Denník N

O Jame

Dnešný vzhľad Jamy.
Dnešný vzhľad Jamy.

Športpark Jama je otvorený a môžeme mať z neho všetci radosť. Nie je samozrejmosťou, že podobný verejnoprospešný priestor vznikne. Avšak spôsob akým tento park vznikol pripomína skôr zmes zhody pozitívnych okolností a balancovania na hrane morálky či etiky.

Jama prezentovaná ako víťazstvo nad developermi s neaktuálnym termínom otvorenia 25.9.2017 Foto: Predovolebný leták distribuovaný v Dúbravke

Na úvod chcem zdôrazniť, že ako Novomešťan mám radosť z nového športparku. Nachádza sa približne v strede našej cesty k rodičom a s našim 2,5-ročným synom ho radi využijeme. Zároveň je skvelé vidieť, že sa za verejné financie dajú nielen opravovať výtlky, ale dá sa postaviť skutočne niečo, čo prispeje k vyššej kvalite života v mestskej časti. Na druhej strane, len ťažko možno výstavbu Jamy považovať za dôkaz výnimočných manažérskych schopností, tak ako sa to snaží predať v predvolebnej kampani starosta a kandidát na župana Rudolf Kusý. Príbeh vytvárania Jamy sledujem od samého začiatku a nejasné financovanie, neplnenie termínov a nedotiahnutá participácia sú prešľapy, ktoré sa nedajú prehliadnuť.

Rýchly pohľad do histórie

Na začiatok sa pozrime na to, či naozaj hrozila v priestore Jamy výstavba a či jej zabránil Rudolf Kusý, tak ako tvrdí vo svojich videách. 

Na mieste Jamy sa v minulosti nachádzal rozsiahly ovál cyklistického štadióna. Ten bol známy nielen cyklopretekmi, ale aj vynikajúcou zmrzlinou či kultovou krčmou. Zlom však nastal v roku 2006, keď sa majiteľom pozemku stala spoločnosť Strabag. Tá mala zámer štadión zbúrať a vzniknúť tu malo sídlisko. Tomuto zámeru však Magistrát nevydal súhlasné stanovisko nakoľko zámer bol v rozpore s územným plánom mesta, ktorý tu zadefinoval funkciu 401  so športom a rekreáciou nadmestského významu.

Územný plán Bratislavy definuje na území cykloštadióna stabilizovanú funkciu šport a rekreácia. To umožňuje výstavbu iba služobných bytov viazaných na funkciu športu. O sídlisku nemôže byť reč bez zmeny územného plánu.

Pozemok však nezostal dlho v rukách firmy Strabag. Na úrovni vlády totiž došlo k rozhodnutiu, že sa nový zimný štadión vybuduje na mieste cykloštadióna. Na základe tohto rozhodnutia následne Magistrát pod vedením primátora Ďurkovského podpísal zámennú zmluvu, ktorou Magistrát získal cykloštadión za lukratívne pozemky v lokalite Machnáč. Medzitým sa však rozhodlo, že zimný štadión vznikne na mieste pôvodného zimného štadióna O. Nepelu.

Stav cykloštadióna týždne pred začiatkom výstavby Jamy.

Pozemok bol stále v rukách Magistrátu. Situácia však nabrala rýchly spád, kedy najskôr koncom roka 2012 vznikla poslanecká komisia ohľadom ďalšej budúcnosti cykloštadióna. V tej sa angažoval aj starosta Kusý a to bol aj jeho prvý zaznamenaný vstup v rámci celej výstavby Jamy. Majetok bol magistrátny a o žiadnom developerskom zámere či predaji pozemkov sa nehovorilo. Začiatkom júna 2013 potom mestskí poslanci rozhodli o zverení celého pozemku mestskej časti Nové Mesto s tým, že park má byť dokončený do 31.12.2015.

Takže áno, na malý moment tu hrozila výstavba bytov, ale Magistrát ju nepovolil kvôli rozporu s územným plánom. Nebol to však Rudolf Kusý, kto zabránil výstavbe. Ako starosta si však vyžiadal zverenie pozemku za účelom výstavby areálu pre šport a rekreáciu v súlade s územným plánom a Magistrát zaradil športpark Jama medzi projekty uchádzajúce sa o financovanie z Nórskych fondov.

Víťazný návrh budúcej podoby športparku Jama.
Foto: https://bratislava.sme.sk/c/7597806/byvaly-cyklostadion-nahradi-sportpark-jama.html

Nejasné financovanie

Jama je jeden z nadrahších projektov financovaných za posledné roky zo strany novomestskej samosprávy. Vo vzduchu lietajú doslova milióny eur, ale okrem opakovaných fráz o financovaní z Nórskych fondov nemá verejnosť presné informácie ako je výstavba športparku financovaná. Vďaka povinnému zverejňovaniu zmluv, dodatkov i faktúr však vieme získať určitý prehľad ako financovanie projektu prebieha. Pozorné oko však narazí na viaceré nejasnosti.

Finančné toky v súvislosti so športparkom Jama. Všimnúť si môžete, že doteraz nebola stavebníkovi vyplatená zmluvná cena prác, nájdete tu viaceré dodatky, vyplatené sú faktúry aj po vyršaní termínov.
Zdroj: www.zverejnovanie.banm.sk

Nové Mesto bolo prizvané do projektu Magistrátu týkajúceho sa adaptácie na zmeny klímy. Mestská časť mala tiež v roku 2013 v rozpočte vyčlenené peniaze na realizáciu úprav v priestore Jamy, ale dotácia z Nórskych fondov otvorila úplne nové možnosti. Nové Mesto získalo celkovo 1 612 705 eur na realizáciu Jamy a Gaštanice z Nórskych fondov s tým, že oba projekty mali byť dokončené do 30.4.2017. K dispozícií bola suma približne 1.2 milióna eur na výstavbu samotného parku. K nej však môžeme prirátať približne 320 000 eur, ktoré mohla mestská časť čerpať na výstavbu kaviarne v rámci Jamy. Dokopy tak ide o sumu niečo cez 1,5 milióna eur z peňazí nórskych daňových poplatníkov.

Jama však nebola dokončená do 30.4.2017. Problém je, že len do tohto dátumu sa dali čerpať zdroje z pridelených fondov. Nové Mesto sa zaviazalo, že ak sa tento termín nestihne, tak dokončí zámer z vlastných prostriedkov a v pôvodne plánovanom rozsahu.  Preto by sme sa ako daňoví poplatníci mali pýtať z akých zdrojov je vlastne park Jama financovaný.

Vzhľad stavebných prác v pôvodný zmluvný termín 28.4.2017. Od tohto termínu by mali byť všetky práce realizované z peňazí Novomešťanov.

povinne zverejňovaných faktúr vyplýva, že stavebník vystavil mestskej časti do termínu 30.4.2017 celkovo tri faktúry v celkovej sume  402 352 eur pričom nevyplatených zostalo 1 481 659 eur. Na stránke nájdeme ešte päť ďalších faktúr a to dve s májovým, jednu s augustovým termínom a dve so septembrovým dátumom kedy však už zrejme nebolo možné čerpať Nórske fondy. Všetky faktúry majú spolu hodnotu 538 495 eur. Do dnešného dňa tak nie je za Jamu vyplatených 943 164 eur. Túto sumu zaplatíme my všetci? 

Porovnanie financovania dvoch projektov hradených z Nórskych fondov v rámci rovnakého projektu.
Hore projekt Gaštanica, ktorý bol dokončený i vyplatený do hraničného termínu 28.4.2017 s výnimkou dodatočných prác za 4220 eur.
Dole Jama, ktorá je fakturovaná a preplácaná aj po 28.4.2017
Zdroj: zverejnovanie.banm.sk

Ďalšou kapitolou vo financovaní je spolupráca s firmou OMOSS s.r.o., ktorá vyhrala verejné obstarávanie na realizáciu so sumou 1 638 000 eur. Súčasťou podobných projektov je dodatkovanie a pri Jame to nebolo inak. Dodatky boli celkovo tri a postupne cena za vybudovanie Jamy narástla na sumu 1 983 010 eur. S touto sumou za realizovanie projektu by sa ocitla spoločnosť OMOSS na poslednom mieste, keďže najdrahšia ponuka v súťaži bola o 40 000 eur lacnejšia. Toto samozrejme neznamená, že by si aj ostatné firmy nezvýšili sumu počas realizácie projektu. Skôr to ilustruje ako zle je nastavené vlastné verejné obstarávanie, keď firma získa zákazku a vďaka dodatkovaniu je nakoniec najdrahšia zo všetkých súťažiacich firiem. Pritom podpísala zmluvu o nemennosti zazmluvnenej sumy a projekt mal byť preto plne zrealizovaný zo zazmluvnených zdrojov.

Výsledok verejného obstarávania s víťaznou firmou OMOSS.
Celková cena za výstavbu Jamy neskôr vzrástla na 1 983 010 eur.
FOTO: https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-dokumentov/detail/711893

Pozrel som sa aj na faktúry, ale k tým sa veľa napísať nedá nakoľko Mestská časť Nové Mesto akosi principiálne nezverejňuje prílohy k faktúram. Preto poznáme iba vyplatené sumy bez toho, aby sme vedeli za čo sa vlastne zaplatilo. Celkovo bolo preplatených šesť faktúr v celkovej sume  532 416 eur. Zvyšných 943 164 eur doteraz preplatených nebolo. Potom tu sú tri zvláštne faktúry, ktorými sú jedna z dňa 8.8.2017 a dve z dňa 11.9.2017. Ako totiž vieme, dodatok číslo tri posunul termín dokončenia na 26.5.2017. Nie je mi preto jasné na základe čoho boli vystavené či preplatené faktúry aj necelé štyri mesiace po zmluvnom dokončení výstavby.

Priebeh výstavby z pohľadu zmluvých vzťahov.
Zelená – obdobie, počas ktorých možno práce preplácať z Nórskych fondov.
Oranžová – obdobie na základe tretieho dodatku.
Červená – obdobie bez známeho zmluvného vzťahu

Spoločnosť OMOSS medzitým získala aj zákazku na vybudovanie stavby kaviarne na strane bližšie k Ulici Odbojárov. Jedná sa o projekt za 379 854 eur pričom časť týchto prostriedkov je hradených z Nórskych fondov, ktoré mali byť pôvodne použité na výstavbu zelenej škôlky za Základnou školou Za kasárňou. Výstavba kopíruje vývoj samotnej Jamy a tak nebol dodržaný zmluvný termín dokončenia 30.4.2017. Dva dni pred zmluvným dokončením bolo vyplatených 173 334 eur s tým, že v septembri bola zaplatená druhá faktúra za 111 694 eur. Na vyplatenie zostáva 94 826 eur.

Stavba kaviarne dňa 28.4.2017, kedy mala byť podľa zmluvy dokončená.

Termíny a termíny

Pôvodný termín na dokončenie projektu bol 31.12.2014. Ten sa však musel postupne posúvať. Neskôr sa termín posunul na rok 2015, potom na 2016 a nakoniec bol posledný dátum stanovený na 30.4.2017.

Môžeme to zhodiť na objektívne príčiny vo forme byrokracie, odvolávania sa účastníkov architektonickej súťaže a dlhý proces verejného obstarávania. Ale počas procesu vznikali viaceré nepochopiteľné prestoje, ktoré postupne zmarili možnosť využiť financie z fondov. Napríklad prečo sa čakalo 6 mesiacov medzi ukončením procesu EIA (2.10.2015 ) a vyhlásením verejného obstarávania na zhotoviteľa (12.4.2016 )? A prečo sa čakalo ďalšie 3 mesiace medzi vyhlásením výsledkov verejného obstarávania (14.9.2016) a podpisom zmluvy s obstarávateľom (19.12.2016)?

Prví pracovníci nastupujú na stavbu okolo 18.1.2017. Tri týždne od podpísania zmluvy.

Víťazom v súťaži o realizáciu Jamy sa stala spoločnosť OMOSS s.r.o. Táto spoločnosť zvíťazila najlacnejšou ponukou so sumou 1 638 000 eur. Na firme OMOSS je zaujímavý najmä zoznam referencií . Spoločnosť totiž nemá medzi nimi žiaden park, lebo sa špecializuje na rekonštrukcie či stavbu rodinných domov. Ako daňoví poplatníci by sme však boli rozhodne pokojnejší, ak by stavebník mal skúsenosť s budovaním parku.

Pri podpise zmluvy so stavebníkom 19.12.2016 však bolo jasné, že termíny horia. Napriek tomu došlo k prvým prácam na Jame až v polovici januára 2017. Takto sme oddialili dokončenie parku o ďalšie tri týždne a hazardovali tak s Nórskymi fondami.

Čerešnička na torte: pri čítaní zmluvy narazíte na niekoľko zaujímavostí relevantných pre súčasný stav Jamy. Ako príklad uvediem, že zmluva bola podpísaná 19.12.2016 a obsahovala napríklad termín dokončenia 14.12.2016. Z toho vyplýva, že obaja podpísaní starosta Rudolf Kusý i konateľ spoločnosti OMOSS chceli dokončiť park týždeň pred podpísaním zmluvy na výstavbu samotného parku :-).

 

Ako podpísať zmluvu na stavbu Jamy, ktorá má byť podľa tej istej zmluvy dokončená 5 dní pred jej podpísaním.
Alebo návrh na film Naspäť do budúcnosti 4? :-)
Zdroj: http://zverejnovanie.banm.sk/mestska-cast-bratislava-nove-mesto/zmluvy/z2016-393/

Nedotiahnutá participácia

Pri príprave projektu Jamy Nové Mesto vykročilo na zaujímavú cestu. Prebehlo viacero stretnutí, do ktorých sa mohla zapojiť verejnosť a vyjadriť svoj názor na to, čo by sa malo stať s priestorom Jamy, čo by tam malo byť a čo nie. Zozbierané informácie boli použité ako podklad pre architektonickú súťaž. Súťaž prebehla a tam sa komunikácia s verejnosťou skončila. Vysúťažený ani výsledný projekt nebol prezentovaný verejnosti. Tá sa nemohla vyjadriť k zmenám v projekte ani ho pripomienkovať. Pritom projekt od vysúťaženia až po realizáciu prešiel výraznými zmenami. To ukazuje nedostatky v participácii v Novom Meste, ktorá tu nebola dotiahnutá. Prečo zmizli z finálneho projektu prvky, ktoré boli v súlade s požiadavkami, ktoré vzišli zo zapojenia verejnosti netuší z verejnosti asi nikto.

Víťazný návrh z architektonickej súťaže hore vs. projekt predložený do posudzovania vplyvov na životné prostredie dole.

Čo sa počas výstavby zmenilo:

  • Nebolo vybudované petangové ihrisko pri ulici Odbojárov, na jeho mieste je budova kaviarne a trávnatá plocha.
  • Nebolo vybudované ihrisko pre inline korčulovanie, ale vznikla betónová plocha s basketbalovým košom.
  • Neboli vybudované športové ihriská v severnej časti, ale dva tenisové kurty.
  • Zóna pre psov nebola vytvorená a v Jame bude zákaz vstupu so psom.
  • Detské ihrisko nebolo vybudované a na jeho mieste boli umiestnené fitness prvky.
  • Nebola vybudovaná horolezecká stena.
  • Zatiaľ nevznikla komunitná záhrada a objekt navyše v obchodnej súťaži nenašiel nájomníka.
  • Kaviareň narástla z dvoch lodných kontajnerov na pozdĺžnu stavbu tiahnúcu sa pozdĺž Odbojárov od hlavného vchodu po prístupovú cestu k NTC.
  • Došlo k nárastu počtu parkovacích miest na Kalinčiakovej i Odbojárov, kde plánované šikmé parkovanie nahradilo kolmé.
  • Mal vzniknúť priestor pre letné kino a divadlo. Amfiteátrové schody vznikli, no priestor kde by sa malo predstavenie odohrávať obsadilo jazierko.
  • Nie je jasné, či vznikne aj bikestore, ktorý bol tiež súčasťou konceptu.

Rozumiem, že výsledkom súťaže bol len koncept, ktorý sa mal rozpracovať. Je však škoda, že koncept nebol konzultovaný s verejnosťou a že výsledok je oproti konceptu omnoho chudobnejší.

Tri až päť nových parkov pre Bratislavský kraj?

Župné voľby sú doslova za rohom a preto je pochopiteľné, že Park Jama využije kandidát Rudolf Kusý k preukázaniu svojej schopnosti mať výsledky. Jama naozaj stojí. Ako však ukázal viac ako štyri roky trvajúci príbeh budovania Jamy, nie je reálne vybudovať tri až päť parkov, ktoré Rudolf Kusý svojim voličom sľubuje. Zdĺhavý proces vzniku architektonického návrhu, EIA proces, stavebné povolenie či obstaranie stavebníka trvali neuveriteľne dlho pričom strihnutím pásky na otváračke sa príbeh Jamy ani zďaleka nekončí. Ešte stále je potrebné vyplatiť spoločnosti OMOSS takmer 2 milióny eur za vybudovanie parku či kaviarne a to bez v súčasnosti platného zmluvného vzťahu. Zároveň by bolo potrebné naplniť park programom.

Súčasný vzhľad Jamy.

A možno si pamätáte ako sa Rudolf Kusý chváli novomestským EkoPodnikom inšpirovaný jeho rakúskou skúsenosťou. Ten má šetriť prostriedky vďaka tomu, že si samospráva robí práce sama. Ak ste si teda mysleli, že o Jamu sa bude starať EkoPodnik, tak ste na omyle. V rámci povinne zverejňovaných zmlúv sa totiž objavili dve zmluvy. Na základe prvej bude firma GTX Slovakia za 37 625 eur ročne Jamu kosiť a starať sa o výstavbu. Druhá firma Bioswim s.r.o. sa bude za 8 631 eur ročne starať o vodné prvky. Len táto údržba Jamy bude stáť približne 45 000 eur ročne pričom má Nové Mesto k dispozícií EkoPodnik s jeho približne 180 zamestnancami, ktorý dotujeme ročne sumou približne 2,5 milióna eur.

Rudolfovi Kusému nemožno uprieť, že sa zaslúžil o vznik najväčšieho verejného parku za posledné roky, ale vzhľadom na informácie v tomto článku to za manažérsky počin roka rozhodne považovať nemožno.


Matúš Čupka

Kandidát na starostu Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto

Viac o mojích aktivitách tu

Bonus na záver:

Súčasťou zmluvy s firmou OMOSS bol aj rozpočet. Nie som síce stavebník, ale zaujala ma časť o mobiliári v parku. Tu si vieme aspoň zhruba predstaviť čo je adekvátna cena za koše, lavičky a podobne na základe iných objednávok samospráv. V Jame napríklad nájdete odpadkové koše za 1330,12 eur / kus. Ide o rovnaký typ aký bol použitý v eurofondovom parčíku na Hálkovej, kde ten istý kôš stál 720 eur. A v parčíku na neďalekej Sadovej stačil iný typ koša od rovnakého výrobcu aj za 80 eur / kus . Zo zmluvy sa ďalej možno dozvedieť, že kôš na psie exkrementy stál 585,42 eur pričom mestská časť si obstaráva koše na exkrementy za približne 85 eur / kus. Jeden stojan na bicykle v Jame bude stáť 321,55 eur / kus bez montáže. Funkčne obdobné účkové stojany obstarala organizácia STARZ za 132 eur / kus aj s montážou. Skutočnú obstaráciu cenu košov či stojanov v Jame sa z internetu nedozvieme nakoľko Mestská časť Nové Mesto k faktúram nezverejňuje prílohy.

Jeden z košov za 1330,12 eur /kus, ktoré sa nachádzajú v Jame.

Samozrejme sa môžeme rozhodnúť, že Jama je unikátny priestor a zaslúži si unikátny mobiliár a to aj niekoľkonásobne drahší ako je bežné v Bratislave. Potom je však potrebné rátať aj finančnými prostriedkami navyše, ktoré si vyžiada údržba a prípadná výmena drahého mobiliáru. Naša mestská časť má však problém postarať sa aj o lacnejšie typy košov, ktoré má dnes v správe.

Jeden z košov mestskej časti na Riazanskej. Graffiti z povrchu koša odstrániť viem, ale nálepku si už musí vymeniť mestská časť.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Matúš Čupka

Obyvateľ bratislavskej mestskej časti Nové Mesto odhodlaný meniť prostredie okolo seba k lepšiemu. Okrem aktivít Zelenej hliadky sa venujem drobným zlepšeniam bratislavských ulíc a spolu s mnohými ďalšími sa zameriavame na dlhodobo neriešené problémy údržby toho čo je naše spoločné. Venujem sa komunálnej politike v Novom Meste a v roku 2018 som kandidoval za starostu Mestkej časti Bratislava - Nové Mesto.