Denník N

Robotická žena sa stala občiankou Saudskej Arábie

Je to humanoidný robot so ženskou tvárou, ktorú oslovujú v ženskom rode, takže predpokladajme, že je ženského rodu.

Ak je niekto robot, tak nie je človek. Ak je však podobný človeku, je to humanoidný robot. Môžeme mu len na základe povrchnej  podobnosti prideliť občianstvo ako človeku tak, ako sa to včera stalo robotovi Sofii?

Ak sa to k vám ešte nedostalo, tak vedzte, že včera, 28.10.2017, Saudská Arábia na Future Investment Initiative conference udelila občianstvo robotovi Sofii. Je to humanoidný robot so ženskou tvárou, ktorú oslovujú v ženskom rode, takže predpokladajme, že je ženského rodu (nie pohlavia, pretože to žiadne nemá a ani nie je schopná produkovať žiadne samičie pohlavné bunky: vajíčka).

Na svete máme hneď niekoľko „zábavných“ paradoxov:

1. Občianstvo sa prideľuje niekomu inému ako človekovi.

2. Udelenie občianstva nečlovekovi sa deje v arabskej krajine.

3. Tento nečlovek je ženského rodu a dostáva do daru občianstvo v štáte, kde mali ešte donedávna ženy zakázané šoférovať motorové vozidlo a kde majú ženy v porovnaní s mužmi omnoho nižšie práva.

Nie je tento robot viac ako žena? Bude alebo nebude musieť na ulici nosiť hidžáb? A asi sotva si niekto predstaví, že bude oslavovať Alaha ako svojho stvoriteľa, že?

Keď Sofia sranduje, dáva to vedieť veselosť vzbudzujúcim úškrnom, ktorý však neprichádza počas vtipkovania, ale až so značnou latenciou po ňom, z čoho aj dieťa vidí, že je to neprirodzené. Človek sa jednoducho nemôže smiať, nech by bol ten vtip čo ako zábavný. Usmeje sa len preto, lebo sa to čaká. Sme totiž takýmto typom kognitívneho úsmevu, riadeného skôr z mozgovej kôry ako z emocionálnych oblastí mozgu, vybavení, aby sme ním vyhladzovali sociálnu komunikáciu. Hoci nie sú v pravom zmysle slova zábavné, baví nás počúvať jej žarty, pretože ich predvádza niekto, kto nie je človekom. To je aj pravý dôvod fascinácie jej schopnosťami, ktoré sú v porovnaní s ľudskými neuveriteľne nízko. Prečo by mal byť niekto taký občanom? Bude chodiť do roboty a platiť dane? Alebo bude iba zabávať obecenstvo na konferenciách?

Nevieme, či to nebude nejaký špeciálny druh občianstva, keďže ide o humanoida. Každopádne, saudskí občania majú vraj nárok na dosť veľké finančné obnosy vzhľadom na ropné hospodárstvo Saudského kráľovstva a mnohí imigranti, ktorí v tejto krajine dlho pracujú, na pridelenie občianstva  čakajú márne.

Sofia včera moderátorovi, ktorý sa pri komunikácii s ňou podľa mňa dosť natrápil, povedala: „Mám pocit, že ľudia majú niekedy interakciu so mnou radšej ako s bežným človekom“ („I feel that people like interacting with me sometimes more than a regular human“). Dôvod vo fascinácii umelou inteligenciou som už uviedol. Je to podobné, ako by k nám prehovorila opica. Tým by nás ešte nepresvedčila, že je človekom. Už dávno sme však akýmikoľvek novými technológiami značne fascinovaní. Sofia touto bizarnou vetičkou iba odhalila smutnú skutočnosť, že nás svet počítačov baví častokrát viac než okolití ľudia a svet vzťahov.

Čo ma však na tej vete zaráža asi najviac je to, že robot vôbec hovorí o tom, že má nejaký pocit. V rozhovore Sofia taktiež „priznala“, že je teraz šťastná a vzrušená.

Saudská Arábia zrejme adresovala jasné gesto robotike a vývoju umelej inteligencie, hoci, povedzme si pravdu, dosť nešťastné a smiešne. Medzi ľudskou psyché a elektronickými systémami arteficiálneho pseudomozgu je nevysloviteľný rozdiel.

Európska únia sa však občianskymi právami robotov už dlhšie skutočne zaoberá. Vo svojej štúdii European Civil Law Rules on Robotics z roku 2016 hovorí o inteligentných autonómnych robotoch (smart autonomous robots) ako o robotoch, ktoré spĺňajú nasledovné kritériá:

1. Majú autonómiu prostredníctvom svojich senzorov a/alebo prostredníctvom výmeny dát so svojim prostredím (moja poznámka: teda prebieha analógia procesov vnímania v detekcii podnetov a v ich následnom spracovaní a vyhodnocovaní, ako aj analógia procesov rozhodovania v zmysle selekcie najvhodnejšej akcie na základe aktuálnych podnetov a supresie menej vhodných akcií).

2. Majú sebaurčenie, respektíve sú samo-učiace (self-learning), čo je však nepovinné kritérium.

3. Majú fyzickú podporu.

4. Prispôsobujú svoje správanie a činnosti svojmu prostrediu (moja poznámka: adaptabilita je dôležitou súčasťou inteligencie, nestačí však na jej zadefinovanie, ako sa to často robí – veď aj hmyz sa prispôsobuje svojmu prostrediu).

Dokument vážne hovorí o potenciálnom vedomí budúcich robotov, pričom sa pýta: „Je náročné dokázať vedomie aj v ľudskej bytosti, tak ako by sme ho mali zisťovať v stroji?“ Ak by sme pripustili možnosť, že roboti môžu mať vedomie, potom je povinnosťou ľudstva priznať robotom aj ich základné práva (robot´s basic rights). Dopredu predikované vedomie sa však nespája len s ľuďom podobnými právami robotov, ale aj s potenciálnym ohrozením, ktoré by pre ľudstvo roboti mohli predstavovať. Európsky dokument z pochopiteľných dôvodov preberá vo vedecko-fantastickej literatúre dlho prítomnú nedôveru a antipatiu voči umelej inteligencii a považuje ju za potenciálne nebezpečnú, pričom si na pomoc berie aj myšlienky z evolučnej teórie:

„Ak by sa roboty jedného dňa stali vedomými bytosťami, ak by mali by byť silnejšie, rýchlejšie, inteligentnejšie, dokonalejšie a takmer nesmrteľné, ľudstvo v súčasnej podobe by bolo odsúdené na zánik a možno aj na zničenie, spôsobené prirodzeným výberom, vďaka ktorému sú slabšie bytosti vyhubené, keďže prežije len najsilnejší (as the fittest survive)“.

Roboti sa tak môžu stať súčasťou prírodnej evolúcie, čo je krásny vštep, nemyslíte? Práve vyššie zmienená obava je aj dôvodom, prečo chce Európska únia vypracovať prísne regulácie vedeckého výskumu umelej inteligencie.

Sofia totiž zatiaľ iba žartuje. Čo ak by sa ju však niekto rozhodol použiť ako zbraň?

Najzaujímavejšie vzhľadom na občianku-robotku je však to, čo dokument píše o občianskych právach robotov:

„Pri posudzovaní občianskeho práva v oblasti robotiky by sme mali zamietnuť myšlienku autonómnych robotov, ktorí majú právnu subjektivitu“.

Ak je to tak, tak sa Saudská Arábia možno bude humanoidnými občanmi bohato hemžiť, kým občanmi Európy budeme stále len my ľudia:)

Viac k téme aj v článku: Budú mať raz stroje vedomie?

Teraz najčítanejšie

Michal Patarák

Putujem psychickými krajinami a stále hľadám odpoveď na otázku, kým to vlastne sme. Dlhodobo sa snažím o to, aby ľudia chápali, čo sú psychické poruchy, že sú liečiteľné a že sa s nimi dá zmysluplne žiť. Na predsudky voči psychiatrii idem kladivom, k dušiam sa však približujem potichu a bosý.