Denník N

Zabudnuté voľby globálneho hráča

Predčasné voľby v Japonsku, ktoré sa konali túto nedeľu (22.10.), nepriniesli žiadne prekvapenie. Objavili sa však nové trendy, ktoré môžu v strednodobom horizonte priniesť zmeny v tradične konzervatívnej krajine.

Autor je doktorandom na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov, UMB v BB.
Článok vznikol v spolupráci s Jozefom Michalom Mintalom, taktiež pôsobiacim na FPVMV. 

Aj napriek niekoľkým prekvapeniam v podobe nových strán a istému obdobiu naplnenému miernymi obavami o udržanie väčšiny súčasnej koalície, sa staronovému premiérovi Shinzovi Abemu podarilo zaistiť si potrebnú väčšinu v Národnom zhromaždení- Kokkai. Abeho koalícia tvorená dominantnou Liberálnou demokratickou stranou (LDP), gigantom japonskej povojnovej politickej scény a stredopravou, konzervatívnou stranou Komeito ustála náročný mesiac a 312 miestami v 465-člennej dolnej komore zaistila Abemu titul najdlhšie úradujúceho povojnového premiéra. Zároveň mu to otvára dvere k naplneniu jeho dlhodobého politického cieľa- revízie ústavy, ktorý „prebral“ po svojom starom otcovi a niekdajšom premiérovi Nobusukem Kishim.

Premiér Shinzo Abe vyhlásil predčasné voľby 25. septembra, s odôvodnením, že chce silný mandát a podporu verejnosti pre pokračovanie hospodárskej politiky tzv. abenomics, revíziu pacifistickej ústavy, ako aj podporu postoja voči Severnej Kórei. Zároveň sa však ako vysvetlenie pre pomerne náhle vyhlásenie predčasných volieb núka zastavenie poklesu preferencií a rozkol v najsilnejšej opozičnej strane. Abeho popularita utrpela v roku 2017 značné straty najmä v súvislosti s korupčným škandálom, ktorý zapĺňal titulné strany novín celé mesiace. Okrem podozrivého predaja pozemkov zriaďovateľovi školských zariadení v Osake za 14% trhovej ceny, boli akcentované výrazne nacionalistické osnovy v zariadeniach Moritomo Gakuen. V Japonsku je predvojnový nacionalizmus a militarizmus kontroverznou témou, ktorá polarizuje spoločnosť a tomu zodpovedala aj reakcia na video, kde deti v jednej zo škôlok denne recitujú Cisársky výnos o vzdelávaní z roku 1890, ktorý je považovaný za jeden zo zdrojov japonského militarizmu počas prvej polovice 20. storočia. Následky tohto škandálu sa premietli aj na vnútropolitickú scénu, keď Abeho LDP prehrala voľby v tokijskej prefektúre. Novovzniknutá lokálna strana populárnej guvernérky Yuriko Koike- Tomin First no Kai (Tokijčania na prvom mieste) sa spojila s koaličnou Komeito a získali 79 kresiel v 127 člennom zastupiteľstve.

Bývalá budúca premiérka

Bola to práve Yuriko Koike, ktorá sa postarala o veľké prekvapenie a miernu dramatizáciu volieb, keď len niekoľko hodín pred vyhlásením predčasných volieb 25. septembra oznámila vznik novej politickej strany. Strana nádeje, alebo Kibo no To, vznikla odčlenením sa veľkého počtu dovtedy najsilnejšej opozičnej strany- Demokratickej strany. Líder Demokratickej strany o tri dni nato vyhlásil, že strana sa nezúčastní predčasných októbrových volieb. Yuriko Koike, vystupuje ako ambiciózna žena, bývala novinárka, ministerka obrany a ministerka životného prostredia. V roku 2016 sa stala prvou ženou na pozícii guvernérky hlavného mesta. Jej politika je predovšetkým populistická, za čím viacerí politickí komentátori a jej súperi vidia najmä jej snahu o podiel na moci. Programovo je možné u Strany nádeje a Abeho LDP nájsť viacero prienikov, najmä v postoji voči Severnej Kórei, či v snahe o revíziu ústavy. Odlišujú sa v ekonomických otázkach, či v problematike využívania jadrovej energie. Zatiaľ čo Abeho strana sa po havárii vo Fukušime rozhodla pre znovuobnovenie produkcie energie v reaktoroch po celom Japonsku, Yuriko Koike sa radí medzi odporcov jadrovej energetiky.

Aj napriek raketovému štartu sa už po pár dňoch kampane ukázalo, že úspech guvernérky z volieb v tokijskej prefektúre sa zrejme nepodarí zopakovať na národnej úrovni a teda nebude predstavovať výraznejšiu hrozbu pre Shinza Abeho a jeho snahu o 2/3 väčšinu. Rast jej preferencií začal kumulovať niekoľko dní pred voľbami a posledné prieskumy pred nedeľnými voľbami odhadovali jej výsledok na úrovni 13%, čo sa premietlo do zisku 49 kresiel.

Edano, zobuď sa!

Druhým prekvapením volieb bola Ústavná demokratická strana pod vedením bývalého ministra hospodárstva, obchodu a priemyslu a niekdajšieho vedúceho úradu vlády Yukia Edana. Ten získal značnú popularitu, keď ako vedúci úradu vlády neprestajne informoval verejnosť o priebehu záchranných prác v súvislosti s prírodnou katastrofou spôsobenou tsunami v roku 2011 a následne o vývoji situácie vo fukušimskej jadrovej elektrárni. Opodstatnená vyčerpanosť z takmer nepretržitého informovania o aktuálnom vývoji, vyvolala v japonskej spoločnosti, vyzdvihujúcej pracovitosť a obetavosť, vlnu sympatií na sociálnych sieťach. Populárnym hashtagom tých dní sa stalo heslo #edano_nero, čo sa dá voľne preložiť ako Edano, vyspi sa.

Politiku Ústavnej demokratickej strany, ktorá vznikla 20 dní pred voľbami, možno charakterizovať ako liberálnu. V kľúčových témach ako revízia ústavy, či budúcnosť jadrovej energie predstavujú opozíciu voči Abeho LDP, ale aj bývalému konzervatívnemu krídlu Demokratickej strany, v súčasnosti zastúpenému v Strane nádeje. Odmietajú revíziu článku 9 japonskej povojnovej ústavy, ktorým sa Japonsko vzdalo vojny, hrozby a použitia vojenskej sily, ako prostriedku riešenia medzinárodných sporov. Zároveň je článok príčinou absencie tradičných ozbrojených síl. Edano ako významný podporovateľ využívania obnoviteľných zdrojov energie, je za zatvorenie jadrových reaktorov. V ekonomických otázkach počas kampane presadzoval zastavenie rastu spotrebnej dane. Práve výborné načasovanie a ponuka alternatívy voči Shinzovi Abemu zaistila liberálom 54 kresiel a teda pozíciu najsilnejšej opozičnej strany.

Lúčenie sa s tradičnou kampaňou?

Keďže výsledky volieb nepriniesli nič prekvapivé a ani kampaň z hľadiska tém nebola ničím výnimočná, bolo zaujímavé skúmať metódy oslovovania voličov a skrytý potenciál, ktorý sa ukrýva v počte Japoncov využívajúcich sociálne siete. Je priam neuveriteľné, že téma akou sú predčasné voľby v Japonsku, so všetkými vnútornými problémami a vonkajšími výzvami je na sociálnych sieťach absolútne marginalizovaná. Ako príklad uvediem najviac retweetovaný, teda zdieľaný, príspevok v Japonsku deň pred voľbami- McDonald´s reklama na sladkosti. Tento jav sa vyskytoval dlhodobo a témy spojené s voľbami sa začali na Twitteri medzi tzv. trending topics objavovať až posledný týždeň. Vysvetlení pre sa ponúka hneď niekoľko. Aj keď je Twitter v Japonsku najpopulárnejšia sociálna sieť s približne 40 miliónmi užívateľov, väčšinou sa jedná o mladšie ročníky, ktorým sa zdá byť politika vzdialená a pociťujú slabý dosah na dianie v krajine. Nič na tom nezmenil ani fakt, že sa jednalo o prvé parlamentné voľby, kedy bolo umožnené voliť aj 18 a 19 ročným. Viac než o politickom dianí preto tweetujú o anime, v súčasnosti nie už len japonskom kultúrnom fenoméne.

Typický obraz japonských kampaní.

Ďalším z možných vysvetlení je veková štruktúra japonského obyvateľstva. V najrýchlejšie starnúcej krajine sveta, ktorej 1/3 obyvateľstva má nad 60 rokov, preferujú starších, skúsených politikov. Tomu zodpovedajú priam až zastaralé metódy v boji o voliča. Bežným obrazom počas kampane je politik, stojaci na podstavci v ulici svojho obvodu, ako prezentuje svoje predvolebné sľuby. Rovnako obvyklé sú dodávky volebnými sloganmi, ktoré megafónmi oboznamujú voličov s programom strán a nabádajú ich voliť straníckeho kandidáta za daný obvod. Zmenu atraktívnu najmä pre mladých voličov priniesla až zmena volebného zákona z roku 2015, kedy sa umožnilo kandidátom viesť kampaň aj na sociálnych sieťach. Priekopníkom v kampani na sociálnych sieťach bola v minulosti vládna LDP, avšak tieto voľby bola jej dominancia na Twitteri zatienená bezprecedentným nárastom followerov a popularity u Strany nádeje a Ústavnej demokratickej strany.

Prečo sa im však úspech na sociálnych sieťach nepodarilo pretaviť do zisku kresiel v Národnom zhromaždení? Odpoveď spočíva zrejme vo voličskej disciplíne jednotlivých vekových skupín. Zatiaľ čo v kategórii do 20 rokov sa pri predchádzajúcich voľbách pohybovala účasť okolo 40%, seniori predstavujú výrazne disciplinovanejšiu časť spoločnosti, s vyššou volebnou účasťou. Každopádne, sociálne siete a dobre nastavenie marketingu predstavujú výzvu pre všetky relevantné strany a najmä LDP, pokiaľ si chcú vytvoriť silnú voličskú základňu aj medzi mladými Japoncami. Pred Abem sa už dnes črtá náročná úloha získania podpory verejnosti pre revíziu ústavy, nakoľko k takémuto kroku je potrebné získať nadpolovičnú podporu v referende. Sociálne siete budú jedným z nástrojov na ovplyvňovanie mladých ľudí a zároveň miestom stretu medzi stranami podporujúcimi zmenu ústavy a stranami, ktoré hodlajú zachovať súčasný stav.

Teraz najčítanejšie