Denník N

Múdrosť sa nepovyšuje. Nosí sieťovku

Dve veci vám chcem. Prvá, v článku je vulgarizmus. Druhá, niektorí si ho prečítate, aby ste ho našli. Fotka Michal Jenčo

Penzión Dubná skala na ceste z Martina do Žiliny zrušili kvôli diaľnici Bratislava – Košice. Oco sa so mnou hádal, že tam býval bordel. Ja že nie, že dom lásky je trochu ďalej smerom na Martin. Tak sme tade museli prejsť dvakrát a nájsť tú ružovú budovu s vysvieteným srdiečkom aby sme mohli potvrdiť aj tak iba naše dohady. Pýtam sa doma mamy ako sa slušne povie ,,bordel“ a hľadám oficiálnu stránku tohto erotického podniku na internete. Zisťujem pri tom, že v tomto kraji sa nič nemôže pomenovať pravým menom, aj to z nás stále robí bytosti, ktoré si klamú. Krčma má v popise ,,cukráreň“, marihuana je ,,sušená tráva“, tak bordel bude asi ,,lázne pre penisy“. Čo ja viem. Každopádne, nejakú dedinskú kuloárnu ujúkáreň pre kamionistov asi oficiálnymi cestami nenájdem.

Veľmi ma to vždy zaujímalo, keď som tade šla. Kto pracuje za tými zadebnenými oknami, ktoré majú vždy simulovať noc. Coelhových Jedenásť minút alebo Kameňák? Čo si mám predstaviť?

Jaru, nazvime ju tak, som stretla v prázdnom vlakovom vozni v smere z Mikuláša. Tvrdé blond vlasy, veľký chlapský nos, rifle, sieťovka. Rozosmialo ma to, vravím si, šmária, kto dnes nosí ešte sieťovku okrem módnych blogeriek? Zatvárala okno, prihovorila som sa jej.

Niekedy vás ľudia rozdrvia egom, inokedy prekvapia svojou úprimnosťou. Niekedy začnú tým, že ich v detstve zneužívali ešte skôr, ako im narástli chlpy na obočí a skončia tým, že robia kurvu. Nepýtala som sa kde. Bontón. A možno by povedala, že v „ružovom srdci“ a ja som možno chcela aby ten fakt navždy ostal pre mňa zadebnený, ako okná nevestinca. Nesedela som tam a nečakala, že sa to ,dobre‘ skončí. Nečakala som, že odrazu povie: ,,…ale pred dvoma rokmi som našla stratenú sebaúctu a pracujem v zelovoci.“ Ee. Rozprávala som sa s prostitútkou. Skúšala, koľko vydržím a kedy ňou začnem opovrhovať.

Jara nebola feťáčka v dlhoch. Pre mňa bola veľmi múdra. Rozprávali sme sa o chorobách, peniazoch, pedofílii, lebo ona vysielala signál, že môžeme a ja sa rada spytujem. ,,Ťažké je narodiť sa so sexuálnou potrebou, ktorá je zakázaná. Veď sexualita nás často ovláda. Väčšina pedofilov nikdy nezažije svoje predstavy, iba utrpenie. Ale my sa nevieme dívať bez hnusu a s pochopením na tých, ktorí sú iní.“ Spravila pauzu.  ,,Dokonca ani človek, ktorý predstiera svoju orientáciu za ,normálnu‘ si väčšinou radšej hodí kameňom, keď už verejnosť hádže, ako sa priznať. My sami znemožňujeme týmto ľuďom cestu vytrvalosti a odriekania tým, že ich nevieme prijať, vedome sa od nich odvraciame.“ Menej vznešene to povedala a bola v tom horkosť a úľava zároveň. Jara nevie, či ten, kto ju znásilnil bol pedofil. ,,Jara, myslíš si, že to súvisí s tým, čo robíš teraz?“ Pýtam sa a tykám jej, lebo mi to navrhla. Že prejavy vyššej, nižšej úcty sú tiež dôkazom, že medzi ľuďmi to nie je v poriadku. Už len slovne si ukazujeme, že sme si nerovní. ,,Som rada, že sa pýtaš. Žijeme ešte stále v dobe, kedy to niekto robiť musí. A ešte dlho bude. Kto, ak nie takí, ako ja. Ranení na jednom konci sa stretávajú s ranenými na druhom. Spolu sa ,liečime‘. Nejedna, čo šliape ti povie, že často ani o sex nejde.“

Samozrejme, že som sa jej pýtala na Boha. Verí a do kostola nechodí vo svojej dedine.

Niekedy sa verejne vie, že niekto ,hreší‘ a tí, čo sú posadnutí čistotou si myslia, že môžu rozdávať odsudzujúce pohľady. Veľa z nás pritom ťažko hreší závisťou a nenávisťou, do vnútra nám však nevidno ako do nákupnej sieťovky. Ak by nás náboženstvo malo niečo naučiť, tak pochopeniu. Tomu, že všetci vychádzame z iných pomerov, a tak sa kreuje aj náš život. Každý z nás je božský, len každý z nás má individuálny prístup k Bohu. Nepôjdeme všetci rovnakou cestou, je to nemožné. Najhoršie, čo si môžeme myslieť je, že Boh nás chce trestať a byť ním posadnutý natoľko, že si trúfame odsudzovať.

Veď tak sa hovorí, že tých milujme najviac, o ktorých si myslíme, že sú toho najmenej hodní. To je veľká myšlienka, ktorá hovorí, že múdrosť sa nepovyšuje, ego áno.

Tak sme toho schopní?

Požehnané sviatky Vám prajem v pokore. Aby boli pravdivé.

Teraz najčítanejšie