Denník N

Ako prežiť zmenu (posun) času

Ako sa pripraviť na zmenu času, ako ju zvládnuť bez zbytočných komplikácií, prečo zmenu tak ťažko znášame a čo nám ubližuje viac, než samotná zmena (posun) času…

Od počiatku civilizácie hľadáme spôsob, ako svoj život usmerniť a dať mu rád. Nejaký čas trvalo, kým sme našli kalendár, ktorý dokázal obsiahnuť rok a vďaka ktorému nedochádzalo k posunom. Na meranie času sme hľadali dôvtipné nástroje. Ale čas dlho nebol až taký podstatný. Podstatným bolo striedanie dňa a noci. Teda spánku, práce a oddychu. Kým život usmerňovalo striedanie dňa a noci, čas nebol tak dôležitý. Avšak so zavedením umelého svetla sa začali stierať hranice medzi dňom a nocou a vzrástla potreba merania času.

Letný a zimný čas

V zime slnko neskôr vychádza a skôr zapadá. Preto noci sú „dlhšie“ a dni „kratšie“. Medzi letom a zimou dochádza k prechodu, teda k predlžovaniu / skracovaniu dní a nocí.

Až do 20 storočia tento cyklus  ostával nespútaný. Zmena prišla až v 20 storočí. Letný čas bol prvý krát zavedený na našom území v roku 1916. Od roku 1979 sa stal trvalou súčasťou nášho roka.

Zaujímavosťou je, že v rokoch 1946 – 1947 na území Československa bol zavedený zimný čas. Zaujímavosťou je to z troch dôvodov. V histórií sme jediný, kto tento čas mal. Ak letný čas je posunom času o jednu hodinu dopredu oproti času v časovom pásme kde sa nachádzame, tak zimný čas prinášal posun o hodinu dozadu oproti času v časovom pásme. Takže posun nebol o hodinu, ale o dve! A nakoniec zaujímavosť je to aj preto, že zákon ktorý to umožňoval, je dodnes platný a je pomerne jednoduché ho znovu uviesť do platnosti…

Ak sledujeme dejiny letného a zimného času, možno si všimnúť niekoľko postrehov. Experimentovalo sa s dĺžkou posunu, s obdobím počas ktorého letný čas platí, dokonca aj s dátumami… Istú absurdnosť podčiarkujú oblasti v tropickom pásme, kde dĺžka dňa a noci je počas roka veľmi podobná… Skutočnosť je taká, že striedanie letného a zimného času je niečo umelé. Prirodzené je postupné striedanie, ako je bežné v prírode…

Príčina striedania času

Ako už mnohí tušia, motiváciou pre zavedenie letného a zimného času boli ekonomické dôvody. Kým náš deň usmerňovalo striedanie dňa a noci, aktivity pre ktoré bolo potrebné svetlo, sme robili počas dňa. Deň ako taký sme začali predlžovať. Hlavne v zime bolo potrebné hľadať možnosti, ako predĺžiť deň a priniesť aj viac svetla (a tiež tepla) do domácností.

So zavedením elektrickej energie sa život výrazne zmenil. A vzrástli požiadavky na výrobu elektrickej energie. Práve snaha znížiť spotrebu elektrickej energie stála za zavedením striedania letného a zimného času. V súčastnosti už elektrická energia neslúži len na osvetlenie, ale aj kúrenie a chladenie (klimatizácia), vďaka čomu sa spotreba vyrovnala. Okrem toho, človek sa akoby utrhol z reťaze a jeho životný štýl úplne popiera prirodzenosť – žijeme v určitých čaových intervaloch a bez ohľadu na to, koľko je hodín, či je svetlo, alebo aké je počasie. A všetko kompenzujeme elektrickou energiou a tak svietime, kúrime, chladíme, mnohé prevádzky fungujú nonstop. Štúdie hovoria, že v súčastnosti je úspora elektrickej energie vďaka prechodu na letný čas vo výške cca 1 %.

Z pohľadu ekonómie dnes už nie je opodstatnené striedanie letného a zimného času.

Kedy nastáva zmena

Veľmi často zápasíme s tým, kedy sa strieda letný a zimný čas.

Používanie pojmov letný a zimný čas, nie je presné. Letný čas znamená, že sa čas posunie o jednu hodinu dopredu v porovnaní s časom v časovom pásme, kde žijeme. Keď sa končí letný čas, znovu sa vraciame k času, aký je platný v našom časovom pásme. O zimnom čase by sme mohli hovoriť, ak by dochádzalo k posunu o jednu hodinu dozadu v porovnaní s časom v našom časovom pásme. V tom prípade by rozdiel medzi letným a zimným časom bol 2 hodiny!

A teraz už k striedaniu času J. V posledných rokoch sa ustálilo, že čas sa mení v posledný marcový víkend (zimný na letný, t. j.- 1 hodina) a posledný októbrový víkend (letný na zimný, t. j. + 1 hodina). Letný čas si vďaka tomu užívame 7 mesiacov. Pred rokom 1996 to bolo len šesť mesiacov.

Náš vnútorný čas

Striedanie letného a zimného času má vplyv na náš organizmus. Ale skôr, než si o tom povieme, pár poznámok k nášmu „vlastnému“ času.

V roku 1963 profesor Jürgen Aschoff dokázal existenciu vnútorných biologických hodín v organizme človeka. Profesor Aschoff je považovaný za spoluzakladateľa odboru chronobiológie. Tieto hodiny majú približne 24 hodinový cyklus. To čo ich pomáha synchronizovať, je striedanie dňa a noci. Centrom týchto hodín je mozog, presnejšie šuškovité teliesko (výrastok na medzimozgu). Kedysi dávno táto časť plnila funkciu tretieho oka – mala bunky citlivé na svetlo, ktoré prenikalo cez tenkú lebku. Dnes už to vďaka zmenám v štruktúre a vo veľkosti mozgu nie je možné, preto toto centrum dostáva informácie cez ľudské oko.

Ak sme písali o 24 hodinách, v skutočnosti je to približne 24,5 hodiny. Ak by človek bol ponechaný sám na seba, jeho dni by sa posúvali. Vďaka svetlu dochádza k synchronizácií našich biologických hodín a vďaka tomu sa zlaďujeme aj s cyklom, ktorý je prirodzený v prírode (striedanie dňa a noci).

Biologické hodiny

To však ešte nevysvetľuje opodstatnenosť biologických hodín. Tu je :).

Biologické hodiny riadia náš organizmus. Je to veľmi šikovný a úsporný mechanizmus, vďaka ktorému každú hodinu je na vrchole svojej činnosti iný orgán, alebo systém.

Medzi piatou a šiestou hodinou je najvhodnejší čas na vstávanie. Po siedmej hodine sú na vrchole orgány zodpovedné za trávenie. Ideálny čas najesť sa a zásobiť energiou prakticky na celý deň. Medzi 9 a 12 hodinou je vhodný čas pre psychické aktivity. Medzi 11 a 13 je na vrchole aktivity srdce, preto je vhodné vyhnúť sa ťažkému jedlu. Po 13 nasleduje útlm spojený s obedom a so spracovaním potravy. O 14 hodiny sa k slovu hlási mozog, to je ideálny čas na učenie a to až do  16 hodiny. Potom sa k slovu hlási telo a fyzické aktivity. A to až do 19 hodiny. Medzi 15 a 17 je ideálny čas na ľahkú večeru. Po 19 sme najvnímavejší a po 22 sa organizmus začína pripravovať na spánok. Ideálna večierka je do 23… Počas noci dochádza k regenerácií a k očisťovaniu organizmu.

Ak tento časový plán porovnáte so svojím diárom… možno sa Vám po dlhom čase zježia vlasy. Vášmu organizmu sa však zo súčasného životného štýlu pravidelne ježia chlpy :).

Že ste o biologických hodinách ešte nepočuli? Ľudia ktorí stoja za rozlúsknutím tajomstva biologických hodín dostali tento rok (začiatkom októbra) Nobelovú cenu za medicínu…

Všetko chce čas

Dva krát za rok v spoločnosti rezonuje hystéria ohľadom striedania letného a zimného času a ako ju čo najlepšie zvládnuť.

Riešenie je pomerne jednoduché. Poskytnúť organizmu čas. Podľa výskumov trvá približne týždeň až 10 dní, kým si organizmus zvykne na posun (či už dopredu, alebo dozadu). Preto sa ako vhodné riešenie ponúka pripravovať sa na posun po malých dávkach. Ak sa hodiny posunú dopredu, ideálne je počas štyroch dní – každý deň ísť spať o 15 minút skôr (než deň predtým). A naopak, ak sa hodiny posunú dozadu – tak počas štyroch dní posúvať odchod do postele o 15 minút. Takýto posun bude pre organizmus ľahšie stráviteľný…

Oveľa väčšou záťažou pre organizmus je prechod cez viacero časových pásiem, kedy dochádza k posunu aj o niekoľko hodín. Podľa svedectiev ľudí, organizmus je po takejto zmene úplne rozbitý :). Jednoducho biologické hodiny sú dôležité a ich narušenie sa nezaobíde bez následkov.

Dať životu rád

Každý rok dva krát riešime dopad posunu času o hodinu dopredu, prípadne dozadu. Striedanie letného a zimného času je prežitkom a treba ho zrušiť.

Oveľa väčším problémom je však naše každodenné „žitie“. Ak sa opäť vrátime k téme biologických hodín, potom si môžeme všimnúť jednu skutočnosť – pravidelnosť. Po telesnej stránke má organizmus svoje rituály. A škodíme mu a tým aj sebe, ak tieto rituály ignorujeme, či dokonca natvrdo meníme.

Už stredovekí mnísi objavili jednu (a nielen jednu) úžasnú vec. Pravidelnosť a rituály majú pozitívny účinok na náš organizmus. Preto vstávali a chodili spať v určitom čase. Venovali sa práci a oddychu v určitom čase. V určitom čase jedli, študovali, ale aj modlili sa.

Biologické hodiny jednoznačne hovoria o tom, kedy je dobré jesť a spať a venovať sa určitým aktivitám. Skúste každoročnú hystériu, či vlastne dvojnásobnú hystériu spojenú so striedaním letného a zimného času, zameniť za niečo užitočnejšie – dajte svojmu životu rád a pravidelnosť.

 Žiť v súlade so  sebou

Dať životu rád a pravidelnosť, nie je nuda :).

Z pohľadu psychológie je rituál určitým stereotypom, založeným na opakovaní. Ak hovoríme o biologických hodinách, hovoríme o potrebe rešpektovať ich fungovanie. Tento proces však funguje aj opačne. Ak do svojho živote zavedieme rituály, potom organizmus sa im prispôsobí (v rámci možností). Telo a duša sú navzájom prepojené viac, než si bežne pripúšťame. Ak budeme chodiť spať pravidelne v určitom čase, po nejakom čase ľahšie budeme zaspávať a zlepší sa aj náš spánok. Ak budeme vstávať v rovnakom čase, po nejakom čase to dokážeme aj bez budíka. Žiaľ organizmus nepozná režim cez týždeň a cez víkend. Ak pravidelne vstávate o siedmej ráno, vstanete aj cez víkend. Ak sa napr. rozhodnete každý deň v určitom čase nájsť si chvíľku pre seba a stíšiť sa, po nejakom čase spozorujete, že aj organizmus v tom čase je v útlme a prechod do vnútra bude jednoduchší…

Ak nerešpektujeme naše biologické hodiny, potom namáhame určité orgány a systémy v čase, kedy to nie je vhodné. A môže to viesť k ich poruche, alebo k ochoreniam ktoré sú s nimi spojené. Odborníci na chronológiu (vedecká disciplína zaoberajúca sa ľudskými biorytmami) hovoria, že život v rozpore s biologickými hodinami vedie k desynchronizácií. Medzi znaky narušenia patria tráviace problémy, rôzne neurózy, ale aj zvýšené riziko srdcovej (infarkt) či cievnej (mozgovej) príhody. A v neposlednom rade vyčerpanie a depresia. Ignorovanie času vhodného na prijímanie potravy, sa spája s rizikom cukrovky a nadváhy. A ak pracujete v noci, zvyšuje sa riziko rakoviny…

.

Tento článok bol napísaný pri príležitosti striedania letného času za zimný. Mojou motiváciou však bolo motivovať vás k oveľa podstatnejšej a dôležitejšej zmene – dať svojmu životu určitý rád. Žiť viac v súlade sám so sebou. Ako komplexná bytosť. Rešpektovať vlastný biorytmus, znamená robiť dobré veci v správnom čase.

Ps: po 6 hodine ráno je na vrchole testosterón, ktorý u mužov zvyšuje chuť na … veď viete čo a po 19 sme na vrchole vnímavosti a kreativity, čo sa zas páči našim manželkám…

-th-

Zdroj fotografie:

www.tripadvisor.cz

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa. Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.  Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia... Prajem Vám príjemné čítanie! Tom