Kde je dnes Nord Stream 2?

Energetická budúcnosť Európy ostáva neistá. Rapídny vývoj v oblasti technológií a postupný prerod na využívanie obnoviteľných zdrojov sú jej hlavnými hýbateľmi. Na druhej strane stojí Rusko s plynovým prebytkom. Podľa mnohých analytikov si plánovaný ropovod Nord Stream 2 žije vlastným životom a preto sa mu ani nedostáva veľká pozornosť zo strany médií. Stále však leží v žalúdku krajinám, ktoré „vďaka“ nemu prídu o svoju unikátnu pozíciu tranzitnej krajiny, vrátane Slovenska.

Argumenty za výstavbou Nord Stream 2 sú podľa oficiálnej stránky pokles produkcie plynu a potreba zabezpečenia energeticky dôležitej suroviny pre vnútorný trh EÚ zo štedrých ruských zdrojov. Gestorom NS 2 je ruská štátna spoločnosť Gazprom. Úlohu v celej debate zohrávajú aj firmy so sídlom v európskych krajinách. Ide o finančných investorov, ktorými sú firmy Uniper, OMV, Shell, Wintershall, a ENGIE. Firmy mali byť pôvodne akcionármi, ale poľský protimonopolný rozhodol v auguste 2016, by sa týmto krokom zvýšila sila a vplyv na poľský trh s plynom, a tak Gazprom ostáva jediným akcionárom projektu s pomocou svojich európskych kolegov.

Nemenej dôležitým hráčom v procese je Európska komisia, ktorá poslala otvorený list vládam EÚ, aby sa presvedčila, že má od krajín mandát na rokovanie. Nebude to mať ľahké. Podľa expertov na legislatívu navyše zastupovať krajiny ani nemôžu. Európa je preto na mandáte rozdelená. Krajiny pri Baltickom mori vnímajú akúkoľvek podobnú spoluprácu s Ruskom veľmi citlivo a proti výstavbe NS 2 bojujú čo im sily stačia a krajiny „starej Európy“ sú zamerané obchodne a výstavbu vnímajú ako príležitosť.

Aj s mandátom a súhlasom všetkých zaujatých krajín je budúcnosť NS 2 stále otázna. Nie je ešte zaručené, že sa podarí zapojeným firmám dostavať plynovod do roku 2019 ako je plánované, no už teraz je zrejmé, že Rusko bude naďalej zohrávať dôležitý faktor v energetickej bezpečnosti krajín akou je Slovensko. Obchodný záujem niektorých krajín EÚ by v tom Rusku nemal pomáhať.

Ďalšou úrovňou príbehu sú nedávne americké sankcie, ktoré prešli v oboch komorách a prezident Trump ich s ťažkým srdcom podpísal. Tieto sankcie postihujú všetky firmy, vrátane európskych, ktoré sa chystajú spolupracovať s Ruskom na veľkých investíciách, čo NS 2 rozhodne je. Podľa niektorých analytikov robia sankcie projekt NS 2 takmer neuskutočniteľný. Ďalšou prekážkou sú správy z Dánska, že chce blokovať výstavbu NS 2. V tomto prípade Rusko zvažuje zmenu pôvodnej trasy. Zatiaľ čo v Európe sa téma diskutuje v súvislosti s domácim vývojom v dôležitých krajinách, sledujú sa výsledky parlamentných volieb v Nemecku a ich dopad na budúcnosť vzťahu s Ruskom, dávajú sa na stôl zásady a hodnoty Európskej únie, na Slovensku už tak nevýrazná debata ešte viac utíchla.

Robert Fico po minuloročných rokovaniach v Moskve prehlásil, že ide predovšetkým o to, ako bude v prípade výstavby NS 2 využitá dopravná kapacita cez Slovensko. V októbri 2016 vychválil energetickú úniu a prehlásil, že podobne ako Eastring (projekt slovenského Eustreamu) aj NS 2 sú projekty, pri ktorých je veľa politiky. Priznal aj to, že Slovensko je príliš malá krajina na to, aby ovplyvnila obchod medzi Ruskom a Nemeckom.

Rusko považuje NS 2 za spôsob ako zvýšiť odolnosti európskych krajín, v skutočnosti má vraj dopomôcť diverzifikácií zdrojov, a odporcov výstavby považujú za ľudí s prstom na spúšti „politickej zbrane.“ Sloganom NS 2 sú prídavné mená angažovaný, spoľahlivý, a bezpečný. Presne týmito prívlastkami sme doteraz mohli označovať Európsku úniu a jej členov, ktorí dnes umožňujú Rusku prostredníctvom svojich firiem dosiahnuť energetickú dominanciu v Európe, ktorá bude aj na úkor Ukrajiny, ktorej chce EÚ pomáhať v integračnom procese. Debata o NS 2 by sa nemala obmedzovať len na snahu o lacnejší plyn. V stávke je súdržnosť a princípy EÚ.

Dušan Fischer, SFPA