Už se perou

A práve na Mazureka, krajského predsedu ĽSNS pre Prešovský kraj som si nespomenul iba tak náhodou, ale preto, že má očividne šťastnú ruku pri výbere okresných funkcionárov, či rozdávaní členských preukazov. Spomínate si na Mazurekovho bývalého okresného predsedu z Medzilaboriec Kristiána „Kika“ Cigánika? Alebo Františka Lipku? Zdá sa, že podobne, hoci iným spôsobom sa Mazurekovi zadarilo aj v prípade okresného predsedu pre Prešov, Františka Maňkoša. Na oficiálnej stránke strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, síce Maňkoš stále figuruje ako okresný predseda.

A ešte nedávno vyzeral šťastný na  fotografiách s Mazurekom a Kotlebom. Aby vzápätí urobil s členstvom a funkciou v Kotlebovej a Mazurekovej strane krátky proces. Žeby sa bol inšpiroval nápisom na vlastnom tričku?

Ale na stránke Jána Garaja, ktorého kandidatúru na úrad predsedu Prešovského samosprávneho kraja František Maňkoš podporuje, už 21. augusta okrem iného píše: „…ako bývali člen LSNS mozem povedať ze stranu nepovažujem za pro narodnu ani proti systémovu a uz vôbec nie za serióznu.ci na strane bezneho obcana…a tak nejako ako bývali člen a funkcionár trochu viem o čom hovorím..“

Maňkošove tvrdé slová o ĽSNS potvrdil aj Ján Gancarčík, ktorý za Kotlebovu stranu kandidoval v parlamentných voľbách a z ktorého stránky už tiež zmizli fotografie z jeho nedávnej straníckej minulosti: „Moja reč, môžem potvrdiť“

Osobitný prípad je aj advokát Ján Garaj, o ktorého pozoruhodnej prednáške na krajskom sneme ĽSNS v Prešove som  písal v blogu „Známy advokát školí kotlebovcov na krajskom sneme v Prešove.“ Garaj v minulosti neúspešne kandidoval do mestského zastupiteľstva za Mečiarovu ĽS-HZDS a rovnako neúspešne do parlamentu za stranu 99% – občiansky hlas. V súčasnosti kandiduje ako nezávislý, členstvo v Kotlebovej strane opakovane popiera a od ĽSNS sa ostro dištancuje: „Zdôrazňujem, že som nezávislým kandidátom, bez akýchkoľvek prepojení na Magiána… Nie som v Kotlebovej strane ani v žiadnej inej strane. Som nestranícky kandidát… Nikdy som členom LSNS nebol…“ Konečne, načo je dobré byť členom nejakej strany, keď vás nikam nenominuje, nepodporí a dokonca proti vám postaví ako protikandidáta vlastného okresného predsedu.

Verme pánovi doktorovi, je to skúsený politik, ktorý si svoju nezávislosť a nestraníckosť prísne stráži, čo dokazuje aj jeho kandidatúra za HZDS a 99% a radšej si nepripomínajme ani túto fotografiu zo spomínaného krajského snemu ĽSNS v Prešove. Pánovi doktorovi sa fotografia očividne nepáči a ak ju niekto pridá na jeho stránku, okamžite ju vymaže. Ale určite iba preto, že je iba taká tuctová, rovnaká ako fotografie ďalších nových členov ĽSNS, ktorým Milan Mazurek na sneme presne takto slávnostne odovzdával členské preukazy. Ale možno ani oni nie sú členmi ĽSNS a slávnostný obrad bol iba takým malým, nezáväzným kabaretným spestrením podujatia.

V tejto súvislosti je preto nutné brať vyjadrenie pána nezávislého kandidáta ako „Písmo sväté.“ Garaj hovorí jasne. „Pán Klingáč pozrite si dobre tú fotku, kto drží ten preukaz v ruke…“ Preukaz drží v ruke Mazurek, nie JUDr. Garaj a tým je vec hodnoverne a nepriestrelne vysvetlená! Keďže preukaz držal v ruke Mazurek v ruke aj na ďalších fotografiách, členmi sa na sneme nestali napríklad ani Gabriel Kuropčák, Gabriel Slezák, Igor Hlaď, Rastislav Slanina, Rastislav Vraník ani Rasťo Jurko a basta!

Ale nechajme východ východniarom a presuňme sa na stredné Slovensko. Napríklad do Brezna, či rovno do sídla Bankobystrického samosprávneho kraja, kde sa ušlo miestečko okrem mnohých iných, napríklad sj Stanislavovi Kanderovi. A ten sa naozaj snažil. Za stranu kandidoval, vence k pamätníku SNP s poslankyňou Nehézovou a operetným komparzom Nočných vlkov kládol, vo vlakoch hliadkoval a brožúry rozdával, s vodcom pochodoval, zelenou vlajkou usilovne mával, stranícky guláš varil, so zástavou neexistujúcej separatistickej Doneckej republiky hrdo pózoval, plachetku s azbukou a červenou hviezdou tuho trímal, aj podpisy za vystúpenie zo zločineckých organizácií obetavo zbieral. A čo z toho? Len trápenie a zmar. Alebo ako sa píše v knihe Kazateľ: „Márnosť nad márnosť, všetko je márnosť.“

Skončilo to takto: „Priatelia, viete si predstaviť keď človičik začne hovoriť pravdu, tak ako to to v tomto systéme funguje, kto je v našej starne SIS-kár, kto kariérista, kto narkoman, V našej strane? Marian zobuď sa!“

A v komentároch Kandera ešte pritvrdí: „Bol som upozornený od jedného zakladateľa strany aby som tento príspevok stiahol, aj keď v podstate súhlasil. NESTIAHNEM! Stojím si za svojim výrokom a poprosím členov a sympatizantov strany ĽSNS otvorte si oči, uvažujte. Nie všetko je v našej strane čisté. Nie všetci tzv. okresný a krajský sú čistý!!! …“ Poťažkala si aj Zdenka Ammer, manželka Tomáša Ammera, ďalšieho (bývalého?) protagonistu ĽSNS: „Presne tak pan Kandera my sme si to prezili na vlastnej kozi ti co su karieristi v nr kraji su tam a mi co sme pomahali ludom tak nas vyhodili.“ Stanislav Kandera dodal: „Zdenka Ammer, smutné je to, že sa Marian obklopuje ľuďmi čo mu lichotia, a ten čo povie pravdu je v nemilosti, nevadí. Ja s politikou končím, chcel som pomôcť, ale hlupákom rozum dávať nebudem.“

17. októbra sa objavil na stránke „Brezňania a Horehronci“ tento Kanderov poster s textom: „Nebudem podporovať stranu ktorá opustila svoje ideály a zradila svojich voličov“

V komentároch sa prebralo kadečo, okrem iného aj Kotlebove rodinkárstvo: „Kotleba zradil voličov už dávno, keď sa začal správať aj v obsadzovaní rodinných príslušníkov do funkcií aj pri verejných obstarávaniach rovnako ako ostatné politické strany.“ Zostáva dodať, že sa to týka nielen rodinných príslušníkov, ale aj množstva členov ĽSNS.

A bol tam aj tento príspevok. V prípade boľševizmu, násilnej kolektivizácie, nútenej práce v uránových baniach a „bratskej pomoci“ ZSSR v roku 1968, mal Peter Peuker pravdu.

18. októbra Stanislav Kandera pokračoval na svojom profile: „Mojim „priateľom“. 4 roky som venoval svoj čas, presvedčenie, energiu, vraj správnej veci. OMYL! A ak náhodou niekto z nich má pokušenie na neopodstatnené, nepodložené osočovanie, konfrontáciu, nech sa páči, video a foto dokumantácia je archivovaná. A je tam toho dosť priatelia.“ Nastavenie „public“ neskôr zmenil a status si tak môžu prečítať už iba Kanderovi priatelia. Ostatní napríklad aj tu. Ale zmienka o „video a foto dokumentácii“ je viac ako zaujímavá…

Na záver pridám ešte jedného sklamaného „pravého národovca,“ Pavla Bečku z Topoľčian. Ten tiež nie tak dávno hrdo vypínal hruď v mrchavozelenom straníckom tričku so zamrežovaným okrúhlym okienkom v spoločnosti „verchušky“ Kotlebovej strany.

Aby po tom, čo sa nepohodol s vlastnými, nazval Kotlebu „Fidelom z BB,“ keď doslovne napísal: „Im nevadi nikto, hlavne aby vsetci drzali fekal v zboznej ucte pred Fidelom z BB a historiu si prekrutia ako im pasuje. Trochu ale vina aj nas pravych narodovcov, ze tato skryta bolsevicka druha liga klope na brany prvej!!!“

Milanovi Huľovi, donedávna okresnému predsedovi pre Malacky a súčasnému kandidátovi ĽSNS „za zelenú Dúbravku,“ kde Huľo kandiduje spolu so spevákom neonacistických kapiel Krátky proces a Juden Mord, Rastislavom Rogelom, napísal: „Drzim palce Minko v Tvojej praci, zelam Ti aby si mal okolo samych inteligentnych ludi, nie podrazakov a primitivov na akych som natrafil v strane ja.“

Nuž čo. Poďakujme všetkým bývalým voličom, sympatizantom, členom a možno aj funkcionárom Kotlebovej strany, ktorým spadli šupiny z očí a prehliadli perfídnu hru ĽSNS na bojovníkov proti klientelizmu a korupcii, tak krásne viditeľnú v Banskobystrickom Kotlebovskom pašalíku a od Kotlebu a ním vlastnenej strany sa odvrátili. Poprajme im veľa úspechov, zdravie a v budúcnosti šťastnejšiu ruku pri výbere tých, ktorých poverujeme správou vecí verejných. Dobre viem, že to naozaj nie je ľahké.

A poľutujme aj sklamaných „pravých národovcov,“ ktorým sa v strane neušlo funkcií či obroku, či tým, ktorým sa cnie za „starými dobrými časmi“ a zdá sa im, že Kotleba a jeho strana sú príliš mäkkí a nepresadzujú dôsledne myšlienky s ktorými kedysi tak hrdo a odvážne vstúpili na scénu.

Ako cenu útechy im venujme túto pieseň, ktorú pred rokmi spievala Yvetta Simonová. Keď si ju vypočujú, snáď sa im aspoň trochu uľaví.

Doplnené 21.10.2017. Komentár Stanislava Kanderu na stránke „Brezňania a Horehronci“ Osobné invektívy ktoré obsahuje, sú nepodstatné. Zaujímavé je ako sa Kandera vyjadruje o Mariánovi Kotlebovi: „Kotleba je trápny medzistupeň…“ Hm, pre koho? Pre vás pán Kandera? A povedali ste mu to už priamo do očí ako chlap?