Denník N

Čo môžu slovenskí študenti urobiť pre seba

K zamysleniu ma priviedla analýza motivácií slovenských študentov, ktorí túžia študovať v zahraničí a využili výzvu nadácie jednej slovenskej banky. Tá vidí v mladých ľuďoch potenciál tejto krajiny. Na rozdiel od tejto krajiny. Všetko totiž zase raz súvisí so stavom nášho školstva, ako inak.

A hoci premiér a stádovo aj jeho ministri stále čakajú, čo ešte viac môžu pre Slovensko urobiť jeho učitelia, mňa táto myšlienka zaujala vo vzťahu k tým najpodstatnejším – našim deťom. Ak im už táto krajina nevie dať nič kvalitnejšie v oblasti vzdelávania, pretože to jednoducho nie je logicky možné s prázdnymi vreckami učiteľov a v podmienkach našich chudobných škôl, tak čo teda môžu (a mali by) urobiť slovenskí študenti sami pre seba – čo ich vlastne dokopy nič nestojí?

No, ono zase až tak zadarmo ani toto nebude. Ale na rozdiel od učiteľov, ktorí musia vynaložiť veľa energie, aby motivovali, podporovali a aktivizovali svojich zverencov, samotným zverencom stačí ich vlastná motivácia, aktivita a predovšetkým vôľa. Potom sa dostavia aj poznatky, skúsenosti a dokonca želané výsledky. Alebo ešte niečo viac?

Pri čítaní motivačných listov mladých ľudí (ktorí, ak ešte v tom veľkom svete neboli, tak tam už onedlho budú), som si všimla niektoré radostne sa opakujúce činitele (mimochodom, nie prekvapivo išlo takmer presne o tých študentov, ktorí napokon grant dostali, teda boli úspešní). Boli sebavedomí, ale nechýbala im pokora. To slovo sa už, žiaľ, v našich končinách sprofanovalo, ale v onom veľkom svete stále požíva ohromný rešpekt, vo vzťahoch pracovných, medziľudských aj osobných. Prezradia ju osobné pohnútky dotyčného, a tie tu neboli na prvom mieste. Jasné, všetci uviedli, že sa chcú vrátiť domov a priniesť to know how sem s cieľom zlepšiť život v slovenskej zemi, ale my im to, junákom, dobrosrdečne odpustíme. Motívmi týchto mladých ľudí totiž nie sú iba diplom, papier, titul – ale niečo viac, niečo zmysluplné pre druhých, rodinu, dedinu, komunitu. Čosi viac, a to bez rozdielu veku, pohlavia, statusu a regiónu. Uvedené nie je možné oklamať – títo mladí ľudia sa nevenujú iba vlastným záujmom, ale aj záujmom iných, často cudzích ľudí. Dobrovoľníčeniu. Odhalili jeho kvality, pretože dobrovoľníctvo, nech sa deje kdekoľvek a s kýmkoľvek, prináša spomínanú pokoru, ale aj skúsenosti, zážitky a kvalitné kontakty. A životné aj pracovné zručnosti, ktoré neposkytne ani tá najlepšia škola. Ďalšou výnimočnou kvalitou je zdravý vzťah k peniazom – nečakajú s natrčenou rukou na almužny, ale sami si hľadajú poctivý spôsob (často hlboko pod ich vzdelanie a nad ich fyzické možnosti) ako si na štúdium zarobiť. Veď vzdelávanie nie je zadarmo a kvalitné vzdelanie je hodnota, páni ministri. Na druhej strane, žiadna práca nesmrdí, učí spomínanej pokore. Nemajú problém s úctou k starším, pretože vedia, že prežité roky znamenajú skúsenosť. Takmer všetok voľný čas nevenujú bohapustej zábave, ale mimoškolským aktivitám, ktoré formujú výnimočné charakterové vlastnosti a sociálne kompetencie, no i kritické myslenie, samostatnosť, kreativitu a zodpovednosť. Aké ctihodné fenomény, dnes skutočne vzácne skvosty. No nielen u ľudí mladých, ale najmä u tých, ktorí majú byť vzorom.

Na záver treba podotknúť, že cieľom tohto textu NIE je poslať všetkých dobrých študentov preč – oni totiž idú aj sami, netreba ich povzbudzovať. No klobúk dolu aj pred tými, čo ostanú. Pointou je, že vzhľadom na SMERovanie slovenskej spoločnosti čoby mienkotvornej masy je nutnosťou podporovať uvedené kvality, ktoré v tomto spoločenskom priestore chýbajú už príliš dlho. Aj preto je dôležité z času na čas upozorniť driemajúcu verejnosť, že nespokojnosť nespí – a naši učitelia nemajú inú možnosť, iba stále vystrkovať rožky. Hoci nie je štrajk ako štrajk – náš pán premiér má v tom jasno – veď v jeho „sociálnom“ svete má vždy prednosť kapitál. Ibaže ten, čo si nevidí meter od nosa, akosi zabudol, že jediným ozajstným kapitálom je dobré vzdelanie.

Teraz najčítanejšie

Silvia Dončevová

Sociálna pedagogička, Katedra pedagogiky a andragogiky, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Na spestrenie voľného času aj supervízorka pre pomáhajúce profesie a mediátorka v rodinných a pracovných sporoch, v úplnom utajení inštruktorka port de bras a yogy. Ak sa podarí dobre sa zašiť, vášnivá čitateľka.