Denník N

Welcome to Slovakia: vysmieva sa nám Hlavná stanica v Bratislave

Že nie každý deň je nedeľa, som pochopila v sobotu ráno. Ale má to aj svoje výhody.

Zrejme som do dnešného dňa vykročila zlou nohou. Potvrdzuje sa mi to od 7:20, od momentu, keď som prišla na autobusovú zastávku. S približne ďalšími dvadsiatimi študentmi sme čakali na prípoj k rýchliku, ktorý mal odchod z Hlavnej stanice o 7:55. Náš autobus mal odchod zo zastávky pri internátoch o 7:24, ale ako už v poslednom čase býva zvykom, neprišiel. Spolu s ostatnými som tam stála čakajúc na autobus, ktorý uviazol nevedno kde. V nádeji, že vlak ešte môžem stihnúť, som zavolala do troch taxislužieb. Až v tej poslednej mi dispečerka povedala, že auto príde do dvanástich minút. Pri pohľade na hodinky som si začala uvedomovať, že vlaky zadarmo dnes nevyužijem. Presne tie vlaky zadarmo, kde si za cestu rýchlikom platím, ak nestihnem ten môj, na ktorý som si kupovala lístok už pred mesiacom. Pre istotu. Aby sa mi ešte ušiel. Ale naspäť k téme. Odviezla som sa do cieľa.

Úplne rozhorčená som vošla do budovy Hlavnej stanice v Bratislave. Bolo 8:10, môj rýchlik bol preč. Nachádzal sa niekde na ceste do Košíc, ale ja som ostala uviaznutá na mieste, kde každodenne uviaznu ďalšie tisícky ľudí. Tisícky študentov, dôchodcov, pracujúcich, imobilných, ale aj zahraničných nielen turistov.

Sadla som si na cestovnú tašku, zahľadela nahor a začala dumať nad možnosťami, ako sa dostať domov. Vtom som pred očami zbadala unikátny slogan, ktorý dokonale dokreslil všetky moje myšlienky od chvíle, keď som čakala na autobus. Welcome to Slovakia. Neviem však, či vo mne vyvolal dojmy, aké by pravdepodobne očakávali jeho tvorcovia.

Musela som sedieť na cestovnej taške, pretože žiadne iné miesto na sedenie mi prízemie tejto budovy neposkytlo. Vynaliezavejšia bola už len žena v strednom veku, ktorá strávila príjemnú polhodinu vo fotobúdke. Veď prečo nie, keď tam našla jedinú stoličku, ktorú nájsť mohla. Ostatní, ktorí nemali na výber, si museli vystačiť so schodmi.

Po zvážení všetkých za a proti som dospela k rozhodnutiu, že dnes služby Železničnej spoločnosti Slovensko nevyužijem. Našla som alternatívny, komfortnejší, rýchlejší a cenovo takmer totožný spôsob dopravy. Cenovo totožný v prípade, že som svoju možnosť cestovať zadarmo už prepásla. Keďže som pri sebe nemala hotovosť, podišla som k bankomatu, nachádzajúcom sa pri schodoch vedúcich k nástupištiam. K nástupištiam, kde do vlakov denne nastupujú aj dôchodcovia a ľudia s rôznym postihnutím. Títo ľudia nemali inú možnosť, ako sa dostať k svojim vlakom, než prejsť spomínanými schodmi, kde nie je zabezpečený bezbariérový prístup. Veď načo by im bol, však?

Peniaze som si z bankomatu vybrala a keďže, našťastie, patrím medzi vyvolených, ktorým schody na poschodie nerobia problém, rozhodla som sa poslednú hodinu v tejto reprezentatívnej budove stráviť v čakárni. Nepríjemný zápach ma neprekvapil, a tak som si už spokojná sadla na kovovú stoličku, veľmi vhodnú do týchto chladných dní. A to som si naivne myslela, že aspoň v tej čakárni bude teplo.

Pokladám za mimoriadne dôležité, aby sa o nedostatkoch v našom štáte rozprúdila debata. Debata, ktorá prinúti kompetentných konať. Preto som sa rozhodla podeliť sa s vami o moje postrehy, ktoré sa snažím opísať vo svojom vybíjajúcom sa notebooku. No objavila sa malá nádej – v čakárni som zbadala zástrčku! Pri pohľade na ňu som v strachu o svoje zariadenie na chvíľku zaváhala. Ale budova Hlavnej stanice ma opäť raz uistila, že sa nemám čoho báť. Elektrický prúd do zástrčky, pre istotu, neprúdil.

Na záver som prišla na to, že som si do tejto chvíle ani neuvedomila, akou správnou nohou som do dnešného rána vykročila. Bez toho, aby nás niečo rozčúlilo, si často ani nevšímame nedostatky, ktoré sa už akoby stali našou súčasťou. Uspokojili sme sa s Hlavnou stanicou, ktorú ľudia za ňu zodpovední ani nevyužívajú. Im je jedno, v akom stave sa nachádza, ale my s ňou prichádzame do styku denne. Robí nám hanbu doma, ale aj v zahraničí. Preto vyzývam všetkých tých, ktorí sú v práve, aby sa začali činiť. Nech slogan Welcome to Slovakia nie je len výsmechom Slovenska. A my ostatní, poďme 4. novembra voliť a ukážme, že nám nie je ľahostajný osud našej krajiny.

Teraz najčítanejšie

Patrícia Voľanská

Študentka politológie na Univerzite Komenského. Predsedám Študentskej časti Akademického senátu FiF UK. Vyštudovala som žurnalistiku. Som presvedčená, že aj Slovensko môže byť raz dobré a kvalitné miesto na život. Ak tento štát budú viesť schopní a ochotní ľudia. :)