BLOG
Katarína Lorenčíková
Katarína Lorenčíková
1 091

Občas smutné a slabé ako nevylúhovaný čaj

Ani neviem, kde sa stala taká zásadná zmena v mojom vnímaní… stalo sa to zrejme vtedy, keď som začala cestovať a riskovať. Bolo to ako skákať padákom… Ja, ktorá nemám žiadny orientačný zmysel … sama na cestách?

Potom si pamätám tie paradoxy. Zažijete čosi iné – ďaleko od ľudí, s ktorými ste denne v kontakte a ďaleko od Slovenska…  a potom sa vrátite naspäť do kolobehu, kde ani nezarozmýšľate – že je niečo „nevporiadku“. Toto sa dialo až dovtedy, kým som nepocítila niekde hlboko, že už takto „ísť“ ďalej nevládzem..

…. a možno preto, že tu bol niekto, kto sa mi vyhrážal, že pozametá somnou podlahu…

A skoro aj pozametal..

Ale potom tu boli iné veci… moje myslenie som doslovne preprogramovala.

A dialo sa tak vždy na cestách – mimo Slovenska. Musíte opustiť občas prostredie, ktoré máte zažité… a vidieť čosi iné… pretože v cudzine si urobíte novú identifikáciu. Vy skrátka nebudete tak celkom vy… budete, aj nebudete.. A pomaly začnete zisťovať, kým už nechcete byť .. a akú rolu hrať nechcete…

V istej etape som začala jednoducho chcieť od života viac a ja som vlastne v určitej fáze pochopila, že všetko je pre mňa možné…. A Vesmír mi to začal zrazu dávať…..

Táto cesta bádania pokračuje…

Áno, som chronickým nespokojencom slovenskej stratenej mentality, pretože na Slovensku sa mnohí ľudia zlepšovať nechcú. Často o to nestoja. Ocitám sa večne v krajine paradoxov – tam, kde je mnohokrát všetko možné a kde tie služby fungujú inak a kde sa ľudia o čosi inak k sebe správajú.. potom sa vrátim naspäť do Bratislavy a akosi nenachádzam ani tretinu z toho, čo je pre mňa progresívne inde… a prichádza sadness.. môj smútok…. a hnev zároveň….

Pretože..

Umenie na Slovensku zomrelo… je to tá najspodnejšia priečka, ktorá stráca svoju hodnotu.. Ľudia začínajú byť nevzdelaní,.. nevedia rozoznať kvalitu od totálneho braku… a hlavne…

SÚ SPOKOJNÍ….

Darmo im vysvetľujem, že tam o trochu ďalej – majú ľudia pre svoje tvorivé aktivity dôstojný a krásny priestor, kde je všetko k dispozícii.. kde to nie je staré, špinavé, zaprášené a rozbité…. Oni mi vykladajú o progrese….

Darmo ľuďom vysvetľujem, že zákazník nie je otravný človek – ale mal by byť kráľ…

Darmo im vysvetľujem, že sa nechcem pozerať ako zákazník –  na ich utrápené a otrávené, či ufrfľané ksichty…

Darmo im vysvetľujem, že hodina klavíra – to nie je iba „krúžok“ a priestor na odloženie ich detí.. A že tie deti postrádajú hlavne ich – rodičov. Dieťa nechápe, čo je to hypotéka, … a jednoducho často trpí….. Rodičia – viete naozaj čo Vaše deti zažívajú? Alebo Vám to povie ich učiteľ, alebo učiteľka..?

Darmo… som chronický nespokojenec…

Stala som sa ním, keď som začala objavovať svet – tam niekde úúplne inde…..

Ale fascinuje ma spokojnosť Slovákov..

Často sa slováci naozaj nechcú zlepšovať. Budú sa radšej hádať, že oni majú pravdu a sú riadni odborníci… Keď neopustíte zaužívané koľajky – nevšimnete si, že niekde inde to môže byť aj iné, lepšie… tvária sa niekedy ako najväčšie jednotky. Ale budú takí aj niekde inde..?

Chcem sa učiť od lepších….

Že je všetko skorumpované.. ?? Ved to je predsa normálne..

Že žijete z výplaty do výplaty? Vraj kto nežije..

Že ste chorí a nemáte čas si zorganizovať život…? No môj zlatý – pracuj v otrokárskej spoločnosti.. Veď to je tá istota…. nie? Tomu hovoríte život – makať v nedôstojných podmienkach od rána do večera..? Koľko máte voľného času..??? Koľko máte času pre priateľa, partnerku, manželku,..  dieťa… atď..?

V starostlivosti o telo sme naozaj v stredoveku… a niektorí ľudia nepoznajú ani – čo sú to masáže. Kým u nás sa robí športová – v Holandsku uz dávno poznajú iné techniky.. Už len v susedných Čechách majú ine novinky. Oni na to – čo sa robí u nás už aj zabudli, lebo majú iné novinky. Na Slovensku je to však horúca novinka!  A potom je tu tá mentalita..  však áno.. niekto radšej dá 20 eur za tabletky ako má ísť na masáž… a potom keď je zle – kúpi si chemoterapiu… That’s reality…! )-:

Zato v závidení sú slováci jedničky. Poctivo sa sledujú…verejne aj neverejne. Všetko rieši predsa Facebook… A keď je niekto úspešnejší a ešte aj dobre vyzerá – je to najväčšia sviňa! … Udupať tú sviňu,.. aby nesvietila, nevyčnievala z davu  a aby sklapla.. že? Takýto svet je pre mnohých egomaniackých hlupákov veľmi pohodlný!

Sme vlastne hlúpi.. Ako hodnota je na Slovensku „bývať vo svojom..“ Naozaj ste vo svojom..? 30 ročná hypotéka … to je normálne,.. nie? V iných krajinách – ľudia často menia byty.. tak isto striedajú miesta… A vedia si trošku inak ten život užiť… Áno! Oni naozaj žijú……

Neviem kam ma táto cesta vedie… Jedno viem určite – nechcem byť so všetkým spokojná… Nechcem robiť pre niekoho iného, kto bude najväčší boss a bude tam do 100 rokov a somnou bude utierať podlahu… Nechcem hovoriť, že to je to normálne.. A nechcem ani prijať fakt, že už nemám na výber, pretože  vtedy naozaj mentálne zomriem… A v takom niečom som už zotrvala viac ako 7 rokov – v školstve… A až  teraz naozaj začínam žiť….

A každopádne…

Chcem vnímať rozdiely… aj za cenu, že sa vo vlastnej krajine  pomaly cítim ako cudzinec…. different…

A ktovie…..

Možno čoskoro sa všetko zmení…….

Cesta pokračuje….

Aj keď je občas tŕnistá…

Občas euforická… a plná paradoxov…

Občas zradná…

Občas je všetko pestré – keď skáčem padákom do neznámeho mierneho diskomfortu ako najväčší alien… a učím sa nové veci, aby som mohla rásť…

A občas – keď sa na Slovensko znovu vraciam – všetko je zase  slabé ako nevylúhovaný čierny čaj….

A skok padákom pokračuje…. (-:

Teším sa na ďalší vzlet…

Majte sa a nebudte vždy so všetkým spokojní…. (-: lebo ostanete večne na jednom mieste..

Prestaňte sa obzerať – čo robia tí druhí, … aké závesy majú susedia,.. aké maju auto a čo maju nové…

Vy ste vy. Zamerajte pozornosť na seba a konečne sa vykašlite na ostatných.

A potom .. ten divný fenomén oviec.. Ak ste schopnejší  a v čomsi často čo len nachvíľu zažiarite – tí menej schopnejší Vás budú s veľkou pravdepodobnosťou udupávať.. tento fenomén sa deje aj medzi deťmi. Tie schopnejšie majú často nízke (ak vôbec nejaké) sebavedomie.. Ale sú tu, aby ukázali rozdiel! Toto spozoruje často človek až neskôr, že je to taký fenomén spoločnosti. Musíte jednoducho zotrvať. Preto majte tú silu a odhodlanie a choďte za svojím snom… bude to kopa práce… odvahy – skočiť do prázdna.. ale stojí to za to! (-:

Čas uteká…

Ak to nikdy neurobíte – mohli by ste to raz ľutovať..

Ale čo máte robiť – … to viete najlepšie vy…(-:

Veľa šťastia! ♧♤♡☆~

☆Večná alienka Kity☆

 

(Članok napísaný v nostalgii vo vlaku Budapest…… )

 

Foto k článku: pauzicka.zoznam.sk/obrazky/obrazky-zvierat/cierno-biele-zvieratka

 

 

 

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.com O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-:

Blogy

|