Cesty do Gerulaty (2. časť – mapa Tabula Peutingeriana a štátna pošta)

V tomto diele plynule naviažem na predchádzajúcu časť, ktorú som venoval výstavbe ciest a cestovaniu v Rímskej ríši. Pozoruhodným svedectvom o cestnej sieti v dobe rímskej je tzv. Peutingerová mapa (Tabula Peutingeriana), ktorá je dnes uložená v Rakúskej národnej knižnici vo Viedni. Ide o 6,75 m dlhý a 34 cm vysoký pergamenový zvitok zostavený z 11 častí. Mapa pochádza z 12. alebo 13. storočia, ale podkladom pre jej vyhotovenie bola antická mapa zo 4. storočia alebo prvej polovice 5. storočia n. l.

Mapa zachytáva Európu, časť Ázie (Perziu a Indiu) a severnú Afriku. Zobrazuje cestnú sieť od Británie po Indiu, s ich stanicami a dĺžkou jednotlivých úsekov. Rozdielnymi znakmi sú rozlíšené mestá, dediny, pevnosti, kúpele a posvätné miesta, pričom tri najdôležitejšie mestá Rímskej ríše – Rím, Konštantínopol a Antiochia sú zvýraznené ozdobnou ikonou. Pre nás je dôležité najmä to, že vpravo od Carnunta je na mape zachytená aj naša Gerulata. Vzdialenosť týchto dvoch miest je podľa mapy XIIII rímskych míľ, pričom jedna míľa predstavovala vzdialenosť tisíc dvojkrokov, čo je približne 1472 metrov. Po prepočítaní zistíme, že vzdialenosť Gerulaty od Carnunta bola okolo 20,6 km.

Na mape nie je kladený dôraz na znázornenie terénu, ale na názvy osídlení a vzdialeností medzi nimi. Vyplýva to z účelu, pre ktorý bola vyhotovená. Slúžila pre potreby štátnej poštovej dopravnej služby (cursus publicus), ktorú by sme dnes mohli prirovnať k dopravcovi a kuriérskej službe pracujúcej pre potreby štátu.

Poštový systém založil prvý cisár Octavian Augustus (cisár 27 pred n. l. – 14 n. l.), ale ťarcha financovania bola na mestách, v ktorých boli založené stanice pošty. Za vlády cisára Nera (cisár 54 – 68) bola pošta na území Itálie financovaná zo štátnych prostriedkov a od cisára Hadriana (cisár 117 – 138) prešli na štát náklady spojené s fungovaním pošty na celom území Ríše. Hlavou pošty bol veliteľ prétoriánov, teda cisárskej osobnej stráže.

Okrskové stanice pošty boli od seba vzdialené približne na deň cesty a medzi nimi bolo umiestnených 6 až 8 miestnych staníc. Na rozdiel od okrskových staníc, ktoré poskytovali aj možnosť ubytovania a občerstvenia, miestne stanice zabezpečovali hlavne výmenu unavených koní. Predpisy stanovovali počet koní, oslov a volov, ktoré museli byť v pohotovosti, množstvo nákladu, ktoré mohli niesť jednotlivé typy vozov, ale aj koľko zvierat v nich má byť zapriahnutých. Dokonalý systém poštových staníc umožňoval pomocou výmeny koní a kuriérov prekonať mimoriadnu vzdialenosť 200 i viac kilometrov za deň. Napríklad posol, ktorý priniesol budúcemu cisárovi Galbovi (cisár 68 – 69) správu o smrti cisára Nera prekonal za 36 hodín 540 km.

Pošta slúžila pre potreby štátu. Prepravovala úradne listy cisára, listy a spisy vojenských a civilných úradníkov. Ďalej zabezpečovala prepravu osôb a ich batožiny, cisárskych a senátorských poslov, ako aj cudzích poslov cestujúcich do Ríma. Súkromné osoby mohli poštu oficiálne využívať iba s písomným povolením samotného cisára alebo vysokého úradníka.

Vyhotovenie mapy Tabula Peutingeriana sa teoreticky môže zhodovať s obdobím vlády cisára Theodosia I. (cisár 379 – 395), za ktorého dosiahla pošta najväčší rozmach. Uvedenie Gerulaty na tejto mape by mohlo naznačovať, že okrem doloženého vojenského kastelu tu bola umiestnená aj poštová stanica. Nález míľnika v Gerulate v roku 2002 a jeho ďalšieho fragmentu v roku 2015 označujúceho jej vzdialenosť od Carnunta opäť zvyšuje význam tejto lokality a upriamuje našu pozornosť. Objavenému míľniku a ďalšej drobnej kamennej architektúre budovanej popri cestách sa budem venovať v nasledujúcej časti tohto cyklu.

Záverom ešte prikladám odkaz na interaktívnu mapu OmnesViae zostavenú najmä na základe údajov z mapy Tabula Peutingeriana. Naplánujte si cestu po Rímskej ríši, prípadne až za jej hranice, akoby ste žili na prelome 4. a 5. storočia.

Poznámka:
Pri názve série som sa inšpiroval publikáciou Cesta do Gerulaty od Ladislava Snopka z roku 1988. Zároveň si uvedomujem, že celý obsah seriálu Cesty do Gerulaty nie je vždy možné plnohodnotne spojiť s Gerulatou, napriek tomuto nedostatku som sa rozhodol názov ponechať.

Použitá literatúra:

FARKAŠ, Zdeněk. 2012. Komunikácie, cesty a diaľkové kontakty v oblasti Bratislavy. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 451 – 457.

HOŠEK, Radislav – MAREK, Václav. 1990. Řím Marka Aurelia. Praha : Mladá fronta, 1990. 280 s. ISBN 80-204-0083-4, 80-204-0147-4.

KOLNÍK, Titus – KREKOVIČ, Eduard – SNOPKO, Ladislav – GERŽOVÁ, Jana – FERUS, Viktor – HEČKOVÁ, Janka. 1993. Doba rímska. In ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana a kolektív: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 1993. ISBN 80-85331-07-1, s. 210 – 274.

KOVÁCS, Péter – SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – MATHÉDESZ, Ľudovít. 2017. Milestone of Trebonianus Gallus and his son found in Gerulata. Míľnik Treboniana Galla a jeho syna z Gerulaty. In HARMADYOVÁ, Katarína (zostavila): Devín Veroniky Plachej. Zborník k životnému jubileu PhDr. V. Plachej. Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, 2017. ISBN 978-80-89636-21-1, s. 97 – 101.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2011. Gerulata. O cestách, pošte, míľniku a mape Tabula Peutingeriana. In Zborník Múzea mesta Bratislavy. ISBN 978-80-969864-6-0, 2011, roč. 23, s. 9 – 18.

VASOLI, Cesare. (preklad ŠKORUPOVÁ, Anna). 1975. Cestovanie: cesty a dopravné prostriedky. In GIANNELLI, Giulio – PAOLI, Ugo Enrico (zostavovatelia): Antický Rím. Bratislava : Tatran, 1975. s. 245 – 256.

Zdroje obrázkov:

Tabula Peutingeriana:
Tabula Peutingeriana. [online]. [cit. 18. 9. 2017]. Dostupné na internete:
https://en.wikipedia.org/wiki/Tabula_Peutingeriana

Rímsky cestovný voz typu raeda:
Die Post im Hunsrück. [online]. [cit. 19. 9. 2017]. Dostupné na internete:
http://www.deutsches-telefon-museum.eu/Cursus%20publicus.htm