Denník N

Prečo sme vsadili na zmenu školstva postavenú na výskume?

Zmeny stojace na spoľahlivých informáciách a podrobené kvalitnej analýze môžu naše školstvo posunúť dopredu. Preto sme sa v projekte To dá rozum rozhodli postupovať spôsobom, ktorý je pre slovenskú verejnú politiku neštandardný.

Často sa s kolegami z projektu To dá rozum stretávame s otázkou, prečo nám tak dlho trvá zverejnenie návrhu na zmeny v školstve na Slovensku. Najprv som si hovorila, že objasnenie nášho postupu nebude nikoho zaujímať. Posledné týždne som však  mala viac priestoru o projekte hovoriť a zistila som, že opak je pravdou. Keď som ľuďom vysvetľovala, čo sme už v rámci projektu spravili a  čo ešte chystáme, stretla som sa s veľkým záujmom a podporou. Keďže som zatiaľ mala možnosť hovoriť len s pár desiatkami ľudí, rada by som našu prácu priblížila aj širšiemu publiku.

Chceme priniesť riešenia, ktoré budú odrážať reálne potreby slovenského školstva
V projekte To dá rozum sme sa rozhodli postupovať spôsobom, ktorý je pre slovenskú verejnú politiku neštandardný. Aby sme mohli zadefinovať, čo je v systéme vzdelávania potrebné zmeniť, musíme najprv pochopiť, čo v praxi nefunguje a najmä, prečo to nefunguje. Bez tohto porozumenia by sa nám mohlo ľahko stať, že neprinesieme riešenia na reálne problémy alebo neodstránime príčiny problémov, ktoré v školstve máme, ale odstránime len ich prejavy. Zároveň ani tie najlepšie príklady dobrej praxe zo zahraničia či zo Slovenska nám nepomôžu, pokiaľ nebudú vybrané a zavedené so znalosťou nášho kontextu a s ohľadom na potreby ľudí v našich školách.

Vízia projektu je to, kam chceme napredovať
V roku 2016 sme v spolupráci so zahraničnými a slovenskými expertmi na školstvo, ale aj napríklad na ekonómiu, demografiu, či trh práce, vymedzili víziu, ako by malo vyzerať školstvo, ktorého absolventi budú pripravení na to, čo ich v budúcnosti čaká.  Keď sme zadefinovali, kam chceme kráčať, zamerali sme sa na skúmanie toho, čo nás delí od naplnenia cieľového stavu, a to od materských až po vysoké školy. Len poznaním toho, čo nás delí od ideálu, budeme schopní zadefinovať kroky a ich postupnosť, ktoré je potrebné pre fungujúci vzdelávací systém zrealizovať.

Na vzdelávací systém nazeráme ako na celok
Dôležitým aspektom pri definovaní toho, čo budeme skúmať, bola okrem vízie vzdelávania aj potreba nazerať na vzdelávací systém ako na jeden celok, v rámci ktorého by mali byť jednotlivé časti vo vzájomnom súlade. Toto napríklad umožní, že vysoké školy budú dobre pripravovať učiteľov a učiteľky pre škôlky a školy a naopak, že absolventi nižšieho stupňa vzdelávania budú vedieť bez problémov pokračovať na vyššom stupni, prípadne až na vysokú školu.  Aby sme zabezpečili nazeranie na školstvo ako celok, výskumné otázky sme neformulovali pre jednotlivé stupne štúdia, ale orientovali sme sa na prierezové problémové okruhy, ktoré sú vlastné všetkým vzdelávacím stupňom.  Vzájomné zladenie návrhov v jednotlivých oblastiach školstva a v rôznych stupňoch vzdelávania umožní, že prídeme s vnútorne konzistentným a uceleným návrhom na zmeny v školstve. Vo výskume sa venujeme týmto piatim prierezovým okruhom:

  1. Pri obsahu a forme vzdelávania: Čo a akými metódami sa žiaci a študenti učia?
  2. Pri učiteľoch: Ako sú vyberaní, vzdelávaní a rozvíjaní učitelia?
  3. Pri priestupnosti vzdelávania: Ako je zabezpečený prestup medzi školami a vzdelávacími stupňami na Slovensku, ale aj medzi slovenskými a zahraničnými školami? Aký je prechod medzi školou a trhom práce? Ako je zabezpečený návrat do škôl v prípade, že si niekto potrebuje doplniť vzdelanie? Ako školy spolupracujú s vonkajším svetom?
  4. Pri individualizácii vzdelávania: Ako sa napĺňa potenciál každého dieťaťa, dieťaťa pasujúceho sa s prechodnými ťažkosťami pri učení, či dieťaťa s určitým znevýhodnením či nadaním?
  5. Pri spravovaní a financovaní školstva: Ako je zabezpečovaná a rozvíjaná kvalita vzdelávania (pri univerzitách aj vedy)? Ako sú školy riadené a ako sektor vzdelávania spravuje štát na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni? Ako sú školy financované, v čom sú problémy nielen  ohľadom objemu zdrojov, ale aj s ich využitím?

Súčasnú situáciu v školách a v rôznych inštitúciách mapujeme po celom Slovensku prostredníctvom viac ako 400 individuálnych a 22 skupinových rozhovorov so všetkými aktérmi, ktorých sa päť prierezových tém týka. Spolu zatiaľ išlo o 500 respondentov.

Na každú tému sa pýtame všetkých relevantných strán. Napríklad pri otázkach o obsahu vzdelávania sme sa na to, čo sa študenti učia, pýtali učiteľov, študentov ako aj zamestnávateľov prostredníctvom rozhovorov so špecialistami na ľudské zdroje. Takto postupujeme pri všetkých otázkach. Za našimi respondentmi sme cestovali po celom Slovensku na malé i veľké školy a škôlky, súkromné, štátne, cirkevné i verejné, na gymnáziá aj stredné odborné školy a vysoké školy s rôznym zameraním. Rozprávali sme sa aj s nepedagogickými špecialistami a zriaďovateľmi škôl. Tiež sme hovorili so zástupcami inštitúcií, ktoré by mali zabezpečovať podporu pre žiakov a študentov, ich rodiny, ako aj pre učiteľov a nepedagogických pracovníkov. Pri vysokých školách sme neobišli ani grantové agentúry a akreditačnú komisiu. Diskutovali sme aj s ľuďmi mimo Slovenska, konkrétne s takmer tridsiatimi slovenskými študentmi v Čechách (v Brne, Olomouci a Prahe), ako aj so slovenskými vedcami pôsobiacimi v zahraničí (USA, Švajčiarsko, Česká republika, Rakúsko).

Cieľom individuálnych a skupinových rozhovorov bolo identifikovať hlavné problémy v každej z piatich prierezových tém. To, či sú zistené problémy relevantné pre celý systém alebo len pre jeho časť, napríklad konkrétny typ škôl, zistíme prostredníctvom dotazníkov, ktoré budeme v novembri a decembri zbierať medzi približne 3 000 respondentmi na Slovensku i v zahraničí. Spojenie dát z dotazníkov a rozhovorov nám pomôže vytvoriť podrobnú mapu problémov a ich príčin, ktorú chceme verejnosti predstaviť na jar 2018 a opäť nami identifikované problémy podrobne prediskutovať s ľuďmi v rôznych častiach Slovenska.

Návrhy zmien postavené na podrobných zisteniach z praxe
Ďalším krokom projektu bude formulovanie návrhov riešení na základe príkladov dobrej praxe zo Slovenska a zo zahraničia. Riešenia budeme veľmi podrobne skúmať, aby sme vedeli posúdiť, v akom kontexte a za akých podmienok môžu dobre fungovať. Súčasťou našich odporúčaní nebude len opis toho, čo je pre slovenské školstvo dobré, ale aj akými krokmi sa k tomu dopracovať, akých aktérov do procesu zapojiť a v neposlednom rade, aké prostriedky a akým spôsobom alokované budú na želanú zmenu potrebné. Naše návrhy potom opäť budeme diskutovať po celom Slovensku a pred parlamentnými voľbami v roku 2020 predložíme verejnosti a všetkým relevantným politickým stranám (mimo extrémistických) kandidujúcim do parlamentu, ucelený návrh zmien nášho školstva.

V najbližších mesiacoch vám na blogu predstavíme niektoré čiastkové zistenia, či už  v podobe dát alebo konkrétnych príkladov. Zároveň budeme zisťovať názory rôznych aktérov vo vzdelávaní na reprezentatívnych vzorkách respondentov. Veríme, že nám svojím zapojením sa do dotazníkového prieskumu či následných diskusií, pomôžete pripraviť zmysluplné návrhy zmien v školstve, ktoré budú riešiť reálne problémy a budú postavené na podrobných zisteniach z praxe. Len zmeny stojace na spoľahlivých informáciách a podrobené kvalitnej analýze totiž môžu naše školstvo naozaj posunúť dopredu. To dá rozum!

Renáta Hall
riaditeľka projektu To dá rozum

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/