Denník N

Černobyľská modlitba je mrazivá výpoveď o tom, ako atóm rozbil Sovietsky zväz

Svetlana Alexijevič znova ukazuje, že je ako magnet na ťažké životné príbehy. Jej Černobyľská modlitba je mrazivé, miestami depresívne čítanie, ktoré slúži ako budíček pre každého, kto si romantizuje Černobyľ a okolitú ochrannú Zónu.

Havária jadrovej elektrárne v Černobyle z 26. apríla 1986 patrí k najtragickejším udalostiam druhej polovice dvadsiateho storočia. Stala sa inšpiráciou pre rad dokumentov, odborných publikácií a románov, nehovoriac o desiatkach diel, romantizujúcich túto katastrofu a život v ochrannej Zóne. Černobyľská modlitba (kronika budúcnosti) patrí ku knihám, ktoré ponúkajú dôveryhodný pohľad na život obyčajného človeka po dosiaľ nevídanej katastrofe. Aj keď je kniha veľmi skromná na technické detaily a len jemne sa pridržiava nejakej časovej postupnosti, právom patrí k najlepším dielam o černobyľskej havárii.

Svetlana Alexijevič už v jej predchádzajúcich knihách dokázala, že pôsobí ako magnet na silné životné príbehy. Jej Vojna nemá ženskú tvár šokovala každého čitateľa nepoznanou tvárou východného frontu počas Druhej svetovej vojny. Černobyľská modlitba je veľmi podobná kniha. Rovnako ako autorkine prechádzajúce diela, aj táto nazerá na jednu z ikonických udalostí z pohľadu bežných ľudí. Verše Černobyľskej modlitby tvoria osudy ľudí najviac postihnutých haváriou, či už žijúcich v bezprostrednej blízkosti elektrárne, alebo širšom okolí. Len v Bielorusku bola jadrovou katastrofou postihnutá približne jedna pätina obyvateľstva.

Rozpad Sovietskeho zväzu skúmal rad historikov, politológov, sociológov, a iných odborníkov a názory na hlavný dôvod rozpadu Sovietskeho zväzu sa rôznia. Bolo to vojenské fiasko v Afganistane, neschopnosť konkurovať zbrojeniu USA, alebo tým pomyselným posledným klincom do rakvy bola rigidnosť komunistickej nomenklatúry? História nás učí, že pád posledného impéria spôsobilo viacero faktorov súčasne, no Svetlana Alexijevič dômyselnou štruktúrou výpovedí vytvára názor, že práve jadrová katastrofa bola tou udalosťou, ktorá definitívne spečatila osud Sovietskeho zväzu.

Oveľa viac ako o jadrovej havárii Černobyľská modlitba vypovedá o charaktere sovietskej spoločnosti. Radiácia akoby svojim žiarením osvietila skutočnú, a dovtedy skrytú tvár krajiny. Kniha ponúka mnoho neuveriteľných a náročných životných osudov, po ktorých budete musieť odložiť knihu a zamyslieť sa. Kniha je rovnako štedrá na absurdné príbehy, ako napríklad o drahej saláme z ožiareného mäsa, ktorú si ľudia kupovali dúfajúc, že v nej bude kvalitné nekontaminované mäso, o obchodníkoch rozpredávajúcimi rádioaktívny tovar zo Zóny do zvyšku Sovietskeho zväzu, alebo o bezstarostne orúcich babičkách a dedkoch, čo odmietli opustiť svoj dom, kým nezožnú vtedy už rádioaktívnu úrodu.

Jednu z najsilnejších výpovedí o charaktere krajiny ponúka bývalý vojak, pracujúci v oblasti postihnutou haváriou ako likvidátor (tak nazývali všetkých príslušníkov vojska, ktorí boli nasadení v černobyľskej oblasti, aby sa vysporiadali s dopadmi radiácie na prostredie). Keď prechádzal opustenými dedinami, všimol si ako je opustená krajina obsypaná vojenskými pamätníkmi, akoby navštívil opustené teritórium nejakého kmeňa bojovníkov.

Černobyľská modlitba zo všetkého najviac hovorí o dopadoch rýchlej modernizácie. Radiácia spojila dva svety Sovietskeho zväzu. Na jednej strane svet bežných ľudí, roľníkov žijúcich na perifériách, čo zažili Leningrad, či Stalingrad a väčšinu svojho života žili mimo svetla technologického pokroku, a na strane druhej industrializovaný, technokratický svet. Ich vzájomný náraz ukazuje aké nízke vzájomné porozumenie panovalo v krajine.

Černobyľská modlitba je v náročné a miestami depresívne čítanie, o čom vás presvedčí hneď prvá výpoveď manželky hasiča zasahujúceho v jadrovej elektrárni bezprostredne po havárii. Jej opisy toho ako jej manžel zasahoval na mieste havárie bez akejkoľvek prípravy, či ochranných prvkov (rovnako ako desiatky ďalších hasičov, záchranárov, zamestnancov elektrárne a neskôr tisíce vojakov a civilistov povolaných do služby) a ako devastačne a ponižujúco pôsobí radiácia na ľudské telo a psychiku vás nenechá chladnými. Zo štrukturálneho hľadiska táto výpoveď udáva tón celej knihy a napomáha formulovať jednu z hlavných myšlienok knihy, ktorou nie je nič iné ako pripomenutie sily jadrovej energie.

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ľubomír Šottník

Píšem o knihách, ktoré ste už pravdepodobne čítali, filmoch, ktoré ste videli a veciach, ktoré už všetci dávno vedia.