Denník N

Ilúzia závislosti od Ruska

Nasledujúci blog je prvý zo série textov venovaných rusko-slovenským obchodným vzťahom v rámci projektu „Economic Relations Between the V4 and Russia,“ ktorý je implementovaný s podporou Medzinárodného vyšehradského fondu. Viac o projekte nájdete tu.

Ruská federácia sa snaží prostredníctvom svojich oficiálnych aj neoficiálnych kanálov presvedčiť malé stredoeurópske krajiny, že by mali byť na jej strane, keď dôjde na interpretáciu ruskej zahraničnej a obchodnej politiky. Tento názor je nesprávny a je v hrubom rozpore nie len s našim členstvom v Európskej únii a NATO, ale nesúhlasia s nim ani dáta. Rusko sa však svojho presvedčenia nemieni vzdať. A niektorí slovenskí politici mu v tom sekundujú.

Okrem toho, že všetkých Slovanov (s výnimkou Ukrajincov a Poliakov) považujú za homogénnu jednotku bratov a sestier, Rusi pri presvedčovaní používajú ako zjednocovací faktor najmä ekonomický argument. A totiž ten, že Rusko je pre SR dôležitým obchodným partnerom. Po roku 2014 a ruskej invázii na Krym tento príbeh stúpol na intenzite. Dokonca aj slovenský premiér Róbert Fico tvrdil, že je v slovenskom záujme, aby si zachovalo s Ruskom dobré vzťahy najmä pre udržanie obchodu. Na zasadnutí Medziparlamentnej únie v Petrohrade v októbri 2017 predseda parlamentu Andrej Danko vyjadril túžbu, že sankcie uvalené na Rusko prestanú čo najskôr. Pravdou však je, že pomer vývozu a dovozu pri Rusku je nižší, ako si niektorí myslia.

Podľa európskych štatistík bol v roku 2016 podiel Ruska na slovenskom exporte na úrovni 2 percent. Ide o viac ako polovičný prepad z roku 2012, kedy sme do Ruska vyvážali 4,2 percentá. Čísla každoročne klesajú. Rovnako klesajú aj čísla dovozu. Zatiaľ čo ešte v roku 2011 tvoril ruský tovar 10,8 percent nášho celkového importu, dnes sú to 4 percentá, podobne ako u exportu viac ako dvojnásobný prepad. Slovensko sa podľa všetkých ukazovateľov musí v prvom rade sústrediť na krajiny Európskej únie. Tam podľa Eurostatu totiž smeruje 85 percent nášho vývozu. Rusko nepatrí  medzi najbližších obchodných partnerov ani pri vývoze, ani dovoze. Pri obchodných ukazovateľoch sú Nemecko, Česká republika, Poľsko, či Rakúsko oveľa dôležitejšími partnermi. Všetko sú to členovia EÚ.

Rusko naďalej pokračuje v upozorňovaní na slovenskú závislosť v oblasti energetiky. Slovensko dováža väčšinu strategických surovín a krajinou pôvodu je práve Rusko. Nemusí to byť však na dlho. Od plynovej krízy v roku 2009 sa Slovensko ohliada po iných dodávateľoch a ruská pozícia sa oslabuje. Navyše je zrejmé, že lacné energetické suroviny sú jedinou výhodou Ruska. Slovensko sa pridržiava svojej pozície tranzitnej krajiny a snaží sa o zachovanie tohto štatútu, aj preto je vysoko aktuálna debata o výstavbe plynovodu Nord Stream 2, ktorý sme rozobrali v inom blogu. NS 2 by obišiel Slovensko a urobil ho viac závislé od Ruska.

Slovensko je vo všeobecnosti viac závislé od Európskej únie a malo by sa podľa toho správať. Faktom ostáva, že z energetického hľadiska je Rusko pre Slovensko kľúčovým a strategickým partnerom, čo im dáva lepšiu vyjednávaciu pozíciu. V systéme slušných krajín, ktorým ide o dobré vzťahy by však nemala táto výhoda prerásť vo vydieranie. Historické aj súčasné trendy stále viac naznačujú, že spoliehať sa na Rusko v otázke obchodu či bezpečnosti sa neopláca. Proklamácia potreby čo najužšej spolupráce s krajinami EU by mala byť viditeľná pri každom verejnom prejave vysokých politických predstaviteľov Slovenska. Váhanie, či dokonca náklonnosť k súhlasu s ruským naratívom o závislosti sú za daných okolností nebezpečným trendom.

Dušan Fischer, SFPA

Teraz najčítanejšie