Čo nás Facebook naučil, keď spustil slovenský test Prieskumníka

Keď niečo zverejníte na svojej facebookovej stránke a vidíte, že príspevok mal dosah (reach) 10 000, 50 000 alebo 500 000, máte pocit, že sa deje niečo veľké. No nemusí to tak byť. A keď na druhý deň Facebook niečo zmení a vám padnú všetky čísla na polovicu, máte pocit, že sa deje niečo strašné. No tiež to tak nemusí byť.

Slovenské médiá majú po uplynulých dňoch jedinečnú skúsenosť, akú nemajú novinári inde vo svete. Vedia, aké to je, keď im reach a aktivita na facebookových stránkach dramaticky klesnú. Tušili, že tento deň raz príde, báli sa ho – a zisťujú, že na to nebol dôvod.

Keď sa Facebook rozhodol, že ľuďom v newsfeede nechá len príspevky od ich priateľov a reklamu, a všetko ostatné presunie na nové miesto nazvané Prieskumník (Explore Feed), ukázal vydavateľom, ako sa nechali klamať číslami. Všetkým padal reach v desiatkach percent, mnohým o viac ako polovicu. No aj napriek tomu ostáva čítanosť väčšiny spravodajských portálov nezmenená.

Slovenskí vydavatelia tak dostali zreteľne najavo, že ich facebookové stránky nie sú také dôležité, ako si mysleli. Áno, kto sa ponoril hlbšie do štatistík, vedel už predtým, že počet kliknutí zo stránky je len zlomkom celkovej návštevnosti z Facebooku. Zmeny v newsfeede tento fakt len zvýraznili. Dôležití sú influenceri a ľudia, ktorí články zdieľajú. Stránky pomáhajú, ale ich sila nie je dramatická.

Test Prieskumníka tiež ukázal, že čísla, ktoré nám Facebook ukazuje, sú nanič. Sú nezmyselnou veličinou, pre ktorú sa stresujeme, ale ktorá s ničím nekoreluje. Lebo načo vám je nejaký reach, ak môže zo dňa na deň lietať o 50 percent hore-dole a s vašou návštevnosťou to nič nerobí?

Slovenská skúsenosť by sa dala zhrnúť aj takto: ak má médium významnú existenciu aj mimo Facebooku, zmeny na sociálnej sieti ho nemusia ohrozovať.

To však neznamená, že sú facebookové experimenty neškodné a netreba sa nimi zaoberať.

Facebook nemyslí na dôsledky

Facebook môže v princípe testovať, čo len chce, a môže dokonca aj zásadne meniť fungovanie svojich služieb. Vieme, že má už dlhšie problém s tým, že ľudia na ňom prestávajú zdieľať osobný obsah. Strácajú pocit intimity a neraz ho nachádzajú na iných sociálnych sieťach.

Takisto vieme, že množstvo obsahu z facebookových stránok (často pochybnej kvality) zaberá v newsfeede priveľa miesta a začína byť pre Facebook vážnym problémom. Nemožno sa preto čudovať, že sa zrodila myšlienka vytvorenia dvoch oddelených priestorov – jeden pre súkromný obsah a druhý pre verejný.

Facebook je súkromná firma, a preto môže svoje produkty zapínať aj vypínať (a to aj s toľkými bugmi ako v prípade slovenského Prieskumníka). Lenže firma takejto veľkosti má aj obrovskú zodpovednosť a nemôže si robiť, čo chce. To, čo manažéri v Menlo Parku považujú za malý test, môže v niektorých krajinách spôsobiť vážne problémy. Skutočnosť, že veľké slovenské spravodajské portály majú zatiaľ aj napriek aktuálnym zmenám stabilnú čítanosť (a to aj Denník N, ktorý má zhruba 40 percent čitateľov z Facebooku), neznamená, že inde neboli a nebudú napáchané veľké škody.

Okrem celoštátnych médií na Facebooku fungujú aj lokálne redakcie, ľudskoprávne organizácie, charity, občianske iniciatívy… Im často neostáva nič iné, len spoliehať sa na organický zásah na Facebooku. Samozrejme si uvedomujú, že Facebook nemá žiaden záujem udržiavať, či dokonca zvyšovať reach ich stránok. To však neznamená, že musia byť rukojemníkmi jeho neuvážených rozhodnutí.

Reč však nemusí byť len o malých organizáciách, ale aj o malých štátoch. Dodnes Facebook nevysvetlil, ako si vybral šesť krajín, v ktorých začal testovať nového Prieskumníka. Bral pri výbere do úvahy, aké zásadné problémy s korupciou riešia dnes v Guatemale? Zaujímal sa o to, čo zažívajú kritickí novinári v Srbsku? Tuší vôbec, že na Slovensku budú o niekoľko dní župné voľby, v ktorých sa o verejnú funkciu uchádza zástup fašistických kandidátov? Majú informácie, ktoré svojím testom Facebook získa, väčšiu hodnotu, než neželané následky jeho experimentov na Srí Lanke, v Kambodži a Bolívii? Odpovede tušíme: Facebook sa jednoducho nezaujíma o to, čo sa deje s objektmi jeho testovania.

Výber týchto šiestich krajín je signálom, že ani Facebook nevie, čo od pokusu s Prieskumníkom čakať. Ide o malé trhy, kde môže experimentovať mesiace, a aj keby to nevyšlo, firmu to nevyjde draho. Svoju ľahostajnosť k týmto štátom ukázal aj šéf newsfeedu Adam Mosseri, ktorý reagoval slovami, že zatiaľ (!) neplánujú túto verziu Prieskumníka spúšťať globálne. Mosseri odpovedal na naše otázky, jeho odpovede však smerovali inam – mali len upokojiť zvyšok sveta.

Nie je to tragédia

Podobné divoké experimenty by sa Facebook neodvážil predvádzať vo veľkých krajinách, napríklad v Nemecku, pretože tam by nenarazil len na násobne väčší odpor, ale riskoval by, že by politici vytiahli na stôl tvrdý plán regulácií.

Google už má skúsenosť s tým, aké ťažké je čeliť tlaku politikov a aliancií vydavateľov. Facebook k takémuto poznaniu zatiaľ nedospel, no nevyhne sa mu. Problémy, ktoré má pre šírenie falošných správ a nedostatočné odstraňovanie nenávistných príspevkov, sú len začiatkom.

Spustenie Prieskumníka nie je dobrou správou pre žiadneho správcu facebookovej stránky. Ale to, čo sa v týchto dňoch udialo na Facebooku, nie je tragédiou. Tragédiou je, že sa od Facebooku nechávame kŕmiť číslami, ktoré o našej prítomnosti a budúcnosti nič nevypovedajú.

Žijeme v obavách, že Facebook môže svojim svojvoľným správaním zavrieť fungujúce médiá. Nie je to tak úplne, no opatrnosť nie je na škodu.

Okrem opatrnosti ale budeme potrebovať aj istotu. Istotu, že sa podobné divoké experimenty nebudú diať bez toho, aby sme na ne boli dopredu upozornení. Ak to Facebook nezačne robiť dobrovoľne, hrozí mu, že k tomu bude raz donútený.