Denník N

Bude e-zdravie skutočne prínosom pre pacienta?

Od januára 2018 to vraj konečne príde. Ušetria sa vraj milióny, prestane sa plytvať liekmi a ten, kto z toho bude mať najväčší osoh, bude pacient. Aspoň takto si to predstavujú kompetentní, no prax môže byť a asi spočiatku aj bude na míle vzdialená od tejto predstavy.

Predpokladať, že to také ružové nebude, je možné z informácii, ktoré poznáme už teraz.
Od 1. novembra budú musieť všeobecní lekári ordinovať minimálne 35 hodín týždenne a z toho dva dni v týždni do 15:00 hod. Do decembra sa možno ešte nič negatívne nestane a pacient si možno bude pochvaľovať, aké to bolo dobré riešenie a že konečne politici myslia aj naňho. Nuž, ale zadarmo to nebude. Niekto tie ordinačné hodiny navyše lekárom musí zaplatiť. A hoci to nebudú veľké peniaze, budú to hradiť zdravotné poisťovne. A prekvapenie nakoniec. V praxi to vôbec neznamená, že všeobecný lekár musí byť v ambulancii do konca ordinačných hodín fyzicky prítomný, pretože sa tento čas týka aj návštevnej služby.

V januári môže prísť vytriezvenie.

Všeobecní lekári, starší ako 65 rokov si môžu povedať dosť. A to nielen pre uvedenú novelu zákona, ale pre spustenie elektronického zdravotníctva, na ktoré mnohí z nich nie sú odborne ani materiálne pripravení. A čo môžu urobiť? Pomaly, ale isto odísť do dôchodku. Takže napriek predĺženiu ordinačných hodín v ambulanciách ich nástupcov, bude pacient čakať ešte dlhšie, pretože odchádzajúcich lekárov nebude mať kto nahradiť.

Z povinnosti nakoniec dobrovoľnosť.

Keďže zákon už niekoľkokrát oddialil spustenie e-zdravia a vláda sa pred EÚ musí tváriť, že konečne niečo v tomto smere urobila, povinnosť pripojiť sa do systému poskytovateľom zdravotnej starostlivosti síce zostane, avšak tí, ktorí napr. nebudú mať potrebné IT vybavenie, pracujú v lokalite s pomalým alebo žiadnym internetom alebo majú iné zreteľa hodné dôvody, dostanú výnimku a pripojiť sa nemusia. V roku 2018 vraj za nepripojenie nikoho pokutovať nebudú. Napriek tomu odborníci odhadujú, že na začiatku roka budú pripojené prakticky všetky nemocnice, ale len 3-10% ambulancii. Teda toľko asi bude aj skutočných elektronických receptov.

Reklamná bublina o odpustení poplatku za recept.

Pacient sa od januára 2018 stretne s tromi druhmi receptov. Klasickým papierovým, e-receptom s čiarovým kódom pre poisťovne a skutočným e-receptom, ktorý bude podpísaný elektronicky lekárom a lekárnikom a odoslaný do Národného centra zdravotníckych informácii (NCZI) Len za tento tretí recept, ktorý je skutočným elektronickým receptom a nepotrebuje papierový ekvivalent, pacientovi lekáreň odpustí poplatok 0,17€. Za prvé dva druhy receptov si poplatok účtovať môže. Keby tak neurobili všetky slovenské lekárne, prišli by za rok o 10,5 mil. eur. A bublina spľasla.

Nebude to také ľahké.  

V Rakúsku elektronické zdravotníctvo funguje 10 rokov. Napriek tomu je tam doň pripojených len 60% zdravotníckych zariadení. Zdá sa, že konečne aj kompetentní pochopili, že to je beh na dlhú trať. Napriek tomu treba povedať, že stále nie sú doriešené bezpečnostné riziká, o čom svedčí aj nedávna správa o chybných čipoch občianskych preukazov, ktoré majú byť použité aj v rámci elektronického zdravotníctva. Je pravda, že systém môže fungovať aj bez nich, ale to potom nie je skutočné elektronické zdravotníctvo, ale len jeho planá náhrada.

Teraz najčítanejšie

Jozef Klucho

Jeden z prvých blogerov sme.sk, gastroenterológ, virtuálny medicínsky poradca na www.gastroenterolog.com a konzultant pre gastroenterológiu na www.celiakia.sk a www.edusan.sk Píšem články o medicíne, slovenskom zdravotníctve, hudbe 70-80-tych rokov a bežnom živote.