým vo veľkých voľbách), tak straty tých druhých sú také veľké (die Linke), že bránia vzniku väčšiny. A tak sa len možno otočí garde a druhý v poradí opäť raz zloží vládu (malú Jamajku?) v krajine Volkswagenu.
Napriek úsiliu v zákulisí je Robert Fico konfrontovaný s faktom, že sociálna demokracia dnes nevynáša. Jadro Európy nahrádza téma V4 a dvojaká kvalita potravín. Veľmi tomu nerozumiem. Vyrástol som na zvolenských syrokrémoch, čokoládkach z Devy Trebišov, horalkách zo Sedity, kofole a slovenských minerálkach. Dvojakú kvalitu tých druhých som ani nepotreboval veľmi vnímať. Ak dnes reklama vychvaľuje kvalitu hurbanovského sladu, kde zostali rovnako vychýrení zeleninári (a fóliáši) zo Žitného ostrova?
Robert Fico najlepšie rieši problémy, ktoré sám vytvorí alebo nimi ani nie sú. Prípadne sa vyriešia samé od seba. Tak vehementne chcel brániť rodnú hrudu, že ani nepostrehol, že z imigračného problému sa stal problém emigračný. Tak veľmi chcel chrániť hranice zvonka, že ani nepostrehol (?), že ich treba chrániť zvnútra. Aby ľudia neutekali. Minimálne na turnusy.
Ak slovenská ekonomika rastie a zároveň sme (relatívne) znížili rozpočtový schodok, tak by sme sa mali vytešovať spolu s premiérom, že sa nám darí. Ak si ale musím každý rok požičať, hoci zarábam stále viac, žijem stále na dlh. A ak sa mi zadarí, raz vstúpim do reštrukturalizácie … alebo prenechám deťom majetok zaťažený sentimentom a … dlžobou.
Robert Fico sa zjavne ani nechystá dosahovať vyrovnaný rozpočet. A ak sa aj pokúša ohýbať čísla ako paragrafy, veľmi mu to nejde. Napriek tomu, že ponúka vlastný právny výklad …
Čas stíšiť rádio.
