Denník N

Smútok – rezignácia šťastia

 

Pomaly sa blíži 4.ročne obdobie , verím , že všetci už máme ,, prezlečené” kabáty a vrstiev je dostatok na všetky poveternostné podmienky . Sú vrsty postačujúce aj na obdobie toho vnútorného pokoja , prelínania počasia nášho uvedomovania si skoršej tmy ?
Dážď za oknami našich domovov , vietor , hmla . ,,Čo si to počasie o sebe mysli ? “Dostavuje sa otázka v sprievode negatívnych emócii . Nesmierne únavne vstávanie z postele priam otravná akákoľvek aktivita . Nasleduje argumentácia , prečo nevykonávať rôzne činnosti .
Uveríme jej častokrát natoľko , že sme pohlcovaní pesimizmom a negatívnymi emóciami . Však zabúdame na skrytú podstatu , ktorá je v hĺbke nás . Neexistuje zle počasie , jestvuje len nevhodné  oblečenie doň. Slnko svieti a predsa je zima , srdce bije a predsa nehreje. Pohľad mnohých z nás pri príchode jesene . Na obežnej drahé života sú ľudia a my , niesme tým slnkom svietiacim len pre seba , avšak ak si to naše vnútoro nevyhrejeme kamaráti z našej frekvencie ktorých denne stretávame budú totožní .
Nastáva otázka : ,, Kde sa vyhrievať ako nájsť to bezpečne miesto ? “ Tým najbezpečnejšími miestom sme my sami naša harmónia aj nepokoj je len odrazom našich myšlienok . Slnko nám svieti denne bez výčitiek , bez podmienok . Vzdialené od nás 149 600 000 km a predsa naše , každého z nás . Je len na nás či dovolíme tomu lúčiku do nás vstúpiť a budeme ho odovzdávať . Neprekonateľné prekonateľná vzdialenosť aj napriek nej je s nami , akokoľvek sme si vzdelaní , tak sme si aj blízki .Máme sa navzájom v našom vnútri . To ale neznamená , že sa navzájom vlastníme . ,,Cítite to teplo ? “ Smútok , ktorý si nesieme v sebe s uvedomovaním si prichádzajúcej zimy so sviatkami , ktoré ju sprevádzajú . Podľa kalendára je najbližšie pamiatka na zosnulých .
Pôvodný keltský pohanskú sviatok Samhain , ktorý si pripomínajú všetky náboženstva napriek rozporu s Bibliou . Tento sviatok je spojený so sinusoidou nálad , spomienkami , smútkom . Zabúdame na podstatu myšlienok na našich blízkych , ktorí tu fyzický medzi nami niesu . Upadáme do stavu melanchólie , ktorú si vytvárame sami . V domnienke , že to takto má byť navštevujeme cintoríny viac ako hociktoré dni v roku , netešime sa s kúpenej výzdoby , ktorú pokladáme na hroby ale so zármutok trúchlime a cyklický hľadáme odpovede , ktoré sa nie a nie dostaviť . Namiesto nás sa z tohto sviatku tešia obchodníci , ktorým nesmiernym tempom vzrastá zisk . Rezignujeme na šťastie , ktoré si nosíme v sebe . Spomienky a myšlienky na blízkych by nám mali do sŕdc prinášať emócie vnútorného naplnenia a šťastia , že sme boli odbdarovaní darom byť súčasťou ich života a doživotne ich ukrývať v sebe . To je darom a cťou pre každého z nás .
Málokto si kúpi kabát pekný a nekomfortný . My sa vedome dostávame do kruhu negatívnych pocitov . Nehľadajme slnko v daždi uchovávajme si ho v nás .
Do príjemného spomínania , nostalgie s úsmevom a láskou .
Nachádzajme svetlo nie hľadajme .
Nezabúdajme sa ,, vhodne vrstviť”

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie